O úcte svätých ostatkov a obrazov - výber z kázni (XXIII. časť)
Radi si uchovávame a v úcte zachovávame pamiatky po osobách milých. Jedno dievča opatrovalo modlitebnú knížku, ktorú používala jej nebohá matka, a veľmi si ju vážila, iná s posvätnou úctou nosila medailónik Panny Márie, pretože ju nosievala jej matka. Niektorí muži nosia pri sebe fotky osôb im drahým.
Veľmi si vážime predmetov, ktoré boli kedysi v úzkom styku s osobou nášho drahého Vykupiteľa. Ctíme si i pozostatky tiel svätých alebo predmety, ktoré s nimi súviseli. Roku 107 bol sv. Ignác, biskup antiochijský, za cisára Trajána v Ríme dravej zvery predhodený. Kosti, ktoré šelmy nerozdrvili, veriaci s najväčšou úctou odniesli do Antiochie a tam pochovali.
Prví kresťania zachytávali krv mučeníkov so šatiek a nádobiek a uschovávali ich v katakombách na najprednejších miestach. Na hroboch svätých mučeníkov slúžili svätú omšu. Preto tiež sa dávajú do oltárneho kameňa ostatky svätých.
Kresťania sväté ostatky vždy ctili a k hrobom svätým putovali. Boh často sväté ostatky oslávil zázrakmi. Písmo sväté hovorí: „Elizeus potom zomrel a pochovali ho. Nasledujúceho roku vtrhli moábski záškodníci do krajiny. Raz, keď mali práve kohosi pochovať, zbadali záškodnícky oddiel. Hodili toho človeka do Elizeovho hrobu a odišli. Len čo sa ten človek dostal do styku s Elizeovými kosťami, ožil a vzpriamil sa.“(2 Kr 13, 21 – 22).
Vieme tiež, že žena v evanjeliu si šeptala: „Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, ozdraviem.“ (Mt 9, 21). Od rúcha samozrejme nečakala uzdravenie, ale od Spasiteľa. „Boh konal skrze Pavla neobyčajné mocné činy. Preto ľudia donášali chorým šatky a zástery, ktorými sa dotkli jeho tela; a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia z nich vychádzali.“ (Sk 19, 12 – 13).
Niektoré tela svätých uchránil Boh pred rozkladom, ako napr. telo sv. Karola Boromejského, sv. Františka Xaverského, sv. Kataríny z Bologne, sv. Kláry a i.
Jazyk sv. Jána Nepomuckého sa uchoval dlho neporušený a krv sv. Januária v Neapole uchovávaná vo fľaštičke, sa oživuje a vrie, keď sa priblíži k hlave svätcovej. Popri úcte k svätým ostatkom bola v cirkvi od jej začiatku a je doposiaľ úcta k svätým obrazom. Predstavujú Krista, jeho svätú Matku, svätých a svätice Božie a náboženské pravdy. Ako máme vo vážnosti obrazy rodičov alebo vôbec osôb milých, tak si vážime obrazy, ktoré nám sväté a ctihodné osoby predstavujú. Pri úcte si nectíme ani plátno, ani farbu, ani rámy, nectíme hmotu, z ktorého je obraz vytvorený, ale ctíme toho, koho predstavuje. Nečakáme pomoc od obrazu, ale od Boha na príhovor dotyčného svätca alebo svätice.
Obrazy svätých si dávame posvätiť. Až posvätením sa stávajú svätými a hodnými, aby sme sa pred nimi modlili. Tým sa im však neklaniame, a už vôbec sa nedopúšťame modloslužby, ako nám evanjelici radi vytýkajú.
Úcta svätých obrazov je odôvodnená a rozumná. „Obraz nie je na to, aby sa mu kto klaňal, ale aby sme ním určili, čomu sa máme klaňať,“ hovorí svätý Gregor veľký.
Obrazy podporujú našu myseľ. Názorne nás poučujú. Napomáhajú nám udržať pozornosť pri modlitbe, roznecujú v nás nábožné myšlienky a city, pripomínajú nám cnosti svätých a povzbudzujú k ich nasledovaniu. Sväté obrazy nám pomáhajú bojovať proti pokušeniu. Pripomínajú nám, že svätí iba odhodlaným bojom k svätosti došli, a že podobne činiť máme i my. Dievča malo na hrdle medailu Panny Márie. Pohľad na ňu a jej vrúcny bozk často ju zachránil pred pádom.
Sväté obrazy vedú k polepšeniu života. Obrazy posilňujú nás v utrpení. Svätá Katarína Janovská mala vo svojom príbytku obraz znázorňujúci Bolestnú Matku ako drží vo svojej náručí svojho Syna. Kedykoľvek sa naň pozrela, bola preniknutá sústrasťou a bola odhodlaná z lásky k ukrižovanému Spasiteľovi všetko zniesť a trpieť, čokoľvek ju stretlo.
Keď anglická kráľovná Mária Stuartová bola vedená na popravisko, držala v rukách krížik. Vidiac to gróf zo Salisbury, hovoril k nej: „Na čo je vám pliešok kríža, pani? Krista máme v srdci nosiť, nie však v ruke.“ Statočná kráľovná mu odpovedala: „Nie iba v srdci, ale taktiež v rukách a pred očami celého sveta má byť kríž Vykupiteľa môjho, znamenie a víťazstvo viery mojej.“ Pohľadom na kríž sa posilňovala a hrdinsky podstúpila smrť.
(Upravené z knihy od K. Balíka Třetí nedělní a sváteční čítanka – část druhá z r. 1929)
Súvisiace články:
Apológia katolíckej viery proti Luteránskej náuke - Téma: Úcta k svätým
Krátky prehľad patrológie - Katolícka viera je viera apoštolov a ich nasledovníkov – II. časť
