Spoločnosť svätého Bazila Veľkého

O ALTERNATÍVNEJ MEDICÍNE

Človek, dokonalé dielo Stvoriteľa, ako následok za svoj hriech je odsúdený na smrť. /Rim 6,23/. Ale Boh sa zľutoval nad dielom svojich rúk a poslal ľudstvu svojho Syna, Vykupiteľa sveta. A tak sa celý život človeka stáva putovaním na stretnutie s Ježišom Kristom. On je našou Cestou, a jedine v Ňom je naša spása. /porov. Jn 14,8; Sk 4,12/

Ako nás poučuje Božie slovo, cesta k životu vedie cez smrť. Túto smrť zakúšame deň čo deň. Svedčí nám o tom každý vypadnutý vlas, chátrajúce zdravie, strata životných síl. Ale človek, ktorý nežije s Bohom v dôvernom vzťahu, sa veľmi bojí smrti. Preto ľudia už oddávna skúšajú, ako sa zachrániť pred slabosťou, starobou a smrťou. Dnes práve tak, ako aj v minulosti. Dôkazom toho je množstvo liečebných metód, ktoré sa skrývajú za pojmami alternatívna medicína, holistická, či tiež prírodná liečba. Väčšina liečiteľov tvrdí, že ich liečebné možnosti sú neobmedzené. Túžba po šťastí, po mystických a psychických zážitkoch rastie zvlášť v tomto pretechnizovanom storočí, v ktorom človek musí vojsť do určitých šablón, ak chce byť „človekom úspechu“, takým ako to diktuje dnešný svet. Týmto tlakom je dennodenne stresovaný a frustrovaný a málo kedy nachádza útechu, ktorú hľadá. Neprekvapuje nás, že veľmi vhod mu prichádza ponuka jednotlivých liečiteľov, ktorí si vytvorili svoj vlastný slovník a ich kľúčovými slovami sú slová: súlad, harmónia, optimizmus.

Týchto liečiteľov môžeme spoznať aj podľa ďalších znakov: usilujú sa liečiť celého človeka, veľmi sugestívnym spôsobom, emocionálne, dokonca až s magickým dôrazom. Vyžadujú vieru v nadprirodzené zázraky. Vždy je veľmi dôležitá osoba liečiteľa a jej veľké schopnosti. Podľa niektorých liečiteľov sú darom od boha. V každom prípade to nie je Boh kresťanov. Prameňom tejto uzdravujúcej sily je božstvo chápané panteisticky, alebo dokonca sily mágie. Preto je potrebná ostražitosť a rozvážnosť pri využívaní týchto liečebných metód, aby sa liečenie nezmenilo na vzdávanie úcty cudzím bohom, liečiteľom či fetišom /magickým predmetom/ /1 Kor 10,20/.

Nie je dôležité, ako niekto pomenúva a chápe pôsobenie tejto uzdravujúcej sily. Paracelsus ju nazýval „archaeus“ a bol presvedčený, že môže pôsobiť na veľké vzdialenosti. Anton Mesmer ju nazval „zvierací magnetizmus“ a bol presvedčený, že preniká celý vesmír a môže byť priťahovaná magnetmi. Samuel Hahnemann hovoril o „životnej sile“ či „dynamii“. Palmer o „vrodenej inteligencii“, Wilhelm Reich o „orgonálnej energii“, Japonci o energii „ki“. Čínania poznali dve protikladné sily „yin – yang“, ktoré symbolizuje „tao“. V akupunktúre je známa ako „chi“. V ťai chi, aj v aikido /= bojové umenia, ktoré alternatívna medicína uznáva ako pohybové terapie/, sa zdôrazňuje prvok životnej sily – energie ki alebo čchi. Indovia ju nazývajú „prana“ a v joge sa nazýva „kundaliny“. Niektorí liečitelia ju nazývajú jednoducho „kozmická energia“.

Choroba znamená stratu rovnováhy energie. Uzdravenie nastáva, keď sa dosiahne rovnováha energie uvoľnením „škodlivej“ energie /otváranie čakier, aktívnych bodov, využívanie reflexológie/, alebo privedením „zdravej“ energie. Buď akupunktúrnymi ihlami, vkladaním rúk u energo terapeutov, cez homeopatické potencie, cvičením jogy, alebo masírovaním či tlakom rúk mesmeristov, akupresuristov, .../. Táto energia v žiadnom prípade nie je totožná s Bohom kresťanov, lebo On sám sa nám zjavuje vo svojom slove ako osoba, ako niekto, kto myslí, cíti, vytvára vzťahy ... Boh nie je energia, na ktorú sa dá napojiť kedykoľvek sa nám chce a využívať ju. Ak sa za liečením skrýva akákoľvek nevysvetliteľná moc, nie je to Božia moc, pretože Boh sa odkrýva vo svojom slove. Každý kresťan, ktorý pozná Božie slovo vie, že okrem Boha existuje ešte jedna bytosť, ktorá má nadprirodzenú moc – Satan a jeho démoni. Satan môže túto moc odovzdávať ďalej, a môže čiastočne aj liečiť. Hovoríme čiastočne, lebo satan nemôže vytvoriť nič nové. Má Satan dôvod, aby liečil ľudí? Samozrejme, že má. Získava moc nad tými, ktorí sa mu zverujú a bráni im nadviazať osobný a živý vzťah s Ježišom Kristom. Títo ľudia nie sú nástrojom Boha, aj keď mnohí z nich často používajú zbožné frázy a biblické verše. Ak si trochu budeme všímať ich slovník, zachytíme aj výroky, ktoré sú v priamom rozpore s Božím slovom.

Podľa Pfeifera sa väčšinou liečebných metód nedá oddeliť od filozofického kontextu /pripúšťa to len  ako čosi výnimočné a ťažké/ a zahŕňa v sebe pseudo náboženský svetonázor a falošnú predstavu zdravia a choroby.

Tieto metódy využívajú také techniky, ktoré sú spojené s astrológiou, antropozofiou, jogou /napr. pre dejiny hypnózy a sugescie sú nepostrádaľné znalosti joginského učenia/, s východnou meditáciou /takými termínmi ako karma a reinkarnácia, napr. transcendentálna meditácia, terapia minulých životov, .../, s mediálnym vkladaním rúk /napr. osteopatia, chiropraxia, liečenie magnetizmom/, so špiritizmom /napr. Silvova metóda ovládania vedomia, psychické operácie a veštením /napr. diagnóza z dúhovky – iridológia, aróma terapia, fytoterapia – ak sa spája s astrológiou, mágiou, používa zaklínadlá, či s veštením – výber rastlín pomocou prútika či kyvadla, či dnes moderne nazývanou rádio estéziou/. Prútik je využívaný aj na vyhľadávanie geopatogénnych zón, kyvadlo na určovanie liečivých bylín.

Takže aspoň zopár slov k prútkareniu či kyvadlovým reakciám. Podľa Kocha to „nie sú žiadne duchovné dary ani dokonca neutrálne prirodzené dary, ale dary mediálne. Človek by mal vážne prosiť o oslobodenie od týchto „darov“, [1] lebo užívaním týchto schopností sa môže dostať sám – ale i svojich pacientov – pod vplyv zlých mocností. Boh cez proroka Ozeáša prútkarenie zakazuje: „Môj ľud sa svojho dreva spytuje a učí ho jeho palica, lebo ich zaviedol smilný duch a smilne sa odvrátili od Boha.“/Oz 4,12/

„Svedectvo dejín, Biblie a vedy sa úplne zhodujú v tom: Základmi používania váhadla a prútika sú povera, veštenie a démonické pôsobenie. V rádio estézii sa nachádza mesmerické myslenie.“ [2]

Nemýľme sa, aj zbožní liečitelia, ak používajú tieto metódy, sú v službách satana a toto okultné zaťaženie prechádza až do štvrtého pokolenia. Božie slovo jasne hovorí, že je len jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi, Ježiš Kristus /porov. 1 Tim 2,5/, ktorý dal svoj život ako výkupné za každého z nás. Buďme si istí, že nám chce aj dnes pomôcť. Dáva nám radu, ako dosiahnuť uzdravenie.

„Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu. Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli.“ /Jak 5, 15-16/.

Samozrejme, že Boh vo svojej zvrchovanej slobode môže niekedy povedať aj „nie“, ale v každom prípade nás nenechá bez svojho požehnania a so skúškou dá aj východisko /porov. 1 Kor 10, 13/.

Boh neustále túži po každom človekovi a volá ho, aj keď on zabúda na svojho Stvoriteľa a vyhľadáva si svoje modly. V novom katechizme katolíckej Cirkvi je akákoľvek forma modloslužby zakázaná na mnohých miestach. Všimnime si aspoň dva články. Článok 2116 hovorí: „Je potrebné odmietať všetky spôsoby veštenia: vzývanie satana alebo zlých duchov, vyvolávanie mŕtvych alebo iné praktiky, o ktorých sa neprávom usudzuje, že „odhaľujú“ budúcnosť. Hľadať radu v horoskopoch, v astrológii, v hádaní z ruky, vo výklade predtúch  a veštieb, v jasnovideckých javoch, pýtať sa médií, v tom všetkom sa skrýva vôľa mať vládu nad časom, nad dejinami a nakoniec nad ľuďmi a zároveň túžba nakloniť si skryté mocnosti. Je to v rozpore so cťou a úctou spojenou s láskyplnou bázňou, akú dlhujeme len Bohu.“ [3]

V tomto článku cirkev jasne zavrhuje astrológiu, horoskopy, jasnovidectvo, veštenie a vyvolávanie mŕtvych. Podobne v článku 2117 zavrhuje mágiu a čarodejníctvo.

„Všetky praktiky mágie alebo čarodejníctva, ktorými človek zamýšľa podrobiť si skryté mocnosti, aby mu slúžili, a tak dosiahnuť nadprirodzenú moc nad blížnymi, keby to aj smerovalo i k jeho uzdraveniu, závažne odporujú čnosti zbožnosti. Také praktiky sú ešte viac odsúdenia hodné, ak sú spájané s úmyslom škodiť druhým, alebo keď sa dovolávajú zázraku zlých duchov. Taktiež nosenie talizmanov je hodné pokarhania. Veštenie alebo mágia sa často používa v špiritizme. Preto Cirkev veriacich pred ním varuje. Uchyľovanie sa k tzv. prírodným liečebným metódam nesmie viesť ani k vzývaniu zlých mocností, ani k zneužívaniu dôverčivosti druhých.“ [4]

Postoj Cirkvi k tzv. prirodzeným liečebným metódam je jasný.

Literatúra:

Eliášova, T. Zdravie za akúkoľvek cenu. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 1997, s. 92 - 97.