Rozbor úvodu do knihy Zjavenia svätého Jána
Citácia: „Keďže je však medzi štyrmi predchádzajúcimi Jánovými spismi a Jánovou Apokalypsou viac rozdielov ako podobností(rečových, štylistických i obsahových), väčšina moderných biblistov je proti stotožňovaniu autora Knihy zjavenia s apoštolom Jánom a pripisuje knihu istému Jánovi z okruhu tradície apoštola Jána v Efeze...Teda otázka autora Apokalypsy zostáva otvorená.“
Odpoveď: To, že niekto použije vo svojich viacerých spisoch rôzne rečové alebo obsahové rozdiely ešte neznamená, že nie je ich autorom. Záleží na tom, aký obsah chce ponúknuť čitateľom a podľa toho použije primeraný štýl reči. Je pochopiteľné, že i svätý apoštol Ján inak píše svoje evanjelium, ktorého hlavnou myšlienkou je to, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn a inak poslednú knihu NZ – Apokalypsu, ktorá hovorí o budúcich udalostiach v Cirkvi a tiež o jej prenasledovaní alebo o očakávanom oslávení svätých v Nebeskom Jeruzaleme.
Už od prvých storočí sa verilo, že autorom knihy Zjavenie svätého Jána nie je žiaden tzv. Jánov učeník, ako začal bludne učiť Origenov žiak, Dionýz Alexandrijský(okolo r. 260), ale sám evanjelista a apoštol Ježiša Krista, svätý Ján. Autor, ktorý napísal Apokalypsu, v nej vystupuje s takou vážnosťou a dáva v Kristovom mene napomenutia a pokarhania kresťanským cirkvám, z čoho teda možno vybadať, že to bol biskup, metropolita, ktorý spravoval maloázijské cirkevné obce a bol dobre známy v prvotnej cirkvi. A to nemohol byť nik iný, iba apoštol Ján, predstavujúci sa z pokory ako služobník: „Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa má onedlho stať, a po svojom anjelovi ho poslal a naznačil svojmu služobníkovi Jánovi.“(Zjv 1,1) alebo: „Ján siedmim ázijským cirkvám.“(Zjv 1,4). Ďalším dôkazom Jánovho autorstva je svedectvo o jeho prenasledovaní a uväznení na ostrove Patmos: „Ja, Ján, váš brat a spoločník v súžení, v kráľovstve i vo vytrvalosti v Ježišovi, bol som pre Božie slovo a Ježišovo svedectvo na ostrove, ktorý sa volá Patmos.“(Zjv 1,9). Toto nie je možné povedať o nijakom inom Kristovom učeníkovi z posledného desaťročia prvého storočia, v ktorom spis vznikol, iba o apoštolovi Jánovi, lebo ako je dobre známe, Ján skutočne bol pre Božie slovo poslaný do vyhnanstva na ostrov Patmos. Napríklad Eusébius to potvrdzuje takto: „V tom čase prenasledovania...cisár Domicián, Jána apoštola a evanjelistu Pánovho, ktorý bol ešte živý, pre svedectvo vydané o Bohu Slovu, vypovedal na ostrov zvaný Patmos“(H. E. III. 18)
Dôkazy pravosti Zjavenia svätého Jána
Vonkajšie dôvody
a, svedectvá nepriame: Papiáš, hierapolský biskup (okolo r. 110)
- Uznával Apokalypsu (ďalej Apk) za inšpirovanú Bohom a podľa svedectva cézarejských biskupov Andreja a Areta niečo o nej napísal.(Praef. In Com. Apc. MG 106, 202.)
Svätý Hippolyt (okolo r. 235) – komentoval Jn a Apk (Hieronym, De vir. ill. 61)
b, svedectvá priame: Svätý Justín (okolo r. 150)
V Efeze poznal tradíciu o tom, že Ján mal zjavenie, podľa ktorého predpovedal oslavu tisícročia tých, ktorí uverili v Krista.(Dialog. C. Tryph. 81; MG, VI. 699.)
Svätý Irenej (+ 202) – Cituje Apk 1, 12-18; 5,6; 19, 16n. (Adv. Haer. IV. 20, 11).
Kánon Muratoriho (Okolo r. 180) – Uvádza „Apocalypse etiam Joannis ... recipimus“ (r. 71, EB n. 6).
Svätý Cyprián (+ 258) – Cituje Apk ako Božské slová. Napr. 3,1 (Epist. 26,4; ML 4, 300).
Svätí západní Otcovia majú Apokalypsu za Jánovo dielo
A to: Svätý Hilár, svätý Ambróz, svätý Hieronym, svätý Augustín. Tiež ju ako takú vo svojich spisoch komentujú.
Cirkevné koncily Apk zaradili do svojich kánonov
V Kartágu v r. 387 (EB n. 19), v Hippo v r. 393 (EB n. 17) a koncil v Tridente jej autenticitu definoval (EB n. 59).
Východní otcovia Apk považujú za kánonickú a pripisujú ju sv. apoštolovi Jánovi
A to títo: Svätý Atanáz, svätý Efrém, svätý Bazil, Svätý Gregor Nysský, svätý Epifán. Svätý Cyril Alexandrijský. Od 5. Storočia je Apokalypsa na východe všeobecne uznávaná za kánonickú.
Vnútorné dôvody pravosti Apokalypsy
Autor o sebe prezrádza, že sa volá Ján a používa tie isté myšlienky a výrazy, ktoré spomína v evanjeliu i v Apokalypse. Napr. „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“(Jn 1, 29; Apk 5, 6.8).“Logos“ – vo všetkých Jánových spisoch (Jn 1, 1-14; 1 Jn 1,1; Apk 19,13). „Všetko je skrze neho učinené“ (Jn 1,3; Apk 3,14). Cirkev ako nevesta (Jn 3,29; Apk 21, 2.9). Kristus ako Pastier (Jn 10, 1n; Apk 7,17). „Živá voda“(Jn 4,10; Apk 21,6; 22,17).
Podľa uvedených, či už vonkajších alebo vnútorných argumentov, je Apokalypsa prijímaná ako Jánovo dielo, inšpirované a kánonické, teda pravé. Otázka Jánovho autorstva je od počiatku jasná a otvorená je len pre tých, ktorí neveria Tradícii Cirkvi, ani Duchu Svätému.
Sťahuj: Rozbor úvod do Knihy Zjavenie svätého Jána
