Pastiersky list katolíckym kňazom o vyjdení z Babylonu
Vážený katolícky kňaz. Prihováram sa ti v tejto vážnej dobe ako pastier bdejúci nad nepoškvrneným pokladom katolíckej viery. Chcem ti pripomenúť jedno krvavé obdobie v dejinách a jeho význam pre súčasnú Cirkev.
V čase Veľkej Francúzskej revolúcie (1789 – 1795), ktorá použila pritom pozitívne heslá ako rovnosť, bratstvo a sloboda, nastal pád monarchie a začalo krvavé prenasledovanie Cirkvi. Národné zhromaždenie, uzurpujúc si moc, na La Fayettov návrh proklamovalo podľa Rousseauvových ideí v 17 článkoch tzv. ľudské práva: rovnosť všetkých občanov, slobodu slova a tlače a neobmedzenú náboženskú slobodu. Čo to znamenalo pre katolíkov? Tzv. Civilná konštitúcia kléru chcela uskutočniť základnú myšlienku osvietenstva, a to rovnosť všetkých náboženstiev. To znamená, že Katolícka viera sa už nesmela pokladať za jediné správne, Bohom zjavené náboženstvo, a preto sa mala nahradiť kultom bohyne rozumu, či „najvyššej bytosti“(satana). Preto civilná konštitúcia kléru, ktorá bola úplne proticirkevná, dala biskupom a kňazom dve možnosti: buď ju podpíšu a budú mať z nej štátne výhody, alebo ju odmietnu, ale za to ich bude čakať smrť useknutím hlavy, zastrelením, utopením, alebo pôjdu do pracovných táborov, či do vyhnanstva. Veľká časť duchovenstva zradila Krista i Jeho Cirkev a zložila prísahu na spomínanú konštitúciu (asi 30 000). Väčšina však (asi 70 000) ju odmietla. Tak sa francúzske duchovenstvo rozštiepilo na tzv. konštitucionálnych a neprísažných. Veriaci však stáli na strane tých, ktorí ju zavrhli. Verejné bohoslužby boli zakázané, kostoly zneuctené a pozatvárané. Ateistická vláda vysielala do farností kňazov, ktorí propagovali jej bezbožné idey. Ale ľud zostal verný pravoverným katolíckym kňazom. Napríklad, keď do farnosti Echabroignes, v diecéze Vendeé, prišiel prísažný duchovný, musel ju rýchlo opustiť. Nenašiel sa ani jeden medzi niekoľkými tisíckami obyvateľov, ktorý by mu podal aspoň oheň na zapálenie sviečky.
Tisíce kňazov, ktorí nezohli svoje kolená pred vtedajšou modlou rozumu, boli prenasledovaní a sviatosti museli vysluhovať tajne, či už v stodolách alebo po domoch. Nazývali sa tiež katakombálna (podzemná) Cirkev. Títo kňazi, a tiež biskupi, si radšej zvolili prenasledovanie alebo smrť, akoby mali zradiť Kristovo evanjelium a jeho Cirkev. Vedeli, že iba Ježiš Kristus je jediný a pravý Boh, a že iba Jeho svätá Cirkev je tá, ktorú si želal mať, aby v nej ľudia došli k poznaniu Božej pravdy a ku spáse. Náboženskú rovnosť s inými vierovyznaniami pokladali za jednotu s diablom! Za odmenu vernosti Kristovi získali korunu večného života.
Vážený kňaz, pýtam sa ťa: Ku ktorej Cirkvi patríš ty? Je to skutočne tá pravá Katolícka cirkev, ktorá nezanikla ani krvavým besnením vo Francúzsku v 18. storočí, lebo zostala verná nemennému učeniu Písma Svätého a Tradícii apoštolov?
Ak sa k nej radíš, tak podľa príkladu francúzskych pravoverných kňazov urob tento krok: Vstaň a vyjdi z oficiálneho Babylonu vo Vatikáne (Zjv 18,4-5), ktorý kladie kresťanstvo na rovnakú úroveň s démonickým pohanstvom, podobne ako to bolo vo francúzskej revolúcii. Budeš za to síce prenasledovaný a pokladaný za sektára (porov. Sk 24,14), ale zachrániš si svoju dušu, aj nesmrteľné duše katolíckych veriacich!
Boh dnes kladie pred teba „život i smrť, požehnanie i kliatbu! Preto „Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje (duchovné)potomstvo, keď budeš milovať Pána, svojho Boha, a poslušne a verne sa vinúť k nemu;“(Dt 30, 19-20).
Žehná ti a modlí sa za teba rímskokatolícky biskup Matej Róbert Jarabica SBM
Žilina, 26. 3. 2013
Sťahuj: Pastiesky list katolíckym kňazom
