Svätý Pavol z Kríža
Narodil sa v Ovade v Ligúrii roku 1694. Ako mladík pomáhal otcovi pri obchode. V devätnástich rokoch mal silný duchovný zážitok, ktorý nazýval obrátením a ktorý ho podnecoval k pokániu a väčšej kresťanskej dokonalosti. V túžbe po dokonalom živote sa zriekol všetkého a začal slúžiť chudobným a chorým a zhromaždil okolo seba spoločníkov. Po kňazskej vysviacke čoraz viac pracoval na spáse duší ako horlivý misijný kazateľ, zakladal rehoľné domy a umŕtvoval sa tvrdým pokáním. Podobne ako apoštol Pavol aj on chcel byť ukrižovaný s Kristom a ukrižovaného Krista chcel hlásať aj iným. Založil rehoľu pasionistov. Stredobodom jeho duchovného života bol trpiaci Kristus, ktorého nazýval aj "ukrižovaná Láska". Zomrel v Ríme 18. októbra 1775.
Z Listov svätého kňaza Pavla z Kríža
„Najlepšie a najsvätejšie je premýšľať o Pánovom utrpení a rozjímať o ňom, lebo touto cestou sa prichádza k svätému spojeniu s Bohom. V tejto najsvätejšej škole sa učí pravej múdrosti: všetci svätí sa jej tam naučili. Keď však drahý kríž nášho Ježiša zapustí vo vašom srdci hlbšie korene, potom budete spievať: „Trpieť a nezomrieť“ alebo: „Buď trpieť, alebo zomrieť,“ alebo ešte lepšie: „Ani trpieť, ani zomrieť, ale iba dokonale sa obrátiť podľa Božej vôle.“
Láska je zjednocujúca sila a osvojuje si muky milovaného Dobra. Tento oheň preniká až do špiku a mení milujúceho na milovaného. Láska sa vyšším spôsobom primiešava do bolesti a bolesť do lásky, vzniká akási zmes lásky a bolesti, taká jednotná, že už nemožno oddeliť lásku od bolesti ani bolesť od lásky.
Preto sa milujúca duša raduje vo svojej bolesti a vo svojej bolestivej láske plesá.
Preto sa vytrvalo cvičte vo všetkých čnostiach, najmä v nasledovaní milého trpiaceho Ježiša, lebo toto je vrchol čistej lásky. Žite tak, aby bolo všetkým známe, že nielen vnútri, ale aj navonok nosíte obraz ukrižovaného Krista, vzoru každej dobroty a miernosti. Lebo kto je vnútorne spojený so Synom živého Boha, nosí aj navonok jeho obraz tým, že sa vytrvalo cvičí v hrdinskej čnosti, najmä v silnej trpezlivosti, ktorá sa nežaluje ani tajne, ani verejne.
Skryte sa teda v ukrižovanom Ježišovi a neželajte si nič iné, len aby sa všetci vo všetkom obrátili podľa jeho vôle.
Keď sa tak stanete pravými milovníkmi Ukrižovaného, budete v chráme svojho vnútra ustavične sláviť sviatok kríža, mlčky trpieť, a nebudete sa spoliehať na nijaké stvorenie. A pretože sviatky treba sláviť s radosťou, tí, čo milujú Ukrižovaného, budú sláviť sviatok kríža tichým utrpením s veselou a jasnou tvárou tak, aby to zostalo skryté pred ľuďmi a známe iba najvyššiemu Dobru. Na takýto sviatok bývajú vždy slávnostné hody, kde za pokrm slúži Božia vôľa podľa príkladu našej ukrižovanej lásky“.
