Istý vzdelaný človek, ktorý stratil vieru ku všetkému, čo súviselo s náboženstvom, sa raz pýtal posmešne dievčatka, ktoré prvý krát pristúpilo k svätému prijímaniu:
„Povedz, naozaj veríš, že Pán Boh je prítomný vo svätej hostii?“
„Áno, v to pevne verím.“
„Ale v Otčenáši sa hovorí, že milý Pán Boh je na nebi. Ty sa tiež modlíš ,Ktorý si na nebesiach´.
„Áno, tak znie Otčenáš.“ Dievčatko sa na chvíľu zamyslelo:
„A vy poznáte vyznanie viery?“
„Myslím, že hej, hoci je to už veľmi dávno, čo som sa ho na náboženstve učil.“
„Dobre, prosím vás láskavo, začnite sa modliť,“ prosilo dievčatko. Neveriaci začal: „Verím v Boha, Otca Všemohúceho...“
„Stačí, stačí,“ prerušilo ho dieťa. „Teda ak je Pán Boh všemohúci, prečo by nemohol byť súčasne na nebi i vo svätej hostii?“
Nato už pán neodpovedal. Uznal, že nevinné dievčatko vie viac o Sviatosti Oltárnej ako namyslený vedec, ktorý najväčší zázrak na svete popiera.
(Eucharistické zázraky, s. 50)
Pozri tiež:
