R. Bezák v Relácii "Večer pod lampou"
Dňa 27. 1. 2012 sa ex-arcibiskup Róbert Bezák a redaktor Štefan Hríb v relácii Večer pod lampou venovali ich obľúbenej téme: prekrúcaniu a spochybňovaniu katolíckej viery. Slovenská verejnosť tak mala opäť príležitosť sa presvedčiť, že tento „cirkevný“ predstaviteľ v skutočnosti nie je katolíckym kresťanom.
Bezák opakoval svoju demagogickú a nezmyselnú tézu, že „Boh nie je katolík“. Na vysvetlenie citoval Ota Madra, ktorý mal povedať, že „cirkev by mala byť tá, ktorá na prvom mieste hovorí o dôstojnosti ľudského života“. Tento citát je samozrejme bludom, pretože prvoradým úkolom Cirkvi je hovoriť o Ježišovi a našej spáse v Ňom. V podstate Bezák sústavne tvrdil, že Bohu sa páči tak isto život veriacich aj neveriacich a že Boh nás nehodnotí podľa našej viery v Neho, ale na prvom mieste podľa toho, či sme dobrými ľuďmi, či žijeme dobre. Tu ide o blud popierania náuky o dedičnom hriechu a reality, že bez Božej milosti, ktorú prijímame vierou v Ježiša Krista, nikto nemôže byť spasený.
Na otázku, ako si predstavuje nebo, Bezák inými slovami povedal, že si ho predstavuje ako manželský styk. Ponecháme to bez komentára.
Bezákovým chápaním pekla bol šokovaný aj samotný redaktor. Podľa Bezáka budú totiž všetci v nebi, ibaže niektorým to bude vadiť. V snahe vymyslieť niečo nové a originálne, hlása Bezák starý a otrepaný blud, že peklo nie je žiadne miesto, ale iba stav duše.
Katolícka viera naproti tomu hovorí, že všetci ľudia budú v posledný deň vzkriesení a ako v nebi tak aj v pekle budú večne zo svojimi telami. Telá spasených budú oslávené a nevýslovne krásne, tela zatratených naopak budú zohavené, tak ako to bude zodpovedať ich vnútornému stavu. Už preto je rozumné predpokladať, že jedni aj druhí sa budú nachádzať na oddelených a vzdialených miestach, ako to hovorí aj Spasiteľ v podobenstve o boháčovi a Lazarovi: „Medzi nami a vami je veľká priepasť a nik nemôže prejsť...“(Lk 16,26) Pekelné muky budú nielen vnútorné, ale bude tam aj fyzické utrpenie, ktoré bude nepredstaviteľne veľké, pretože tela zatratených už nebudú môcť zomrieť. Aj to je rozumné, veď ak bude niekto zatratený aj zo svojím telom, mohol by vôbec trpieť iba vnútorne tak, aby sa bolesť neprejavila aj na jeho tele? Preto je peklo aj miesto. Pán Ježiš jasne hovorí: „Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami.“ (Mt 13,49-50) Starý zákon na mnohých miestach hovorí o podsvetí ako o mieste. Vo vyznaní viery sa modlíme „zostúpil do pekiel“. Apokalypsa sv. Jána hovorí o jazere ohňa a síry, kam budú zvrhnutí falošný prorok, šelma a s nimi modlári a všetci, ktorí milujú klamstvo. (Porov. Zjv 20,10)
Navyše Bezákova bludná teória vôbec nezodpovedá jeho predstave „vše objímajúcej lásky“. Hovorí, že zatratení budú vlastne v nebi, ale budú trpieť tým, že ich bude objímať Božia láska, ktorú oni nenávidia. Ale ako by sa to zhodovala s Božou láskou, večne im pôsobiť utrpenie? Aj preto je viera v existenciu pekla ako miesta rozumná, pretože Boh necháva človeku slobodu utiecť spred svojej tváre. Boh sa nebude večne usilovať, aby ho začali milovať, táto možnosť trvá iba do okamihu ľudskej smrti. Iste, i v pekle budú zatratení trpieť vedomím, že Boh ich miluje, ale práve preto budú vzdialení od tých, ktorí Božiu lásku opätujú.
Primitívne a hlúpe nie je veriť tomu, čo o pekle hovorí Božie slovo, ale naopak hlúpe a smiešne je popierať to, čo nemôžeme svojím obmedzeným rozumom pochopiť. V takýchto výmysloch, bludoch a klamstvách sa vyžívať a budovať na nich svoju mediálnu popularitu bez pochyb znamená zaradiť sa k tým, ktorí milujú klamstvo. A pre tých je, žiaľ, pripravené ohnivé jazero. (Porov. Zjv 21,8) Do posledného okamihu tu na zemi máme, Bohu vďaka, možnosť sa svojich klamstiev a bludov zriecť, ale potom už táto možnosť pokánia navždy skončí.
Rehoľníci SBM, 1.2.2012
Sťahuj: R. Bezák v Relácii "Večer pod lampou"
