O zázrakoch – výber z kázni (XXV. časť)
Boh, ktorý všetko stvoril, ktorý všetkým veciam cesty vymeral a zákony predpísal, nie je vo svojej vôli nikým a ničím obmedzovaný – jedine svojou svätosťou a nevyčerpateľnou dobrotou. Ak chce, môže kedykoľvek činiť veci, ktoré prevyšujú obvyklý beh vecí. Takýmto skutkom hovoríme zázraky. Sú to skutky Božej všemohúcnosti, ktoré síce nerušia prirodzený poriadok, ale ho prevyšujú. Nie sú proti prirodzeným zákonom, ale sú nad nimi. Koná ich vždy Boh – samozrejme niekedy k tomu za nástroj používa i ľudí.
Zázraky sú možné. Kto by možnosť ich popieral, musel by poprieť i Boha a Jeho všemohúcnosť. Zázraky sú skutočné. Písmo sväté Starého i Nového zákona ponúka nám ich veľké množstvo. Už v Starom zákone, ktorý bol prípravou na príchod Vykupiteľa, predpovedal prorok Izaiáš, že budúci Mesiáš bude konať zázraky, a Nový zákon, ktorý nám predovšetkým Vykupiteľov život opisuje, veľmi mnoho z nich uvádza. Skoro celý život Kristov bol nepretržitou radou zázrakov. Zázraky boli nutné. Potvrdzovali pravdivosť božského zjavenia. Pán Ježiš sám ich uvádzal ako dôkaz svojho Božstva. Hovoril: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.“ (Jn 4, 48). Svojimi zázrakmi odhalil svoju božskú bytosť. Učeníci od neho odchádzajúc odnášali si zaiste v srdci pevnú vieru. Aj po nanebovstúpení Pánovom sa v prvotnej cirkvi diali mnohé zázraky.
Dejú sa i doposiaľ, síce nie už tak často, ako v prvých dobách kresťanských. Boh ich činí len z veľmi dôležitých príčin. Napr. životopisy svätých všetkých vekov nám o rôznych zázrakoch hovoria. Nimi Boh svätosť potvrdzoval. Na príhovor svätých sa buď za ich života alebo po ich smrti diali zázraky a dejú sa až doteraz.
Zvláštnu zmienku si zasluhujú zázraky z Lúrd. Je známe, že sa tam konajú a konali na orodovanie Panny Márie početné zázraky.
Parížsky advokát Lassere, ktorý oslepol, bol r. 1862 lurdskou vodou zázračne uzdravený. Z vďačnosti popísal niektoré zázraky Lurdské a vydal o nich zvláštnu knihu.
Roku 1922 bola v Lurdoch zázračne uzdravená slečna Eugénia Couiletteová. Trpela tuberkulózou. Dr. Pacrin vydal o nej toto svedectvo: „Podpísaný lekár v nemocnici sv. Jozefa v Paríži dosvedčuje, že slečna Eugénia bola na liečení u dr. Genevrieva, ako ťažko nemocná tuberkulózou. Dňa 21. augusta, keď sa zúčastnila procesie s Najsvätejšou Sviatosťou* v Lurdoch, náhle prehlásila, že sa cíti zdravou. Nasledujúceho dňa bola podrobená lekárskej prehliadke v kancelárii, ktorá vyšetruje takého fakty. Výsledok bol ten, že lekári: Gosse, Veillon, Mercier, Coulange, Bernasconi, Levie spísali protokol, že sl. Couiletteová bola beznádejne nemocná a že jej uzdravenie je úplné a nemôže byť pripisované prirodzeným príčinám.“
V kronike Svatohorské od roku 1471 až do roku 1923 je zapísaných 4300 milostí, ktoré Panna Mária svojim ctiteľom na Svaté Horě u Příbrami preukázala. V stĺpovitých klenutých chodbách sú niektoré z nich znázornené na 92 obrazoch.
Aké poučenie plynie pre nás z náuky o zázrakoch pre praktický život?
Predovšetkým podopierajú a utvrdzujú našu vieru. Nútia nás veriť veciam, ktoré náš rozum si nedokáže vysvetliť, a tak nás navykajú veriť veciam, ktoré našu chápavosť prevyšujú. Potvrdzujú pravosť našej viery. Boh nimi spoľahlivo pravosť učenia, ktoré nám zjavil, dosvedčil. Pokiaľ vidíme Božie zázraky a počúvame o nich, čerpajme z nich pre svoju vieru v Krista posilu. Mudrci od východu videli len jeden zázrak – hviezdu – a uverili. Akou pevnou by mala byť naša viera, keď je potvrdená toľkými zázrakmi!
Zázraky Božie dokazujú Božiu existenciu, jeho bytie a vlastnosti, teda jeho súcnosť.
Posilňujú našu dôveru v Boha. Vedomie, že Boh môže i mimoriadne zasiahnuť, nám nedovoľuje, aby sme zmalomyseľneli, hoc by nás postihli sebe väčšie rany. Práve opusteným, skľúčeným, pokorným a neučeným Boh najčastejšie pomáhal.
Zázraky nás posilňujú v cnosti. Boh nimi ukázal, ako miluje cnostných ľudí. Prečo napr. poslal obed Danielovi do jamy levovej? Prečo vyviedol Petra zo žalára? Prečo vzkriesil vdovu Tabitu? Pretože ich chcel mimoriadne odmeniť za ich dobré činy. I od nás požaduje podobné činy.
Zázraky nás odstrašujú od hriechov. Prečo Boh poslal na Sodomu síru a oheň? Aby ukázal, ako nenávidí neprávosť. Preto ľudia, ktorí nechcú žiť cnostne, nechcú veriť ani zázrakom. Dobre napísal J. K. Huysmans: „Zázrak je umieračikom ľudských vášni, pochopiteľne, prečo ho ľudia nechcú.“
Verme v Božie zázraky a žime cnostne!
(Upravené a doplnené z knihy od K. Balíka Druhá nedělní a sváteční čítanka z r. 1925)
(*pozn. V tom čase bol ešte Kristus prítomný vo sviatosti Oltárnej, lebo ešte nebola všeobecná apostázia v cirkvi, teda odpad od katolíckej viery. Dnes je tomu žiaľ inak. Platné sviatosti vysluhuje len ten duchovný, ktorý je pravoverný v oblasti viery a morálky, je oddelený od falošnej oficiálnej cirkevnej štruktúry, aj od arci heretika, neplatného pápeža Františka).
Podobný článok:
O modlitbe Pána - výber z kázni (XXIV. časť)
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/o-modlitbe-pana---vyber-z-kazni--xxiv.-cast-.html
