Pravá a falošná poslušnosť
Svätý Cyprián z Kartága povedal: „Kde je biskup, tam je cirkev.“ Dnes treba dodať: Kde je pravoverný katolícky biskup, kňaz i veriaci, tam je Katolícka cirkev. Pre mnohých veriacich, ako sami tvrdia, je pohoršením, že sme sa stali „neposlušnými“ Katolíckej hierarchii. Ako je to s poslušnosťou cirkevnej hierarchii? Ak má Cirkev ostať apoštolskou, takou, akou ju chcel mať Kristus, základnú hierarchickú štruktúru nemožno odstrániť. Slovo hierarchia znamená svätý pôvod, svätý úrad, svätá vláda. Slovo svätý, svätá v tomto prípade značí, že úrad, respektíve moc, pochádza od Boha a má viesť k Bohu. Veríme, že Pán Ježiš založil Katolícku Cirkev, ktorá je viditeľná a jej vedenie odovzdal apoštolom, z ktorých prvotné miesto má prvý pápež, svätý Peter a ostatní apoštoli s ním majú tvoriť jednotu. Kristus hovorí o apoštoloch: „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“ (Lk 10,16). Po zoslaní Ducha Svätého „apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť.“ (Sk 4,33). Apoštoli, plní Božieho Ducha, hlásali Božie evanjelium také, aké im ho odovzdal Ježiš. Boli verní pravej a spasiteľnej viere, ktorú im zveril Kristus, a preto skrze nich pôsobila Božia moc a boli milí všetkým ľudom.
Riadenie jednotlivých cirkevných obcí spočiatku spočívalo v rukách apoštolov. Pri vyučovaní im pomáhali charizmami obdarení proroci a učitelia (Sk 13,1). V prvom storočí predstavení – biskupi, ktorých určili apoštoli, sa volajú buď biskupi (dosl. dozorcovia), alebo inde zasa presbyteri (starší), ale už na sklonku prvého storočia sa úrad biskupov odlišuje od úradu kňazov. Úrad vedenia cirkevnej obce pripadol biskupom a kňazi boli ich pomocníkmi. Úlohou biskupa bolo najmä ohlasovať vieru, bedliť nad ňou a chrániť jej čistotu! Rozlíšenie hierarchie na 3 stupne: episkopát, presbyterát a diakonát vo svojich listoch naznačil už sv. Klement Rímsky, začali sa však používať zvlášť za sv. Ignáca Antiochijského. Cirkevná hierarchia a jej autorita je teda Božieho pôvodu a veriaci kresťan jej má byť verný.
Otázka: Čo sa však stane vtedy, keď napr. biskup, ktorý je nástupca svätých apoštolov, začne prekrúcať Kristovo evanjelium a popierať základné pravdy katolíckej viery, ako napr. R. Bezák, ktorý popiera pojem hriech, i peklo, alebo D. Duka, ktorý tiež spochybňuje peklo? Má byť katolík poslušný takému cirkevnému hierarchovi – heretikovi alebo apostatovi? Odpoveď: nie, nemá. Svätý apoštol Ján hovorí, že ten, kto „zachádza ďalej a neostáva v Kristovom učení, nemá Boha. Kto ostáva v jeho učení, ten má aj Otca aj Syna. Ak niekto prichádza k vám a neprináša toto učenie, neprijímajte ho do domu, ani ho nepozdravujte.“(2 Jn 9-10). Toto sa, žiaľ, stalo i v nedávnej minulosti.
1. mája 2011 ex pápež Benedikt XVI. tzv. „beatifikáciou“ Jána Pavla II. postavil na oltár k úcte ducha Assisi- ducha antikrista, a týmto činom samého seba vylúčil z cirkvi (Gal 1,8). Týmto gestom nastolil falošnú úctu k pohanským náboženstvám a vniesol do Cirkvi prekliatie s novým bludným učením, podľa ktorého sú modloslužobné náboženstvá tou istou cestou ku spáse ako katolícka viera. Preto skutočné ohlasovanie Božieho Evanjelia, že Ježiš zomrel za naše hriechy a vstal z mŕtvych, už nemá v „cirkvi“ miesto. Sväté Písmo jasne hovorí, že od tých, a zvlášť od hierarchie, ktorá zastáva bludné učenie, sa treba jednoznačne oddeliť, pretože svojim falošným učením už neslúži Kristovi, ale antikristovi!
Svätý biskup, Cyril Jeruzalemský hovorí: „Keď sa učíš a vyznávaš vieru, prijímaj a zachovávaj iba tú, ktorú ti teraz Cirkev hlása a všetky Písma podopierajú...A prikazujem ti, aby si mal túto vieru v každom čase ako výstroj na cestu a okrem nej už nijakú inú neprijal, ani keby sme sa my sami(biskupi i pápež) zmenili a hovorili opak toho, čo teraz učíme, ani keby ťa chcel odbojný anjel premenený na anjela svetla uviesť do omylu. Lebo „keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako ste teraz prijali, nech je prekliaty!“
Čiže podľa sv. Cyrila sa treba pridŕžať iba viery, ktorú Písmo Sväté podopiera a neprijímať „inú vieru“ od odpadnutých hierarchov. Väčšina dnešných veriacich to však nerozlišuje a myslí si, že spásu svojej duše dosiahne poslušnosťou cirkevnej hierarchii, ktorá odpadla od Krista, a nie poslušnosťou Pánovi Ježišovi a plnením Jeho vôle!
Otázka: čo má robiť katolík, keď nemá možnosť byť pod pravovernou hierarchiou?
Odpoveď: Nech ostane verný katolíckej viere. Pán Ježiš tam, kde nie sú jeho pastieri, sa sám ujme svojho stáda.
Otázka: Zostáva v katolíckej cirkvi ten, kto popiera katolícku vieru?
Odpoveď: Božie slovo, Tradícia cirkvi i učenie svätých mučeníkov jednoznačne svedčia, že nezostáva. Ten, kto zapiera Krista, sám seba vylučuje z cirkvi, i keď má plné ústa fráz o vernosti cirkvi.
Preto každý veriaci katolík, ktorý túži úprimne nasledovať Krista a byť spasený, sa musí oddeliť od tých falošných pastierov (kňazi, biskupi), ktorí sa vnútorne stotožňujú s pápežom- apostatom -Benediktom XVI, pretože celá táto cirkevná hierarchia ohlasuje „nové náboženstvo“ postavené na pojme láska a poslušnosť i za cenu zrady Kristovho Evanjelia.
My, ako katolícki kňazi, zostávame v Katolíckej Cirkvi, veríme v katolícku vieru i s celou jej 2000 ročnou tradíciou, pričom uznávame i primát svätého Petra, aj keď súčasný ex pápež zradil Krista. Túžime opravdivo ohlasovať Ježišovu zachraňujúcu lásku voči zblúdilým hriešnikom, aby mohli byť spasení.
Rehoľníci SBM Jarok 2.3.2012
Sťahuj: Pravá a falošná poslušnosť
