„Dúhový pochod“ v Bratislave aj tento rok: propagácia zvráteností a čosi navyše
V apríli tohto roku to vyzeralo tak, že predstavitelia homolobby ušetria Bratislavu svojho exhibicionizmu a nebudú organizovať pochod „LGBT“ osôb za svoje absurdné požiadavky. Nakoniec sa však iba zmenil čas konania akcie z júna na druhú polovicu septembra (konkrétne 21.9.). Za tento termínový posun na jednoznačne menej atraktívnejší dátum môžu podľa kuloárnych informácii organizačné nezhody (čiastočný rozpad a zmeny v organizačnom tíme) a problémy s financovaním.
Tohtoročné slabšie financovanie (alebo prehajdákanie financií iným spôsobom v tejto, inak vládou veľmi štedro dotovanej, „komunite“) pochodu dokazuje aj, oproti predchádzajúcim ročníkom, značne slabá reklamná kampaň a mediálna príprava. V médiach sa zatiaľ objavilo iba zopár správ, informujúcich o detailoch tejto akcie. Jedna z nich uvádza, že prvýkrát sa bude pochodovať aj za práva (neuvádza sa nič konkrétne) tzv. „trans ľudí“. Táto skutočnosť však vyznieva komicky, keď si uvedomíme, že jeden z hlavných argumentov homosexuálnych aktivistov bolo vždy poukázanie na skutočnosť, že homosexualita už nie je klasifikovaná ako choroba Svetovou zdravotníckou organizáciu v roku 1990 (a o oprávnenosti tohto kroku sa dodnes vedú diskusie). Teraz sa však spájajú s tzv. „trans“ ľudmi, hoci transsexualita je klasifikovaná ako mentálna choroba v Medzinárodnej klasifikácii chorôb (ICD-10) pod označením F64.0 v rámci kapitoly Poruchy rodovej/pohlavnej identity. Nie je náhodou škodlivé psychicky chorého človeka podporovať v tom, že je úplne normálny a dokonca by ešte mal vyžadovať špeciálne privilégia od štátu a spoločnosti? Liečme, pomáhajme chorým, ale neklamme im, že sú zdraví.
Ukážu sa aj pedofili, ako to bolo na tohtoročnom „PRIDE“ v Prahe?
Ďalšou novinkou má byť prítomnosť alegorických vozov, čím sa má zrejme exhibícia zvráteností ešte zvýrazniť. Uvidíme, či sa na niektorom z vozov povezú aj ohlásení a pre túto akciu obzvlášť symptomatickí hostia. Aj tento rok má prísť neschopný primátor hlavného mesta Milan Ftáčnik, ktorý sa namiesto starania o mesto topí v škandáloch a zúčastňuje sa podujatí, ktoré rozdeľujú spoločnosť. Ďalším hosťom bude starnúca estrádová speváčka Eva Máziková, ktorá už zjavne nevie, ako by na seba upútala pozornosť. Hoci tu treba pochváliť odvahu organizátorov, ak nechajú Mázikovú spievať, môže sa stať, že veľa ľudí tam neostane. Účasť europoslankyne Moniky Beňovej, inak ďalšej starnúcej matróny, asi nikoho neprekvapí, pri svojej fiktívnej aktivite v Európskom parlamente a vulgárnom osočovaní ľudí z iným názorom sa bude medzi prítomnými nepochybne vynímať (ako to len ona vie).
A to nie je všetko. V rámci sprievodných podujatí, ktoré majú prebiehať týždeň pred pochodom, sa uskutočnila aj akcia „Bohoslužba a požehnanie pre páry rovnakého pohlavia“, zabezpečená obskúrnou sektou „cirkev essénsko-kresťanská“. Veľmi aktívne napomáha aj ambasáda USA, ktorá prispela finančne a symbolicky vyvesením dúhovej vlajky z ambasády. Prekvapivé je, že USA majú popri budovaní policajného štátu u seba doma a vedení agresívnych vojen čas aj na toto. Podpora akcie zo strany francúzskej ambasády neprekvapuje, keďže bola to práve francúzska vláda, ktorá napriek miliónovým protestom schválila legislatívu o tzv. homomanželstvách. Veď platí staré známe: vrana k vrane sadá.
Prečo je správne odmietnúť homoagendu a čo treba robiť naozaj?
Na stránke dúhového pochodu sa nič konkrétne o požiadavkách akcie nedozvieme, sú tam iba všeobecné tvrdenia o „rovnoprávnosti“, „zviditeľňovaní“ či „zbližovaní“ bez ďalšieho vysvetlenia. Preto nie je možné priamo reagovať a objasniť neopodstatnenosť či škodlivosť týchto požiadaviek. Vzhľadom na viaceré vyjadrenia usporiadateľov a prax dúhových pochodov vo svete predpokladáme, že ich požiadavky budú súčasťou tzv. homoagendy, ktorej sme sa venovali viackrát pri inej príležitosti (napríklad tu alebo tu). Je tu však iný aspekt, na ktorý treba upriamiť pozornosť.
Tvrdá realita Slovenska a celej Európy je tá, že sa nachádza v hlbokej populačnej a morálnej kríze. Štatistiky z posledného sčítania obyvateľstva na Slovensku preukazujú, že problémy, ako sú pokles pôrodnosti, starnutie populácie, nárast rozvodovosti a všeobecná deštrukcia rodiny, sa ďalej prehlbujú. Spoločnosť a štát, spravujúci takú spoločnosť, stoja, trochu zjednodušene podané, pred dvoma možnosťami: prijať opatrenia na zvrátenie týchto problematických trendov ALEBO pokračovať v doterajšej politike či dokonca situáciu ešte zhoršovať (beriem to, zjednodušujúco, ako jednu možnosť, keďže konečný výsledok, kolaps spoločnosti a štátu, nastane nevyhnutne tak či onak).
Som presvedčený, že je v záujme všetkých, aby sme sa vybrali prvou cestou, aby boli prijaté opatrenia, ktoré zvrátia trend záhuby rodiny a národa. Preto je priam neodpustiteľné strácať čas diskusiami o absurdných požiadavkách homosexuálov, transsexuálov či pedofilov. Medzi opatreniami, ktoré by mali byť prediskutované a následne aplikované, by nemala chýbať ekonomická a kultúrna podpora mnohodetných slovenských rodín, ktoré dokážu svoje deti riadne vychovať. Je nutné zastaviť sexualizáciu spoločnosti, ktorá preukázateľne podporuje promiskuitu (ide hlavne o primitívne „reality show“, ktoré sú v rozpore s mravnostným kódexom televízneho vysielania).
Zdôrazňujem, že prijímanie opatrení tohto zamerania je v záujme všetkých, osobitne tiež homosexuálov. Sami by mali podporovať reprodukcieschopnosť a tak zachovanie spoločností, ktoré uznávajú ich slobodu súkromia a netrestajú homosexuálne správanie – v prípade zániku takých spoločností, k čomu práve smerujeme, nemajú istotu, ako sa k nim zachová nástupnícka spoločnosť. A vzhľadom na to, že dnes najreálnejšia nástupnícka spoločnosť je islamská Európa, majú naozaj veľmi silný dôvod.
Okrem toho je tu známa skutočnosť, že ak spoločnosť nebude mať dostatočný podiel populácie v produktívnom veku, tak skolabuje sociálny systém, keďže bude na stále viac neaktívnych ľudí pracovať stále menej ekonomicky aktívnych ľudí, čo je logická realita v starnúcich spoločnostiach. Tento sociálno-ekonomický kolaps sa, samozrejme, dá oddialiť drastickými opatreniami, akými sú sociálne škrty či navyšovanie dôchodkového veku, tie však asi nikomu nebudú po vôli. Preto je nevyhnutné podporovať navýšenie pôrodnosti v rodinách, ktoré sú schopné svoje deti riadne vychovať, aby sa tie do budúcna skutočne stali ekonomicky aktívnymi.
Pár slov pre samotných homosexuálov
Asi je správne adresovať aj niekoľko slov osobám, ktoré cítia príťažlivosť k iným osobám rovnakého pohlavia. Je zrejmé, že takí ľudia reálne existujú a nenávisť voči nim nie je správna. Treba si uvedomiť, že organizácie, ktoré napríklad pripravujú dúhový pochod, nereprezentujú názory všetkých homosexuálov. Existuje mnoho takých, ktorí nesúhlasia s týmito ich samozvanými „hovorcami“. Vo Francúzsku sa mohutných protestov za tradičnú rodinu zúčastnili aj homosexuáli z hnutia Homovox, ich vyjadrenie je mnohovravné: „Vo Francúzsku nás cenzurujú! Počúvajú len lobby LGBT, len oni vystupujú v médiách, no väčšina homosexuálov ani nesúhlasí, aby títo vystupovali v ich mene. Veď my sme si ich nezvolili! Oni nás nemajú čo reprezentovať!“ Aj na Slovensku zazneli názory homosexuálov, ktorí podporujú tradičnú rodinu a odmietajú registrované partnerstvá (napr. tu). Nehovoriac o mnohých ďalších, podľa ktorých im šaškárne ako „PRIDE“ robia iba zlé meno a stotožňujú ich s hopkajúcimi nešťastníkmi na alegorických vozoch.
Napriek štvavej kampani proti terapiám homosexuality, v niektorých štátoch USA sa ich dokonca homolobby snaží zákonom zakázať, objektívne existujú ľudia, ktorým pomohli zbaviť sa homosexuálnych sklonov (nikto však netvrdí, že také terapie majú 100-percentný úspech, je to však možná alternatíva, ktorú môžu tieto osoby v prípade záujmu vyskúšať). Najznámejší prípad je asi príbeh Michaela Glatzeho, ktorý bol význačným gay aktivistom, zakladateľom a šéfredaktorom časopis Young Gay America, toto je jeho svedectvo: „Oslobodenie z vplyvu homosexuálnej mentality bolo to najoslobodzujúcejšie, najkrajšie a najúžasnejšie, čo som kedy zažil. Boh prišiel ku mne, keď som bol zmätený a stratený, sám, v úzkostiach a vnútorne rozháraný. V modlitbe mi dal pochopiť, že neexistuje absolútne nič, čoho by som sa musel báť, a že som pánom vo svojom dome. Bolo potrebné už iba malé upratovanie. Homosexualita mi zobrala takmer 16 rokov života... Ako jeden z vodcov hnutia za „práva homosexuálov“ som mal veľakrát príležitosť obrátiť sa na širokú verejnosť. Ak by som dnes mohol vziať späť niečo z toho, čo som povedal, urobil by som to. Teraz viem, že homosexualita je žiadostivosť a pornografia v jednom. Nikto ma nepresvedčí o opaku, akokoľvek šikovne ma osloví alebo akokoľvek je smutný jeho osobný príbeh. Lebo ja som tam bol. Poznám pravdu.“
Pre iných môže byť inšpirujúci príbeh Američana so slovenskými koreňmi, Andyho Warhola, ktorý napriek homosexuálnym sklonom žil v celibáte, takmer každý deň sa zúčastnil svätej omše, ako veriaci katolík duchovnými prostriedkami bojoval proti svojim sklonom.
V každom prípade je zrejmé, že pre dôvody uvedené vyššie by mal každý homosexuál podporovať skôr zástancov tradičnej rodiny ako organizátorov dúhových pochodov.
Odkaz pre zástupcov mestskej časti Bratislava-Staré mesto
Ústava Slovenskej republiky v článku 28 predpokladá, že slobodu zhromažďovania na verejných miestach môže zákon obmedziť z dôvody ochrany verejného poriadku a mravnosti. Relevantný zákon o zhromažďovacom práva v § 10 ukladá obci povinnosť zakázať ohlásené zhromaždenie, ak by účel zhromaždenie smeroval k výzve dopúšťať sa hrubej neslušnosti. Keďže je veľmi pravdepodobné, že môže dôjsť k hrubým neslušnostiam, chcem vyzvať predstaviteľov mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, aby si v takom prípade splnili svoju povinnosť a zhromaždenie „dúhový PRIDE Bratislava 2013“ zakázali.
Dúfam rovnako, že na mieste budú aj príslušníci polície. Tí nech pamätajú na trestný čin výtržníctva (§ 364 ods. 1 p. e): Kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Kto sa niečoho takého dopustí v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov, má sa potrestať prísnejšie.
A všetkých tých, ktorí súhlasia, že je naozaj nevyhnutné podporiť rodinu, upozorňujem v mene redakcie na prorodinnú akciu Hrdí na rodinu, ktorá sa uskutoční 21.9.2013 (sobota) o 15:00 pred budovou Národnej rady v Bratislave, a na Národný pochod za život, ktorý sa uskutoční 22.9.2013 (nedeľa) v Košiciach.
Napísal: PAVOL ONDRÁŠ
