Obdivuhodný Stvoriteľ
Keď vidíme, ako celá cirkevná hierarchia aj s kardinálmi a s pseudo - pápežom odpadla od kresťanskej viery a dala v „cirkvi“ priestor úcte k pohanským démonom, môže nás právom napadnúť: „aj libanonské cédre padli, kto potom obstojí?“ Je ešte vôbec možné mať nejakú istotu v pravom poznaní Boha a ceste k spáse?“ Mnohí odmietajú vôbec uvažovať o možnosti, že by pápež mohol odpadnúť od pravej viery, pretože si nedokážu predstaviť, čomu by potom mali veriť a na koho sa spoliehať. Ľudský rozum a naša duša sú totiž natoľko zaslepené žiadostivosťou, pýchou a svetským zmýšľaním, že sa väčšinou ani neusilujeme o osobné poznanie Boha a spoliehame sa radšej na ľudí. Poznanie pravdy o Bohu a istota o pravom náboženstve sú pritom dostupné každému. Svätý Pavol to vyjadril takto: „Veď to, čo je v ňom neviditeľné - jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí“ (Rim 1, 20). Celý vesmír svedčí o jedinom pravom Bohu Stvoriteľovi, ktorý je nekonečne dokonalý a dobrý a chce spasiť všetkých ľudí. Keďže všetkému dal poriadok a cieľ, musí ísť o Boha osobného.
O obdivuhodnej moci a nádherných dielach Stvoriteľa hovorí i Kráľ Dávid v 8. Žalme: „Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš?“(Ž 8, 4-5). Galileo Galiley (1564-1642) matematik, fyzik a astronóm, raz prehlásil: „Existujú dve veľ významné knihy: prirodzená kniha, príroda, a nadprirodzená kniha, Biblia.“ Izák Newton (1642-1727), ktorý sformuloval zákony gravitácie tvrdil: „Prekrásna sústava slnka, planét a komét mohla vzniknúť len pôsobením inteligentnej a mocnej Bytosti.“ Naša Zem je súčasťou Slnečnej sústavy, v ktorej planéty obiehajú okolo Slnka presne ako hodinky. Zem sa okolo slnka pohybuje rýchlosťou 108 000 km za hodinu a jeden obeh okolo slnka jej trvá 365 dní. Táto skutočnosť nás ohromí, keď si uvedomíme, že vlak, ktorý dosahuje asi jednej tisíciny tejto rýchlosti, často krát nepríde do stanice podľa cestovného poriadku. Toto svedčí o dokonalom poriadku Pôvodcu života. Vzdialenosti medzi slnkom, mesiacom a zemou zaisťujú prostredie priaznivé pre existenciu života. Keby sa zem o desať percent priblížila k slnku, alebo by sa od neho o desať percent vzdialila, všetko živé na zemi by sa buď spálilo, alebo by zamrzlo. Tu je badať Stvoriteľovu starostlivosť o zem a ľudí.
Ďalším Božím zázrakom je ľudské telo. Ľudské srdce sa stiahne 72 krát za minútu, čiže asi 40 milión krát za rok. Srdce dospelého človeka pumpuje krv v 160 000 kilometrov dlhej obehovej sústave, čo sa rovná štvornásobnej ceste okolo sveta. Pumpuje toľko krvi, že by to stačilo za deň naplniť nádrž s objemom 7500 litrov. Kto bol schopný vytvoriť v človekovi taký úžasný orgán? Náš nos nadychuje vzduch asi sedemnásťkrát za minútu. Každý deň musí spracovať 14 000 litrov vzduchu. Okrem toho upravuje teplotu vzduchu, musí tiež optimalizovať jeho vlhkosť a filtrovať prach. Umelý stroj, ktorý by robil tieto funkcie, by vážil asi 50 kg. Predstavme si, keby mal byť taký „umelý nos“ inštalovaný na našej tvári.
Každý jav musí mať svoju príčinu. Raz istý rečník napádal v Hyde Parku vieru v Boha. Tvrdil, že svet vznikol len tak. Pri jeho preslove niekto po ňom hodil zhnité jablko. On sa spýtal, kto to hodil. Niekto zozadu v zástupe odpovedal s londýnskym akcentom: „Nikto! Ono sa to hodilo samo.“ Ani človek tu na zemi vôbec nie je náhodou, Pôvodca života mu dal život ako dar, za ktorý sa raz človek bude pred Ním zodpovedať!
Už desaťročia vtĺkajú deťom v školách do hlavy, že pochádzame z opice. Neexistujú pre to ale žiadne prírodovedecké dôkazy. Biblia hovorí, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu, podľa svojej podoby a nie na obraz zvieraťa. Navyše mu zveril i vládu nad živočíchmi (Gn 1,26). V 2 kapitole knihy Genezis čítame, že Adam bol stvorený „z prachu zeme“ (Gn 2,7) a nie z opice! Každý druh živočíchov a rastlín bol, podľa Biblie, stvorený jednotlivo. Rastliny mali niesť semena „podľa svojho druhu“, teda viničné hrozná rástli na viniči a pod.; tiež dobytok rodil zasa dobytok rovnakého druhu (Gn 1). Dnešné objavy o DNA potvrdzujú, že jeden druh sa nikde nemôže zmeniť na druh iný.
Buďme logickí a pýtajme sa po príčinách vecí: Aká je príčina toho, že je dnes všeobecne rozšírená mienka, že život vznikol evolúciou? Sú tou príčinou nejaké prírodovedecké nálezy či dôkazy? Rozhodne nie, veď nikto z tej masy ľudí, ktorí teóriu evolúcie zastávajú, vám tie dôkazy nevie predložiť. Budú vám tvrdiť, že dôkazy pre evolúciu sú také nezvratné a nepochybné, že ani nemá zmysel ich preverovať. Už uvažovanie nad vierohodnosťou takých údajných dôkazov budú totiž pokladať za tmárstvo. Podobnú logiku použil aj pápež – apostata Ján Pavol II., keď v roku 1996 napísal: „Nové výsledky vedy nám prikazujú uznať, že teória evolúcie je viac ako hypotéza”. A mal do istej miery pravdu: teória evolúcie je naozaj viac ako hypotéza, je to totiž ideológia. Príčinou toho, že tak mnohí veria v evolúciu je jednoducho ideologická a mediálna propaganda. Alebo snáď tie dôkazy existujú, ale vedci ich pred verejnosťou taja?! To asi ťažko.
Čo je ale zrejmé: existuje mnoho evolucionistických kvázi dôkazov, o ktorých sa dokázalo, že sú omylmi alebo priamo podvrhmi. Mnoho ľudí napr. verí tomu, čo sa naučili v škole – že človek v období svojho vývoja v lone matky prechádza všetkými evolučnými štádiami cez rybu, kura, opicu apod. Príčinou rozšírenia tohto názoru je obrázok namaľovaný akýmsi umelcom 19. storočia, ktorý namaľoval vývojové fázy ľudského embrya jednoducho podľa svojej fantázie. Tento obrázok bol používaný ako pekná ilustrácia v učebniciach biológie základných škôl. Väčšina ľudí svoj názor riadi jednoducho a nekriticky podľa zapamätanej ilustrácie.
Základom teórie evolúcie nie sú žiadne vedecké dôkazy, ale na jej počiatku stojí snaha poprieť Boha Stvoriteľa. Je to nerozumné rúhanie ignorujúce očividné dôkazy Božieho pôsobenia v hmotnom svete, v dejinách ľudstva aj jeho hlas hovoriaci osobitne ku každému človeku skrze svedomie. Všetko živé aj neživé, čo vidíme na tomto svete, prekrásne rieky, vodopády, skaliská, moria, hory, rokle, horské štíty, východy slnka, svit mesiaca, žiariace hviezdy, maličký mravec nesúci niekoľkonásobok svojej váhy, obrovský slon trhajúci stromy, morské veľryby aj najposednejší červíček v riečke, nespočetné druhy vtáctva, farebné živočíchy, ktorými sa hemží morské dno, prvá aj posledná bunka v našom tele, dary zeme pripravené na potravu ľuďom aj zvieratám – to všetko je dielom Všemohúceho Boha, ktorý to všetko geniálne naplánoval a mocne zrealizoval a aj postavil do služby svojho najznamenitejšieho pozemského stvorenia – človeka. Tak ako všetko na tejto zemi má svoje presné určenie a svojím spôsobom slúži človeku, tak aj človeku Boh určil konkrétny ciel. Každý, aj malé dieťa, vie, že tým cieľom je, aby sme boli večne šťastní. A každý rozumný človek tiež vie, že tohto cieľa nikdy nemôže sám svojimi silami dosiahnuť a nemôže ho dosiahnuť ani ľudstvo ako celok, aj keby ovládlo celú prírodu. Vždycky tu totiž bude hlavná príčina nášho utrpenia – zloba ľudského srdca, ktorú človek nie je schopný zo svojho života odstrániť. Boh určil nášmu životu konkrétny cieľ, my však tohto cieľa nie sme schopní dosiahnuť. Všetky falošné pohanské náboženstvá tvrdia, ako ich pomocou môže človek dôjsť k svojmu cieľu, čo je pre prirodzený ľudský rozum dôkazom, že sú to falošné a klamné cesty. Komunisti pokladali náboženstvo za ópium ľudu. Áno, všetky náboženstvá, koľko si ich len človek dokázal vytvoriť, sú klamom a ópiom pre nešťastných ľudí zúfajúcich si nad večným ľudským utrpením; a jedným z tých falošných náboženstiev je aj evolucionizmus.
Ten istý ľudský rozum, ktorý odvrhuje všetky pohanské náboženstvá ako márne pokusy o večné šťastie, ktoré iba viac a viac rozmnožujú zúfalstvo človeka, musí tiež zamĺknuť pred geniálnym vynálezom nekonečnej Božej stvoriteľskej a vykupiteľskej múdrosti. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16) Boh sám sa stal človekom, aby nás vykúpil, zaplatil za naše hriechy a naveky spasil tých, ktorí mu uveria. Tento úžasný Boží plán našej spásy nemohol vymyslieť žiadny ľudský rozum, na niečo také nemohol stratený človek ani pomyslieť a predsa, toto večné Božie evanjelium je jedinou rozumnou a dostatočnou odpoveďou na otázku po cieli a zmysle človeka. Už Abrahám a mnohí spravodliví staroveku uverili v Boha Spasiteľa, pretože poznali a pochopili tú úžasnú a jednoduchú realitu, že existuje zmysel a naplnenie ich života, a ten je v prijatí Jeho milosti, skrze vieru v Boha, ktorý sa sám skláňa k človeku a zachraňuje ho. Tak evanjelium Ježiša Krista, predobrazované a skryté už v Starom zákone a hlásané nám apoštolmi, je ako jediné uspokojivou odpoveďou pre človeka, ktorý úprimne hľadá pravdu o Bohu a o ceste k Nemu – o pravom náboženstve. Preto každý obyčajný človek môže aj dnes mať poznanie, osobné presvedčenie a istotu, že Ježiš Kristus je jedinou Cestou, Pravdou a Životom a každý, kto hľadá a obdivuje iné cesty, je v blude.
Rehoľníci SBM Žilina 13. 5. 2014
