Kresťanský postoj k hnutiu Eckankar
Eckankar sa prehlasuje za najstaršie náboženstvo sveta, za cestu, na ktorej môže údajne každá duša dôjsť do stavu „uvedomenia si Boha“ prostredníctvom „starovekej vedy o sťahovaní duší“. Bol vytvorený v roku 1964 Paulom Twitchellom v USA, ktorý sa neskôr prehlásil za mahantu, duchovného vodcu hnutia.
Náuka je synkretický systém, kde poňatie „Boha“ je akýmsi kompromisom medzi panteizmom a monoteizmom. Boh je na jednej strane všetko, na druhej strane jednotlivá duša po spojení s ním nestráca úplne svoju identitu. Nebo (podľa nich – pozn. prekl.) sa delí na 11 sfér, z ktorých len 6 vyšších je nebeských, v dolných 5 vládnu negatívne božie sily. Priznáva sa, že Sugmad (meno boha) má vyššiu i nižšiu prirodzenosť, pričom nižšia produkuje negativizmus, ale ten vraj pochádza iba zo zneužitia slobodnej vôle nižšieho zjavenia boha, nazývaného Kál.
Komunita vyznáva sťahovanie duší (metem psychózu) a zákon karmy, podľa ktorého duša zaplatí za zlé skutky v niektorom zo svojich vtelení, alebo ich musí odčiniť. Duša vstupuje do vesmíru ako minerál a prepracováva sa cez vyššie telá (rastlinu, rybu, plaza a cicavca) až k vteleniu do človeka, kde strávi neurčitý počet vtelení, než dosiahne „osvietenie“ skrze Eckankar. Skratka k uvedomeniu si „Boha“ vedie cez nasledovanie živého eck – majstra alebo mahantu. Mahanta vlastne zastupuje boha, eck – majster vedie hnutie v dobe, kedy nie je mahanta.
Základným duchovným cvičením je cestovanie duše alebo skúsenosti mimo telo. Piatimi hlavnými používanými technikami sú imaginatívna projekcia, meditácia, projekcia skrze snový stav, trans a priama projekcia alebo zámerne voľné rozhodnutie vedomia byť na inom mieste. Tak vraj človek naviaže spojenie s Eckom (životnou silou, žijúcim spojovacím článkom medzi „Bohom“ a individuálnou dušou). Často sa odriekavajú mantry a sprostredkúva sa styk s duchmi, sprievodcami. Do hry vstupujú takmer všetky formy a druhy okultne mystických metód používaných k navodeniu zmeny stavu vedomia.
S Eckankarom údajne človek môže za života hlbšie pochopiť svet, „svoje božské ja i božské nebeské svety“. Ako stĺpy duchovnej cesty Eckankaru sú uvádzané: 1. Seba kázeň; 2. Absolútna vnútorná dôvera vo vnútorného majstra; 3. Kontemplácia podľa Ecku; 4. Duchovné cvičenia Ecku. K tomu je treba absolvovať niekoľko kurzov (napr. Eck kurzy snov), rovnako ako získanie mnohých propagačných materiálov.
Boh v poňatí Eckankaru však nie je Boh, ktorého môžeme nájsť prirodzeným poznaním, tým menej Boh, ktorý sa dáva poznať vo svojom Zjavení (v katolíckom náboženstve! – pozn. prekl.) Dosvedčujú to mnohé bludy Twitchella. Napr.: „Boha nepoznáme a poznať nemôžeme“ (1) alebo „Boh sa sám nezaujíma o jednotlivca a jeho vec, iba o zachovanie života.“ (2)
Pravý a živý Boh sa nám ale dáva poznať, predovšetkým prostredníctvom svojho milovaného Syna. Ježiš hovorí: „Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho." (Jn 14, 7)
Biblia tiež svedčí o starostlivosti láskavého Nebeského Otca o celý svet, o každého človeka. Boh totiž „chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu.“(1 Tim 2, 4). Kto je tou pravdou, skrze ktorú svet môže získať spásu? Nie je to Eckankar, ktoré je vraj „jedinou priamou cestou k Bohu“ (3), ale Spasiteľ sveta, Pán Ježiš Kristus, ktorý vyhlásil: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.“(Jn 14, 6)
Twitchell neuznával Ježiša za Božieho Syna, ale len za akéhosi „syna Kála Nirandžana, kráľa nižších svetov.“ (4) Z evanjelia ale vieme o odpovedi apoštola Petra na otázku Ježiša, za koho ho pokladajú apoštoli: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ (Mt 16, 16).
Twitchellove rúhania nekončia len u Vykupiteľa sveta. Veľmi hanlivo sa vyslovil aj o Bohu Otcovi, keď tvrdí, že „Boh je ohyzdný, odpudivý, príšerný, otrasný, domýšľaný...“ (5). Tento opis „Boha“ ale neplatí o pravom Bohu, ale presne vystihuje Twitchellovho falošného tzv. boha s malým „b“, ktorému on slúžil. Je ním satan, ktorý podľa Písma sv. neveriacim zaslepuje mysle, „aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha.“ (2 Kor 4, 4).
Aj z týchto výrokov je vidieť, že Eckankar zjavne popiera pravé Božie Zjavenie. Apoštol Pavol pred jeho náukou preto varuje: „Duch (Svätý) výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridržiavať zvodných duchov a učenia démonov, zvedení pokrytectvom luhárov...“(1 Tim 4, 1 – 2)
Do oblasti učenia padlých anjelov (démonov!) zjavne patrí aj Eckankar. Duchovné korene tejto sekty vychádzajú z hinduizmu, ezoteriky a náboženského synkretizmu. Spoločenstvo tiež vyznáva okultné filozofie a praktiky. Sú nimi najmä panteizmus, monizmus, reinkarnácia, karma, bilokácia, éterická telepatia, špiritizmus, orientálne pohanské meditácie, alebo uctievanie guruov. Tieto a im podobné heretické náuky a duchovné metódy sú nezlučiteľné s učením Biblie aj s tradíciou cirkvi! (porov. Dt 18, 9 – 14). Komunita jasne popiera základné pravdy kresťanstva, ako napr. Najsvätejšiu Trojicu, odmieta pokánie, spásu a odpustenie hriechov v Ježišovi Kristovi, nebo, peklo, aj Boží súd. Eckankar preto nemôže byť žiadnou cestou k Bohu, ale je klamlivou samospasiteľnou cestou do večného zatratenia!
Každý kresťan i človek hľadajúci pravdu, sa mu musí vyhýbať. Okrem toho mladým ľudom hrozí aj to nebezpečenstvo, že skrze sugestívne výroky a psycho techniky jednotlivých stupňov zasväcovania stratia zmysel pre realitu. Navyše totálnym zameraním sa na gurua môže dôjsť k závislostiam a poruchám vo vývoji osobnosti.
Dobrou správou ale je, že Božia láska túži po časnej aj večnej záchrane všetkých ľudí. Spása sa však dosahuje výhradne vyznaním našich hriechov Pánovi Ježišovi, priatím Krista za osobného Spasiteľa a Pána, a nasledovaním Jeho svätého evanjelia.
Božie slovo svedčí:
„A viete, že on (Ježiš) sa zjavil, aby sňal hriechy, a v ňom hriechu niet.“ (1 Jn 3, 5) a
„ste spasení milosťou skrze vieru (v Ježiša Krista). A to nie je z vás, je to Boží dar. Nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval.“ (Ef 2, 8 – 9)
Spasiteľ, ktorý svojou vykupiteľskou smrťou na kríži premohol satana i hriech, a na tretí deň vstal zmŕtvych, sa tiež zaujíma o konkrétne problémy všetkých ľudí, najmä tých, ktorý v Neho uveria. Písmo sväté nás povzbudzuje: „Na neho (t. j. na Ježiša) zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.“(1 Pt 5, 7).
Spracované podľa literatúry:
Josef Pejřimovský: Náboženství. Původ. Zkoumání. Srovnávání, Olomouc, 1998, s. 164 – 165.
Ronald Enroth a další: Průvodce sektami a novými náboženstvími, Praha : Návrat domů, 1995, s. 48 - 61
Kolektív autorov, Malý slovník siekt, Kostelný Vydří : Karmelitánske nakladatelství, Praha, 1998, s. 29.
Poznámky sú z knihy Průvodce sektami a novými náboženstvími od R. Enrotha a ďalších:
- Paul Twitchell: The Tiger´s Fang (Eckankar ASOST, 1967), str. iv, 43, 123.
- Twitchell: Eckankar, č. 7, str. 5.
- Dhana Markleyová, mluvčí Eckankaru v dopise do listu The Movement (publikovaném v Los Angeles skupinou Movement of Spiritual Inner Awareness) 3, č. 12 (n.d.):3.
- Paul Twitchell: Letters to a Chela, 1. Ser. (Eckankar ASOST, 1972), č. 3, str. 1.
- Twitchell: Tiger´s Fang, str. 91.