Nebezpečenstvo rockovej hudby - II. časť
Ako sme spomenuli v prvej časti, hudba nie je niečím neutrálnym, ale najskôr vnáša sympatiu a potom otvára na ducha. Lenže je otázkou, akú sympatiu a akého ducha?! Božie slovo nám hovorí veľa o speve a o hudbe. Písmo sväté povzbudzuje Boží ľud, aby chválil o oslavoval Boha. Napríklad: „Spievajte Bohu, zemské kráľovstvá, na harfách hrajte Pánovi, hrajte že Bohu,“(Ž 68,33) „a hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho.“ (Ef 5, 19). Čiže hudba má byť v prvom rade vyjadrením viery a vďačnosti človeka voči Trojjediného Bohu.
Hudba môže mať i mocný vplyv na nálady, pocity alebo osobnosť človeka, ako to vidieť v 1Sam 16,15-17 alebo 2Kr 3,15.
To, že môže byť použitá aj na zlo, je jasné zo Svätého Písma. Lucifer bol stvorený s bohatstvom hudobných talentov, ktoré mali byť evidentne používané na riadenie anjelských zástupov k uctievaniu Boha (Ez 28,13). Luciferov pád (Ez 28,11-19) jasne viedol k zvrhnutiu sa hudby tak, aby jej zlé využitie bolo proti Bohu (Amos 5,23; 6,5).
Čiže nie každá hudba je oslavou Boha a vedie k Bohu. Kresťan si musí položiť otázku: Aký duch je za konkrétnou hudbou? Je to Duch Svätý alebo zlý duch - démon? Hudba pochádzajúca od Boha, Ducha Svätého, prikláňa srdce k ukrižovanému Ježišovi a čistej láske k človeku, ktorá sa prejaví milosrdenstvom, odpúšťaním a túžbou po jeho najväčšom dobre, spáse jeho nesmrteľnej duše. Hudba pochádzajúca z opačného zdroja, tzn. od zlých duchov – démonov, disponuje pre drogy, alkoholizmus, nečistotu, perverzitu, hedonizmus, vzburu, nenávisť, násilie, preklínanie, nihilizmus, vraždy, samovraždy, okultizmus a satanizmus. Skrze rockovú hudbe pôsobí nečistý a okultný duch, a je teda pre kresťana neprijateľný! A čo tzv. kresťanský rock?
I ten je škodlivý a zavádzajúci. Rock sa tu snaží pretvoriť kresťanské posolstvo tak, aby bolo prijateľnejšie pre svet tým, že sa použije svetské médium. Niektorí sa snažia pokresťančiť túto démonickú hudbu, aby tak oslovili mladých. Hovoria: „Na to, aby sme ich získali, musíme hovoriť ich jazykom.“ Ale ak ich získali, pre čo ich získali? Môžeme pokresťančiť alkohol tým, že na fľašu napíšeme niečo z Evanjelia? Kresťania ho snáď majú kupovať a predávať (ponúkať), aby tým získali opilcov pre Ježiša? Ani dobré pohnútky neospravedlňujú nebiblické metódy. Rocková hudba nikoho nebude disponovať k čistej láske k Ježišovi, k životu čistoty a pravej pokory! Tu jednoducho niet výnimky.
Táto hudba sa stala drogou súčasnej generácie a žiaľ mnohí kresťania, ktorí sa pokladajú za obrátených, si neuvedomujú, že pokiaľ i k tejto problematike nezaujmú radikálny postoj, to znamená, dokiaľ sa s rockovou hudbou nerozídu, tak vlastne žiadne obrátenie u nich nenastalo. Bola to iba polovičatosť, ich skutočným pánom nie je Pán Ježiš, ale táto modla či droga – rocková hudba, ktorá má svoje zakorenenie v inom kráľovstve než je kráľovstvo Božie! I známy americký kazateľ David Wilkerson, ktorý sa venoval zvlášť drogovo závislým, v knihe Prilož trúbku k ústam (1985) hovorí: „Jedným z dôvodov, prečo bol odňatý Duch Boží od „Ježišovho hnutia“ (duchovné prebudenie medzi tzv. hippies na prelome 60.-70. rokov), bolo to, že sa nedokázali vzdať (zrieknuť) starej hudby. Zriekli sa marihuany, heroínu, alkoholu, promiskuitného sexu a dokonca sa vzdali aj perverzného životného štýlu. Ale odmietli vzdať sa milovaného rocku. Hovorím, že táto závislosť na hudbe je ťažšia, ako závislosť na drogách alebo nikotíne. Je to najväčšia masová závislosť vo svetovej histórii.“
Aj keď má niektorá pieseň kresťanský text, tým sa ešte nemení koreň, ten je zlý! A o koreni tejto hudby sme si jasne ukázali v prvej časti, kde sa hovorí, že pôvod rocku je v démonickom voodoo a v šamanizme! To, či je niektorá hudba dobrá či zlá, nemôžu určiť tzv. hudobní odborníci, hudobní narkomani, ale ľudia, ktorí sú slobodní od tejto hudby a sú znalcami kresťanského duchovného života!
Tu platí: „nie je možné dvom pánom slúžiť“.
Bob Larson, kresťanský spevák a gitarista, tiež potvrdzuje svoje negatívne skúsenosti s rockovou hudbou:
„Rock and roll je niečo viac ako druh hudby. Je rafinovanou mocou, ktorá ničí morálku...Už sám rytmus, tempo a zvuk rockovej hudby provokuje vzdať sa všetkých zábran. Zbožňuje sa sloboda a sex...toto potlačuje rozum a vyvoláva stav mravnej ľahostajnosti a nedostatok angažovanosti. Elektronické pôsobenie gitár, ktoré sprevádzajú neurotické údery bubnov, vedie k uvoľneniu bŕzd...Najhoršie na tom je, že táto hudba sa stala náboženskou hudbou...Posolstvo rockových songov, ako aj ich vykonávateľov je protikresťanské a stojí v protiklade s biblickými vzormi.“
Keď sa človek rozchádza s okultizmom, musí spáliť okultnú literatúru a predmety, a rozísť sa s diabolským spoločenstvom. Takisto je potrebné, aby bývalý hudobný fanúšik vyhodil CD a MP3 nahrávky, prestal počúvať túto hudbu v televízii, na internete a v rádiu! Na hudbu je treba mať jasný pohľad, ale nie od hudobných odborníkov, ale od duchovných, ktorým ide o spásu nesmrteľných duší, a ktorí majú skúsenosti s duchovným bojom a s radikálnym nasledovaním Krista. Ak máme chodiť v pravde, tak nečistota, nevera, duch sveta, ale hlavne vlažnosť a polovičatosť ničí duchovný život a dusí kvas, slanosť a robí z kresťanov bezmocné a smiešne figúrky, ktoré nie sú schopné vychovávať seba ani svoje deti pre Božie kráľovstvo.
Je tragédiou, že cirkevná hierarchia, ktorá by mala vyučovať kresťanov Kristovmu evanjeliu a bojovať proti bludom a satanským nástrahám, mlčí k démonickosti rocku a sama zvádza mládež po ceste do pekla. (Pozri napr. http://www.youtube.com/watch?v=zo_1_WZ5DmA ; http://cs.gloria.tv/?media=584894; ).
Aká hudba je teda prípustná pre kresťana, ktorý chce ísť za Ježišom v pravde? Na to poukázal opäť autor známej knihy Dýka a kríž, David Wilkerson,: „Je to taká duchovná hudba, pri ktorej môžem prijímať Ježiša Krista!“ V Písme Svätom sa hovorí, že máme Boha oslavovať duchovnými piesňami, žalmami a chválospevmi (Ef 5,18; Kol 3,16). Teda hudbu nemáme vyškrtnúť z kresťanského života. Dávid spieval Pánovi s harfou a citarou. V knihe Zjavenia 14,3 sa hovorí o nádhernom speve novej piesne, ktorú sa nikto nemohol naučiť okrem vyvolených.
E. Pickerning uvádza medzi znakmi hudby, ktorá má oslavovať Boha, okrem iného toto: „Nemala by prispievať k pokúšaniu, či zvádzaniu nových alebo slabých veriacich. (Rim 14,13.21; 15,2) Hudbu, ktorá pripomína novoobráteným ľuďom ich starý životný štýl v hriechu, musíme zavrhnúť. Rozklad hudobných zásad medzi súčasnými kresťanmi ukazuje na ducha kompromisu so svetom, ktorý je však zásadne odmietaný Božím slovom. Tak, ako vo všetkých oblastiach nášho života, veriaci by mali aj v otázke hudby nasledovať Pavlov výrok: „Všetko čo robíte... robte na slávu Božiu.“ (1Kor 10,31) Ako môže byť rocková hudba s jej koreňmi v démonických aktivitách a s dokázanými zlými vplyvmi na city aj telo použitá na šírenie Evanjelia nášho Pána Ježiša Krista?“ (E. Pickening: The kind of music that God honors - 1988)
Tí, ktorí dnes jasne vidia chybné a márne pokresťančovanie svetskej psychológie a jej praktík (hypnóza a pod.) jednoduchým premenovaním na „kresťanskú“ psychológiu a „kresťanské“ psychiatrické kliniky, nie sú schopní vidieť, že zaviedli ten istý premenovací proces, keď sa premenúva rocková hudba na „kresťanský“ rock tým, že sa príjmu kresťanské texty. Veď kedy sa niečo stane kresťanským len pokresťančením terminológie a tým, že sa pred to napíše meno Pána Ježiša Krista? Nemáme volať stratených z kultúry k pokániu a spravodlivosti radšej než napodobovať kultúru?
Na záver uvádzame dve svedectvá o nebezpečnom rocku:
Svedectvo 1: „Ja osobne nemám rada „kresťanský rock“, ale v kaviarni, kde pracujem ako čašníčka, sa tento štýl hudby púšťa. Zatiaľ, čo som tam pracovala, nemala som túžbu modliť sa, čítať Bibliu, a spoznávať Pána. Verím, že zatiaľ, čo som počúvala „kresťanský rock“, on podvedome ovplyvňoval môj duchovný rast. Bola som týždeň na prázdninách a zistila som, že si želám čítať Bibliu, modliť sa a to, že chcem odísť od kresťanského rocku.“ (23 r. študentka z Wisconsinu). Svedectvo 2: Naliehavé posolstvo ruskej cirkvi všetkým americkým zborom: „Desiatky rokov sme boli kruto prenasledovaní. Teraz však našim zborom začína škodiť niečo iné…Tieto škody nám spôsobujú americkí kresťania, ktorí k nám prichádzajú so svojou rockovou hudbou. Posielajú k nám aj evanjelistov, ktorých sprevádzajú rockové skupiny. Naši mladí ľudia však tieto podujatia nenavštevujú, pretože sme sľúbili, že na svetských zábavách sa zúčastňovať nebudeme. Kresťanská rocková hudba, ktorá prichádza do našej krajiny, je v našich očiach ohavná. Sme proti tomu, aby k nám americkí kresťania prinášali tento falošný druh „bohoslužby“. My potrebujeme duchovný pokrm! Boli sme väznení pre sväté meno Ježiša Krista. Nesmeli sme počúvať kresťanskú hudbu pätnásť i viac rokov. Ale ako zbraň proti nám používali rock. Hudbu, ktorou chceli zničiť naše duše. My sme sa mohli brániť len modlitbami a pôstom…Radíme Vám, aby ste s rockovou hudbou aj Vy skoncovali, a veľmi Vás prosíme: Neprinášajte túto hudbu do našej krajiny! Neznečisťujte ňou duše mladých ľudí! Dokonca i neveriaci ľudia hovoria, že to nie je posvätná hudba a nevedia pochopiť, ako sa môžu americkí kresťania do takej miery stotožniť so svetom. Môžeme Vás ubezpečiť, že neveriaci, ktorí tieto koncerty spojené s kázaním Božieho slova navštívili, boli sklamaní a rozčarovaní. My tomu hovoríme „hudba pekla“. … V našich zboroch chceme počuť len tradičnú kresťanskú hudbu. To je jednomyseľné rozhodnutie všetkých vedúcich.“ Pán Ježiš, Spasiteľ sveta, hovorí: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.“(Zjv 3,20) Jediným riešením, ako byť oslobodený z otroctva hriechu a nečistej hudby, je uveriť v Ježiša a vydať mu svoj život. Preto, milý čitateľ, ak túžiš zmeniť svoj život, môžeš sa pomodliť s vierou túto krátku modlitbu: Pane Ježišu, som hriešnik. Ľutujem svoje hriechy. Ďakujem Ti, že si zomrel za mňa na kríži. Otváram Ti svoje srdce. Zriekam sa diabla i jeho falošnej hudby a prijímam Ťa za svojho Spasiteľa a Pána. Amen.
Sťahuj: Nebezpečenstvo rockovej hudby - II. časť
