Cesta púšte
V duchovnom živote človek často po obrátení prežíva nadšenie, obdobie horlivosti, prvú lásku. Aj citovo vníma Božiu blízkosť a útechu. Je doslova akoby nesený Bohom. Potom však príde obdobie suchopáru - púšť. Napríklad sv. Terézia Veľká hovorí, že bola 17 rokov v totálnom suchopáre. Nebola schopná vnímať Božiu prítomnosť a v rehoľnom živote išla len ako "stroj" - bez citov, bez nadšenia; ale vo viere. A to je cesta púšte. Podobne Izraeliti, keď vyšli z Egypta, ktorý je vlastne takým obrazom sveta, prišli na púšť. Izraelčania videli aj zázraky, ale rovnako reptali: "A prečo je to tak ?! A ako to bude s tou vodou ?! Načo ste nás vôbec vyviedli na púšť? Len aby ste nás umorili hladom! "Aj Mojžiš potom zhrešil, keď dvakrát udrel do skaly, z ktorej mu Pán povedal, že vyvedie vodu. Nesmel preto vojsť do zasľúbenej zeme. A to bol Mojžiš najpokornejší zo všetkých!
Toto je pokušenie púšte. Tam prejsť a zostať verný - to je skutočne hrdinstvo.
Máme príklady tisícov svätých, ktorí zostali verní a nikdy cestu za Ježišom neopustili.
(BKP)