Božstvo nášho Pána Ježiša Krista
(Výber z kázní VI.)
Pán Ježiš od Otca vyšiel a k Otcovi odišiel. Zázračný bol jeho príchod a zázračný jeho odchod. Neprišiel a neodišiel len ako človek, ale hlavne ako Boh. Áno, Kristus je pravý Syn Boží a pravý Boh. O tom niet pochybnosti.
Že Ježiš z neba prišiel a bol pravým Bohom, dosvedčil nám predovšetkým Boh Otec. Vyslal Božieho posla, ktorý mal oznámiť, že príde Syn. Vyslal archanjela Gabriela s odkazom do tichej izbietky, oživenej modlitbami pokorného dievčaťa, a ten jej povedal, že „On bude veľký a bude sa volať synom Najvyššieho.“ (Lk 1, 32) Potom po jeho narodení sa mu poklonili traja mudrci od východu. Tí usúdili, že je to Dieťa Božské, lebo obyčajnému dieťaťu Boh na nebi hviezdy nerozsvecuje.
Keď bol Pán Ježiš neskôr pokrstený v Jordáne, vydal Otec o ňom kvôli prítomným ľudom jasné svedectvo: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ (Mt 3, 17) Tie isté slová povedal Otec, keď sa Kristus premenil na hore Tábor, iba že k nim ešte pripojil dodatok: „Poslúchajte Ho.“ (Mt 17, 5)
Nebeský Otec bol účastný celého života svojho Syna. A keď sa už schýlil život Syna ku koncu, v tej chvíli zatienil Otec slnko, aby nesvietilo, otvoril hroby mŕtvych, a z jeho rozkazu sa zachvela zem. Ako Otec nadprirodzenými zjavmi uviedol narodenie Synovo, tak podobnými zjavmi doprevádzal i jeho smrť. Zázraky pri narodení privábili a presvedčili pohanských mudrcov a zázraky pri smrti presvedčili pohanského stotníka, ktorý ho strážil, i tých, ktorí s ním stáli pod krížom. „Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: "On bol naozaj Boží Syn.“ (Mt 27, 54)
Kto pozoruje život Pána Ježiša na zemi, čím hlbšie o ňom uvažuje, tým istejšie prichádza k presvedčeniu, že nebol iba človekom, ale že bol súčasne i Bohom. Vidíme u neho múdrosť a nevieme, kde sa ju naučil, vidíme, že je vše vedúci, pozná i myšlienky ľudské, vidí až na dno duše pretvarujúcich sa farizejov, pozná a predpovedá budúce veci, rozborenie Jeruzalema, budúce osudy apoštolov a svojej cirkvi; vidíme, že je všemohúci, nemocným vracia zdravie, mŕtvym dáva život, hriešnikom odpúšťa hriechy, rozkazuje vetrom a vodám, rozmnožuje chleby; vidíme u neho svätosť a nevieme, kde sa jej naučil, je tak svätý, že vzdelaný Pilát o ňom verejne prehlasuje: „Ja nenachádzam nijakú vinu na tomto človekovi.“ (Lk 23, 4) Vidíme, že umĺkajú i jeho nepriatelia, keď sa ich pýta: „Kto z vás ma usvedčí z hriechu?“ (Jn 8, 47) Vidíme, že jeho srdce je schopné milovať všetkých, áno i nepriateľov; skrátka: vidíme na ňom vlastnosti, aké zdobia iba Boha.
Prehlasuje: „Ja a Otec sme jedno.“ (Jn 10, 30) a „Kto vidí mňa, vidí Otca.“ (Jn 14, 9) Viera v Kristovo božstvo je tiež hlavnou podmienkou k spáse. Neveriacim židom Ježiš povedal: „Lebo ak neuveríte, že Ja Som (Jahve – Meno Božie), zomriete vo svojich hriechoch."(Jn 8, 24) Keby Kristus nebol skutočným Bohom, nemohol by konať zázraky, ani odpúšťať hriechy a ani by nemohol premôcť na kríži diabla a hriech. Ale radostnou správou je, že On je živý a pravý Boh, ktorý zomrel za naše hriechy a na tretí deň vstal z mŕtvych! Tým dokázal svoje skutočné božstvo!
O božstve Kristovom boli presvedčení aj svätí apoštoli. Sv. Peter vyznáva u Cézarey Filipovej: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ (Mt 16, 16) Sv. Tomáš pri zjavení sa vzkrieseného Ježiša padá na kolená a volá: „Pán môj a Boh môj.“ (Jn 20, 28) A evanjelista Ján, ktorý napísal evanjelium, aby dokázal božstvo Ježiša Krista, vo svojom prvom liste píše: „A vieme, že prišiel Boží Syn a dal nám schopnosť poznať toho Pravého. A my sme v tom Pravom, v jeho Synovi Ježišovi Kristovi. On je ten Pravý, Boh a večný život.“ (1 Jn 5, 20)
Apoštol Pavol svedčí o Kristovi, že „On je nad všetkým Boh, zvelebený naveky. Amen.“(Rim 9, 5) a že „v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva.“(Kol 2, 9)
Katolícka Cirkev vždy učila, učí a učiť bude, že Ježiš Kristus je pravý Boh. Už v dobách apoštolských, keď bola formulovaná naša viera, a keď povstalo ono naše pamätné apoštolské vyznanie viery, modlili sa veriaci: „verím v Ježiša Krista, Syna jeho jediného, Pána nášho.“ Sv. Klement († 101) napísal: „Bratia, musíme mať Krista za Boha, za sudcu živých i mŕtvych.“
Sv. Ignác Antiochijský († 107) napísal: „Dovoľte mi, aby som bol nasledovníkom utrpenia Ježiša Krista, môjho Boha.“ Podobne učil i sv. Justín a ďalší.
Keď začiatkom 4. storočia bludár Árius sa odvážil popierať božstvo Ježišovo, prehlásila cirkev roku 325 na všeobecnom sneme v Nicey za článok viery: „Kristus je Syn Boží, Boh z Boha, rovnakej podstaty so svojím Otcom.“ Tohto článku viery sa Kristova Cirkev drží podnes a držať sa i bude až do skončenia sveta. (Na rozdiel od súčasnej oficiálnej „katolíckej cirkvi“, ktorá popiera hlavné pravdy kresťanstva! – pozn. autora)
V závere sa povzbuďme svedectvom slávnych mužov o ich vyznaní pravej viery. Matematik a fyzik Augustín Cauchy (nar. roku 1789, zomrel r. 1857) napísal: „Ja som kresťan, to znamená, že verím v božstvo Ježiša Krista, ako verili Tycho de Brahe, Kopernik, Descartes, Fermal, Leibnitz, Pascal, Grimaldi, Euler, Guidin, Boskovič, Gerdil a iní. Verím v božstvo Ježiša Krista so všetkými veľkými hvezdármi, s veľkými prírodovedcami... Áno, ja som katolík, ako väčšina z nich, a keby sa ma niekto pýtal po príčinách, s veľkým potešením mu ich poviem a vysvetlím. A uvidia, že moje náboženské presvedčenie nepovstalo a nie je snáď výsledkom predsudkov od narodenia vypočutých, ale že som k nim prišiel dôkladným skúmaním a štúdiom...“
Cisár Napoleon povedal: „Vyznám sa v ľuďoch a preto tvrdím, že Ježiš Kristus nie je obyčajný človek.“
Filozof Pascal tvrdil: „Ježiš Kristus chcel byť milovaný, bol milovaný, je Boh.“
Ak je Boh, je i jeho učenie božské. Božského pôvodu je teda i cirkev, ktorú Pán Ježiš založil, totiž naša cirkev katolícka.
Milý čitateľ, ak ťa trápia vo svedomí hriechy alebo máš životné problémy, odovzdaj sa živému Spasiteľovi, ktorý i tebe hovorí: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“(Jn 8, 12)
(Upravené podľa Nedelní a sváteční čítanka od K. Balíka z r. 1923)
