Spoločnosť svätého Bazila Veľkého

O MODLITBE PODĽA KATECHIZMOV

1. Čo je modlitba?

Modlitba je rozhovor s Bohom. Modlitba je pozdvihnutie mysle a srdca k Pánu Bohu.

„Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“(Mt 26, 41)

Čo robíme, keď sa modlíme?

Keď sa modlíme, zhovárame sa s Pánom Bohom. Naša modlitba má mať tieto vlastnosti:

a, máme v nej Pána Boha oslavovať, (chváliť Ho*) pre jeho nekonečnú svätosť a dokonalosť, pre jeho krásu a dobrotu a pre našu úplnú závislosť od neho. „Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.”(Lk 4, 8)

b, v našich modlitbách máme ďakovať Pánu Bohu za jeho dobrodenia telesné i duševné, za svoj život, za jeho veľkodušnosť k človeku, ale najmä za jeho milosť, ktorou človeka robí svojim dieťaťom a dedičom neba.

c, v našich modlitbách máme prosiť Pána Boha o odpustenie za mnohé urážky, ktorých sa mu denne dostáva od nás a od iných. „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ (Lk 18, 13).

d, v našich modlitbách máme Prosiť Pána Boha o pomoc pre naše podujatia, o jeho požehnanie.

„Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.“ (Mt 7, 8).

Prečo sa máme modliť?

Modliť sa máme

preto, lebo Ježiš Kristus to prikázal,
preto, lebo modlitbou získavame Božie požehnanie,
preto, lebo modlitbou získavame milosť pomáhajúcu a upevňujeme v sebe milosť posväcujúcu. Aj modlitba je prostriedok milosti Božej.

Ako sa máme modliť?

Modliť sa máme: pobožne, pokorne, sústredene, s dôverou, s odovzdaním sa vôle Božej, v mene Pána Ježiša.

Ježiš hovorí: „Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná.“ (Jn 16, 23 – 24).

Pobožne sa modlíme vtedy, keď sa modlíme zo srdca a pritom premáhame roztržitosť. Pokorne sa modlíme vtedy, keď sa modlíme s vedomím svojej slabosti a nehodnosti. S dôverou sa modlíme vtedy, keď sme presvedčení, že nás Boh vyslyší, ak to, o čo prosíme, sa neprotiví jeho sláve a nášmu spaseniu. Odovzdane do vôle Božej sa modlíme, ak ponechávame na Boha, aby nám pomohol vtedy a tak, kedy a ako to uzná za dobré.

Modliť sa môžeme ústne, alebo rozjímavo. Pri ústnej modlitbe hovoríme slová modlitby, kým pri rozjímavej len myslíme na tú alebo onú pravdu (viery*) alebo udalosť, porovnávame ich so svojim životom, vzbudzujeme nábožné city a dobré predsavzatia. Veľmi osožné sú aj takzvané strelné modlitby, ako: „Pán môj a Boh môj!“, („Bože, príď mi na pomoc, Pane ponáhľaj sa mi pomáhať“*), „Ježiš – Mária – Jozef“, „Pochválený buď Ježiš Kristus“ a mnohé iné.

Ku komu sa máme modliť?

Modliť sa máme k Bohu Otcovi, Synovi i Duchu Svätému. Môžeme však prosiť Pannu Máriu, anjelov a svätých, aby sa za nás prihovárali u Pána Boha.

„A dym kadidla s modlitbami svätých vystúpil z ruky anjela pred Boha.“ (Zjv 8, 4)

Prečo máme prosiť Pannu Máriu, anjelov a svätých o príhovor?

Pannu Máriu, anjelov a svätých máme preto prosiť o ich príhovor, lebo oni sú najbližšie k Pánu Bohu. Oni sú priatelia Boží i naši.

„Nuž vezmite si sedem býčkov a osem baránkov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a obetujte za seba celopal! A môj služobník Jób sa za vás pomodlí. Na neho budem mať ohľad a nepostihnem vás súžením, lebo ste o mne nehovorili pravdivo ako môj služobník Jób.“ (Jób 42, 8)

Prečo nachádzame v katolíckych rodinách sv. obrazy, kríže a sochy?

V katolíckych rodinách nachádzame sv. obrazy, kríže a sochy, aby im pripomínali Pána Boha, aby sa pri pohľade na ne s väčším osohom modlili, aby členovia rodiny vo svojom každodennom živote nezabudli nasledovať svoje nebeské vzory.

Za koho sa máme modliť?

Modliť sa máme:

a, za seba, za svoje duševné a telesné potreby, najmä za svoje spasenie;

b, za svojich živých alebo mŕtvych rodičov, rodičia za svoje dietky, za svojich súrodencov, za svojich dobrodincov, za duchovných a svetských predstavených, za priateľov i nepriateľov, za zomierajúcich;

c, za duše v očistci, najmä za tie, čo nám boli v živote drahé.

„Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“(Mt 6, 33)

d, za upevnenie a rozšírenie Kráľovstva Božieho na zemi.

Kedy sa máme modliť?

Modliť sa máme najmä:

a, ráno: ďakovať Pánu Bohu, že nám dovolil dožiť sa rána, prosiť ho, aby nás žehnal po celý deň, aby nám pomáhal a chránil nás od pokušení,

b, cez deň: pred jedením a po ňom, pred prácou a po nej, ale najmä v čase pokušenia a nebezpečenstva,

c, večer: máme ďakovať Pánu Bohu za všetky dobrodenia a prosiť ho o odpustenie svojich hriechov, aby nás nezatratil, ak by nás počas spánku povolal do večnosti.

Aké má byť držanie nášho tela pri modlitbe?

Najprimeranejším držaním tela pri modlitbe je kľačanie a zopäté ruky. (Alebo tiež ruky vystreté k nebu a to pri kľačaní, alebo pri státi.*)

Môžeme sa však modliť aj stojačky, idúcky, alebo aj ležiačky, najmä ak sme chorí. Kľačiačky sa modliaci rodičia dávajú svojim dietkam najlepší príklad, ako sa aj ony majú modliť.

„(Ježiš) trochu po odišiel, padol na tvár a modlil sa: "Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“(Mt 26, 39)

„Lebo je napísané: Jako že ja žijem, tak isté je, hovorí Pán, že mne sa skloní každé koleno, a každý jazyk bude oslavovať Boha.“ (Rim 14, 11 - Roh. preklad)

Prečo sa majú rodiny modliť spoločne?

Rodiny sa majú modliť spoločne: aby, tak napodobňovali sv. Rodinu, aby Pán Boh žehnal rodinu ako celok, aby členovia rodiny držali spolu, aby dietky mali dobrý príklad.

„Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“(Mt 18, 20).

Prečo sa máme modliť verejne?

Verejne sa máme modliť: aby, sme aj ako členovia ľudskej spoločnosti verejne uznali svoju závislosť od Pána Boha, aby sme aj verejne prejavili svoju kresťanskú spolupatričnosť, aby sme spoločne uzmierovali hnev Boží a zadosť učiňovali za verejné hriechy a svätokrádeže.

Môžeme sa modliť aj vlastnými slovami?

Keď sa modlíme, nemusíme sa pridržať modlitebných knižiek. Modlitebná knižka nám len pomáha, aby sme sa lepšie sústredili, keď sa modlíme. Je chválitebné, ak sa modlíme svojimi vlastnými slovami a ak naša modlitba je skutočná reč srdca s Pánom Bohom.

Ako začíname a ako končíme svoje modlitby?

Svoje modlitby obyčajne začíname a končíme tak, že sa prežehnávame. V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen. Tieto slová, ktoré užívame pri prežehnávaní, sú krátkou modlitbou a našim vyznaním, že veríme v tajomstvo Najsvätejšej Trojice.

Pobožnosti so znamením kríža. Každú pobožnosť začíname so znamením svätého kríža, čím naznačujeme, že všetko má počiatok v Tom, ktorý za nás podstúpil trpkú smrť na dreve kríža.

Svätý Efrém o svätom kríži: „Zbraň svätého kríža vždycky so sebou nosievaj! Bez kríža nič nepodnikaj! Či ideš spať, či pracovať, či ideš cez polia, či ideš jesť alebo piť, či budeš plávať po mori alebo iných vodách, odej sa týmto spasiteľným znamením, ktoré ťa bude chrániť ako pancier a každé nešťastie odvráti sa od teba.“

Ktoré modlitby má každý kresťan katolík vedieť naspamäť?

Každý kresťan katolík má vedieť naspamäť tieto modlitby: Prežehnať sa, Otčenáš, Zdravas, Verím v Boha, Sláva Otcu. Ďalej má vedieť naspamäť Desatoro Božích a Pätoro cirkevných prikázaní, ako aj modlitbu sv. Ruženca, vzbudenie troch Božských čností, vzbudenie ľútosti nad hriechmi a formulu udeľovania sv. krstu.

Prečo sa Otčenáš volá modlitbou Pána?

Otčenáš sa volá modlitbou Pána, lebo nás ju naučil Pán Ježiš modliť sa. (Mat. 6, 9 – 13). Otčenáš je vznešenou modlitbou nielen preto, že jej pôvodcom je sám Syn Boží, ale že obsahuje všetko, čo potrebujeme pre svoj časný, ale i večný život. Modlitba Pána pozostáva z oslovenia a siedmych prosieb. V siedmich krátkych prosbách predovšetkým dáva do popredia potreby Božie, nebeské a duchovné, až potom naše ľudské, telesné.

a, Oslovenie znie takto: „Otče náš, ktorý si na nebesiach“.

b, V siedmych prosbách žiadame: 1. aby Boha všetci ľudia poznali, milovali a oslavovali; 2. aby sa Kráľovstvo Božie na zemi rozšírilo a v našich dušiach upevnilo; 3. aby sme boli ochotní plniť vôľu Božiu a odovzdať sa do nej; 4. aby nám Boh dal všetko, čo potrebujeme pre život prirodzený a nadprirodzený; 5. aby Boh tak odpustil naše hriechy, ako my odpúšťame tým, čo sa proti nám previnili; 6. aby Boh odvrátil od nás pokušenia a v pokušení aby nám dal sily nepodľahnúť; 7. aby nás Boh chránil pred zlým, najmä pred hriechom a večným zatratením. (aj pred diablom*)

Prečo sa Zdravas volá anjelským pozdravením?

Zdravas sa volá anjelským pozdravením, lebo slovami tejto modlitby anjel Gabriel pozdravil Matku Božiu, Pannu Máriu (Luk. 1, 28). Slovami modlitby prosíme Pannu Máriu, ktorá je nielen Matkou Božou, ale aj našou duchovnou Matkou, o ochranu a prihovorenie sa vo všetkých veciach, najmä ale v pokušení a v hodinu našej smrti. Pozdravenie anjelské je prút, ktorým pekelného hada šibeme po hlave.

Modlitba „Anjel Pána“. Túto modlitbu sa modlievame 1. aby sme Bohu za vtelenie druhej božskej osoby ďakovali, 2. aby sme Pannu Máriu uctili a jej orodovanie u Boha si vyprosili.

Prečo sa Verím v Boha volá apoštolským vyznaním viery?

Verím v Boha sa volá apoštolským vyznaním viery, lebo obsahuje učenie sv. apoštolov. (Podľa tradície i pochádza od nich.*)

Prečo Cirkev koná procesie a púte?

Veriaci katolíci vždy radi putovali a zúčastňovali sa na procesiách, aby tak verejne vyznávali svoju vieru, zadosť učiňovali za svoje i cudzie hriechy a aby si vyprosili požehnanie pre svoju životnú púť do večnosti.

Svedectvo zo života sv. Bernarda o skúsenosti s modlitbou mníchov

Sv. Bernard mal kedysi zvláštne videnie. Keď sa v noci modlil so svojimi rehoľnými bratmi v kostole, videl, že za každým bratom stojí anjel a zapisuje každého slová modlitby do knihy. Ale všetci anjeli nepísali rovnakým písmom. U niektorých písali zlatým písmom, u druhých strieborným, u tretích čiernym atramentom, u štvrtých vodou. U niektorých zasa len smutne stáli a celkom nič nezapisovali. Sv. Bernard neprestajne premýšľal, čo má znamenať toto videnie. A Pán Boh mu to napokon zjavil. Anjeli zapisovali zlatým písmom modlitby tých, čo sa modlili s ozajstnou vrúcnosťou, ale súčasne aj s čistým srdcom. Striebrom zapisovali modlitby tých, čo sa tiež modlili s vrúcnosťou, ale pretože ich srdcia boli porušené hriechom, modlili sa s úplnou kajúcnosťou. Atramentom zapisovali modlitby tých, čo pri modlitbe mysleli celkom na iné veci, než ústami vyslovovali. U ktorých anjeli smutne stáli, tí mysleli pri modlitbe na zlé veci. – Ako sú zapísané u Boha naše modlitby?

(*pozn.: slová a vety označené hviezdičkou sú vsuvky od SBM.)

Upravené a spracované podľa kníh:

ZÁŇ, A. J.: Katechizmus pred dospelých. Johnstown, N. Y., 1957.

PӦSTÉNYI, J.: Malý katechizmus katolíckeho náboženstva. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1969.

ZAŤKO, M.: Obradoslovie. Život s Cirkvou. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1948.

Podobné články:

Slovo otca patriarchu Eliáša o vypočutej modlitbe

https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/slovo-otca-patriarchu-eliasa-o-vypocutej-modlitbe-----i.-cast-.html

Misia modlitby je pre dnešnú dobu najdôležitejšia

https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/misia-modlitby-je-pre-dnesnu-dobu-najdolezitejsia.html

Stiahnuť: ZBORNÍK MODLITIEB

formát pdf (verzia pre tlač)