Kresťanská apológia proti spoločnosti Kresťanská veda (Kv)
Zakladateľ: Mary Ann Morse Bakerová, narodená r. 1821, po tretí krát vydatá ako Eddyová. Už od mladosti často bývala chorá. V dobe svojho druhého manželstva – roku 1862 – navštívila s bolesťami chrbtice liečiteľa Phinease Parkhursta Quimbyho, ktorý nazýval svoj spôsob duševného uzdravovania „Kresťanskou vedou.“ Quimby pritom praktikoval autosugesciu, metódy homeopatie, magnetizmus, ale najmä hypnózu a spoliehal sa na silu mysle. Mesiac po jeho smrti, roku 1866, sa Mary Eddyová (vtedy Pattersonová) zranila na zľadovatenom chodníku. I keď to jej osobný lekár výslovne poprel a aj keď jej vtedajšia korešpondencia dokazuje pravý opak, neskôr tvrdila, že bola na pokraji smrti a že po troch dňoch zažila údajne zázračné uzdravenie. To malo nastať pri čítaní evanjeliového textu (Mt 8, 1-4, alebo podľa iných Mt 9, 2-8), pričom svoju telesnú slabosť vraj premohla silou svojej mysle tak, ako ju k tomu vyučoval jej liečiteľ Quimby.
Vtedy pocítila, že jej poslaním je šíriť tento „jej“ objav „Kresťanskej vedy“. Tri roky študovala Bibliu a formulovala svoje učenie a potom ho začala hlásať iným. Roku 1875 vydala knihu „Veda a zdravie s kľúčom k Písmu“ (Science and Health with the Key to the Scriptures), u ktorej si bola istá „Božej“ inšpirácie. Identifikovala sa zo ženou z 12. kapitoly biblickej knihy Zjavenia a tvrdila, že jej učenie je Božím „posledným zjavením“. Roku 1877 sa vydala za svojho učeníka a prvého liečiteľa Kresťanskej vedy Asa Eddyho. Tzv. Cirkev (Christian Science) bola založená roku 1879. O väčšine jej nasledovníkoch je známe, že pri liečení ochorení a problémov sa opierali o filozofické systémy zvlášť východoázijské a židovsko-kresťanské myšlienky, ale mnohí sa odvolávali aj na spisy okultistu Emanuela Swedenborga (1688 - 1772). Mary Baker – Eddyová zomrela roku 1910.
Organizácia: Je založená na uspokojení ľudskej túžby po prekonaní bolesti a utrpenia a na viere vo fascinujúcu osobnosť zakladateľky, ktorá bola mnohými svojimi žiakmi považovaná za rovnú Ježišovi Kristovi. Podľa Kv by „mýty“ tradičného kresťanstva mali byť vyhľadené a človek by mal usilovať o rovnakú božskú myseľ, ktorú mal Kristus. Prívrženci Kv tvrdia, že pokiaľ Boh všetko preniká, potom, pretože je dobrý a zároveň všade – nemôže vraj zlo, ani nič zlého existovať. Všetky zlé a nepríjemné veci sú prehlásené za obyčajný klam a prelud zmyslov. Duchovno je podľa nich základom všetkej existencie a hmotný svet je vraj len ilúziou, z ktorej pramenia všetky ľudské ochorenia. Človek je údajne uzdravený, keď verí, že jeho choroba neexistuje a ani jeho hmotné telo.
Súčasťou každého strediska Kresťanskej vedy sú aj tzv. Reading Room, verejnosti prístupná knižnica a archív s cirkevnou literatúrou. Medzi jej vplyvný denník patrí Christian Science Monitor. Ich symbolom je pečať, v ktorej strede je koruna, preniknutá krížom. Centrum Kv je v Bostone. Kresťanská veda býva kritizovaná aj za zanedbávanie klasickej lekárskej starostlivosti. (Napr. rodičia v USA odmietli poskytnúť synovi chorému na cukrovku inzulín, následkom čoho zomrel – Süddeutsche Zeitung, 27. 8. 1993)
Porovnanie: Herézy Kresťanskej vedy – a Božie Zjavenie (Biblia a Tradícia cirkvi)
- Panteizmus (dnes hlásaní hlavne v budhizme a hinduizme) Pri bohoslužbách Kv sa spoločne odrieka táto formulácia: „Niet života, pravdy, inteligencie ani podstaty v hmote. Všetko je nekonečná myseľ a jej nekonečný prejav, lebo Boh je Všetko vo všetkom. Duch je nesmrteľná Pravda; hmota je smrteľný omyl. Duch je skutočné a večné; hmota je to neskutočné a dočasné. Duch je Boh a človek je Jeho obraz a podoba. Preto človek nie je hmotný; je duchovný.“
Je absolútny rozdiel medzi Bohom a človekom. Boh je Stvoriteľ a človek (s dušou i telom) je jeho stvorením! (porov. Gn 1-2) Panteizmus je podvod diabla! Odmietať stvorenie (hmotu – ľudské telo) a tvrdiť, že svet je len duchovnou manifestáciou „božskej“ plnosti, bez začiatku a bez konca, je pohrdnutím viery v Boha Stvoriteľa (Iz 45, 18; Sk 17, 24 - 29) Navyše zavrhovať objektívnu pravdu o jestvovaní reálnych stvorených vecí v časnosti, je stratou rozumu, svedomia i zbavením sa zodpovednosti za svoje činy.
- Popretie Trojjedinosti Boha: Otca, Syna i Ducha Svätého (údajne je iba Boh Otec a Matka, Boh je vraj prítomný ako otcovský a materský princíp v celom kozme)
O Najsvätejšej Trojici podáva Nový zákon viac krát jasné svedectvo (Mt 3, 16-17; 28, 19; Lk 1, 32 - 36)
- Človek je považovaný za akúsi Božiu myšlienku a keďže Boh je dokonalý, aj človek je dokonalý (teda bez hriešny): „Je iba jedno Ja“, takže My sme Ja - všetko je jeden božský princíp.
Človek nie je bez hriešny, a ani bohom, lebo je poznačení tzv. dedičným hriechom, s ktorým sa všetci rodíme. Ten vstúpil do ľudského pokolenia hriechom našich prarodičov v raji. Vinu dedičného hriechu zmýva sviatosť krstu, ale zárodky ostávajú. Z nich pramenia naše osobné hriechy. Len viera v Ježiša Krista, nášho Vykupiteľa, nám skrze posväcujúcu milosť pomáha premáhať našu porušenú ľudskú prirodzenosť, a v Ježišovom mene máme odpustenie hriechov aj večný život. Kristus zaplatil svojou smrťou za hriechy ľudstva na kríži a otvoril nám bránu do Božieho kráľovstva. Iba skrze Neho sa stávame Božími deťmi a máme účasť na sláve i svätosti Božej.
„Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. (1 Jn 1, 8)
"Nik nie je spravodlivý, ... Všetci poblúdili, ... nikto nerobí dobre, ... veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi.“(Rim 3, 10. 12. 23 – 24)
- Oddeľujú Ježiša od Krista. Ježiš je pokladaný len za človeka, „ukazovateľa cesty“ nie Spasiteľa, a Vykupiteľa. Kristus bol zasa údajne len Bohom sídliacim v ňom. „Ježiš je ľudský tvor a Kristus je božská idea; odtiaľ dualita Ježiša Krista.“
O Ježišovi jednotne svedčí Biblia i kresťanská Tradícia, že je druhou osobou nerozdeliteľnej Svätej Trojice, večným Božím Synom, Mesiášom a Spasiteľom, pravým Bohom i pravým človekom. Kto to popiera, nemôže sa nazývať kresťanom!
Pán Ježiš hovorí: „Ja a Otec sme jedno.“(Jn 10, 30) – Čiže rovnakej božskej prirodzenosti.
Jeho počatie nebolo prirodzené, ale nadprirodzené, teda Ježiš nebol obyčajným tvorom, ale Božím Synom. Anjel hovorí Panne Márii:
„Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.“ (Lk 1, 35)
V getsemani vo veľ kňazskej modlitbe Ježiš spomenul, že je synom Otca od večnosti: „A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.“(Jn 17, 5)
Kristus (v preklade Mesiáš) nebol žiadny dualista, ale predpovedaný skutočný Mesiáš. Apoštol Peter vyznáva pred Ježišom: „Ty si Mesiáš (Kristus), Syn živého Boha.“(Mt 16, 16)
A pri svätom mene Ježiš zasa zdôrazňuje jedinečnosť spásy: „A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení." (Sk 4, 12)
Tiež názor Kv, že Ježiš bol prvý, kto objavil skutočnosť, že hmota a choroby sú len klamom a preto si dali názov kresťanská, je bludom a nezmyslom! Evanjeliá nám hovoria, že hmota a choroby neboli pre Ježiša klamom, ale realitou, ktorú rešpektoval. Kristus k ľudom pristupoval s úctou, a uzdravoval nielen ich dušu, ale aj materiálne telo. Choroba a smrť vstúpila do sveta hriechom našich prarodičov raji. Ježiš, svojou mocou a zázrakmi dokázal, že je prisľúbený Mesiáš, Boží Syn, ktorý prišiel dokonale napraviť to, čo Adam a Eva pokazili hriechom v raji, teda vzťah s Bohom. (Jn 14, 6)
Zrejme najväčšou tragédiou Kv je to, keď neverou v hmotné telo v podstate odmietajú aj vykupiteľskú Kristovu smrť na kríži, ktorú Ježiš podstúpil v tele za hriechy sveta, a tiež to, že na tretí deň vstal z mŕtvych v oslávenom, viditeľnom tele!
- Duch Svätý je vnímaný len ako prejav Božej sily, Božieho zásahu, nie ako tretia božská osoba Svätej Trojice.
Písmo i Tradícia ale svedčí o tretej osobe Najsvätejšej Trojice, o Duchu Božom (Jn 16, 13-15; Hebr 9, 14; Sk 5, 3-4)
- Odmietnutie existencie zla, hriechu, Božích anjelov, diabla i démonov (padlých anjelov)
O vstúpení hriechu a zla do života človeka podáva správu najmä kniha Genezis. Zlo nie je ilúziou, ale vzniklo následkom hriechu. (Gn 3) Jestvovanie dobrých aj zlých anjelov je tiež súčasťou Božieho slova. (Ž 34, 8; Ef 6, 11 – 18; 1 Jn 3, 8) Z pôvodných dobrých Božích anjelov sa zlí anjeli stali vtedy, keď sa počas skúšky viery vzbúrili voči Bohu a stali sa z nich padlí anjeli – démoni, vodcom ktorých je Lucifer – satan. (Zjv 12)
- Smrť je vnímaná ako prestup na vyššiu úroveň vedomia
Smrť je prechodom ľudskej nesmrteľnej duše z časnosti do večnosti. Je to oddelenie duše od fyzického tela. Večnosť bude buď šťastná, s Bohom, anjelmi a svätými v nebi, alebo nešťastná, s démonmi a zatratenými dušami v pekle. Očistec je len prechodný stav spasených. Všetko záleží od toho, či človek konal pokánie a nasledoval Krista, alebo nie.
- Nevera v Boží súd a večné peklo. Je len existencia neba a Božej prítomnosti v ich ponímaní
Boží súd po smrti človeka aj miesto večného zatratenia potvrdzuje ako samotný Spasiteľ sveta, tak aj jeho svätí apoštoli. (2 Kor 5, 10; Hebr 9, 27; Mt 5, 29; 25, 41; 2 Sol 1, 9)
- Heretický zásah do Modlitby Pána - Otče náš. Úvod znie: „Otče náš, ktorý si na nebesiach, Náš Otče – matka Bože, úplne harmonický,...“
Modlitbu Pána cirkev od apoštolov nikdy nemenila, lebo by tým spochybnila spasiteľné poslanie Božieho Syna. Kto tak robí, dáva najavo, že nie kresťan, ale heretik!
Záver
Kresťanská veda je zmesou starovekého gnosticizmu, orientálnych pohanských filozofií, okultných „liečiteľských“ praktík, a kresťanstva. Tento synkretizmus Biblia jasne odsudzuje! (porov. Dt 5, 6 – 7; 1 Kor 10, 20) Kresťanská veda síce používa biblické termíny, no v skutočnosti nemá s Bohom Biblie, ani so živým Spasiteľom, Ježišom Kristom, a s Duchom Božím, nič spoločné. Apoštol Pavol varuje cirkev: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol filozofiou a prázdnym mámením, založeným na ľudských obyčajoch a na živloch sveta, a nie na Kristovi!“ (Kol 2, 8) Každý kresťan si musí byť vedomý, že za Kresťankou vedou i za jej „liečením“, nie je Duch Svätý, ale duch New Age – duch antikrista! Záchranou pre členov Kv pred večným zatratením je pokánie, zrieknutie sa ich bludov i démonov a prijatie i nasledovanie Ježiša, ako jediného Vykupiteľa ľudstva. Spasiteľ hovorí: „KAJAJTE SA A VERTE EVANJELIU.“ (Mk 1, 15)
Zdroje:
Novotný, T. – Vojtíšek, Z. Základní orientace v nových náboženských směrech. Praha : Oliva, 1995, s. 8 – 10.
Kolektív autorov, Malý slovník siekt, Kostelný Vydří : Karmelitánske nakladatelství, 1998, s. 48 – 49.
Vojtíšek, Z. Encyklopedie náboženských směrů v České republice. Náboženství, církve, sekty, duchovní společenství. Praha : Portál, 2004, s. 253 – 255.
Barret, V. D. Sekty, kulty, alternativní náboženství. Praha : Ivo Železný, 1998, 98 – 105.
Kosnáš, P. Christian Science – pacienti Božej mysle.
https://sekty.sk/sk/articles/show/1144?sessidb5fab7f07358db9ec54765ba168d5d94=e13d61efe10c586cfef46ecfa3f76c65
Krěsťanská věda.
https://cs.wikipedia.org/wiki/K%C5%99es%C5%A5ansk%C3%A1_v%C4%9Bda
