Svätí mučeníci Kozma a Damián († 303)
V polovici tretieho storočia po Kristu Pánu usadila sa v meste Egei v ázijskej krajinke Cilícii vznešená a bohatá kresťanská rodina, ktorá sa z Arábie vysťahovala. Bohabojná vdova Teodora vychovávala starostlivo podľa pravidiel sv. náboženstva svojich päť synov: Anthima, Leoncia, Euprepia a dvojčence Kozmu a Damiána. Keď synovia po vyrástli, oddali sa všetci učeniu a vysokým vedám.
Najmladší dvaja bratia, Kozma a Damián, sa venovali lekárstvu s takým skvelým prospechom, že ich hlbokú učenosť a zbehlosť v liečení celý kraj obdivoval. Skvelými mravmi a láskavou úslužnosťou vydobyli si mladí učení lekári prístup do domov prostých i šľachtických rodín, ako i vďačnosť vyliečených kresťanov a pohanov. Popri telesnom liečení liečili i duševne; lebo napravovali hriešnikov na cestu pokánia a cnosti a obrátili mnohých pohanov na kresťanskú vieru. Modlitba a dôvera v Boha sprevádzali ich do domov nemocných. Keď pristúpili k lôžku nemocného, poznamenali ho znamením sv. kríža, povzbudzovali ho k živej pravej viere a dôvere v Božie milosrdenstvo, a dopytovali sa potom na stav nemocného, i predpísali niektoré lieky. Obyčajne sa nemocný uzdravil hneď, alebo po krátkom čase; i nebolo ťažkej choroby, ktorú by neboli svojou modlitbou a liečením zahojili.
Každého človeka obsluhovali, kto ich pomoc potreboval a pretože svoju vedu jedine z lásky k Bohu a z horlivosti o ľudské duše prevádzali, nebrali od chudobného ani od bohatého najmenšej odmeny za svoje ľudomilné namáhanie. Svedomite plnili príkaz Spasiteľov: «Zadarmo ste vzali, zadarmo dajte». Každý človek vysoko si vážil ľudomilných lekárov a ich sláva rozniesla sa po celej Cilícii. Ale oni nevyhľadávali svetskú slávu; oni vyhľadávali pri prevádzaní svojho divotvorného umenia a vedy len príležitosť, aby mohli ľahko rozširovať božské učenie Ježiša Krista a Jeho sv. cirkvi napomáhať.
Tak požehnane účinkovali svätí bratia Kozma a Damián v meste Egei a v okolí behom mnohých rokov, upevňovali všetkých kresťanov vo sv. viere a obrátili veľké množstvo pohanov na sv. vieru. Pohanskí žreci videli, že ostávajú modlárske chrámy vždy prázdnejšími, že mešťania neprinášajú viac štedré obety modlám, že ľud sa im nedá mámiť poverami a čarami, i skypelo ich neľudské srdce zlosťou a pomstou proti divotvorným lekárom, ktorí ľudí nielen na tele liečili, ale i na duši, keď ich od bludov a ohyzdného modlárstva odvádzali.
Žalovali preto pohanskí žreci u súdu na sv. Kozmu a Damiána, že svojimi „čarodejníckymi“ skutkami zvádzajú ľud ku klaňaniu sa kresťanskému Bohu a že chrámy domácich bohov prázdne ostávajú. Bolo to r. 303, keď ukrutní rímski cisári Dioklecián a Maximián začali krvavo prenasledovať kresťanov. V krajine Cilícii bol miestodržiteľom veľký nepriateľ kresťanov Lysias, ktorý rozkaz neľudských cisárov prísne plnil. Keď sa Lysias dozvedel o žalobe pohanských kňazov, dal chytiť zbožných bratov Kozmu a Damiána a pred seba doviesť. I pýtal sa zajatých na meno, rod a postavenie.
Svätí bratia odpovedali: «My pochádzame z Arábie a voláme sa Kozma a Damián. My náležíme šľachtickému rodu, sme kresťania a povolaním lekári. Nie sme čarodejníkmi, ale v mene ukrižovaného Spasiteľa Ježiša Krista a vedou lekárskou uzdravujeme nemocných. Máme ešte troch bratov, ktorí sú tiež kresťanmi.» Sotva to počul Lysias, dal uväzniť aj starších bratov Anthima, Leoncia a Euprepia. Vyzval kresťanských bratov, aby sa zriekli kresťanstva a podľa rozkazu cisárov rímskym bohom obetovali.
Sv. Kozma a Damián riekli: «Tvoji bohovia nemajú žiadnej moci, ani života. Len jeden je opravdivý Boh a Pán, ktorý nebo a zem stvoril, zachováva ich a riadi a tomuto sa jedine klaniame a Jeho jednorodenému Synovi Ježišovi Kristovi, ktorý za nás a za všetkých ľudí na kríži umrel, i Duchu Svätému, Posvätiteľovi. Chceme radšej umrieť, než svoje presvedčenie a pravú vieru zaprieť.»
Tieto slová rozhnevali neľudského miestodržiteľa, ktorý pohrozil sv. bratom krutými mukami, keď nebudú hneď bohom obetovať. Ale neohrození kresťania nebáli sa, ani múk, ani smrti. Lysias rozkázal katom, aby vyznávačov mučili. I priviazali kati statočných bratov na škripce a naťahovali ich údy ukrutne, a bičovali ich do krvi. Kozma a Damián velebili Boha veselou mysľou a vysmiali slabosť tyranovu. Ich hrdinskú myseľ nasledovali aj ostatní bratia.
Lysias rozkázal katom, aby pod mučeníkmi nakládli oheň a ich telá pražili. Mučeníci vzývali meno Ježiša Krista a oheň im neuškodil. Miestodržiteľ a prítomní pohania považovali tento zázrak za čarodejníctvo. I dal Lysias mučeníkov zo škripcov zložiť, povrazmi poviazať a do mora hodiť. Ale ich väzby sa rozpustili a vlny ich doniesli bez úrazu na suchý breh.
Ukrutný zaslepený pohan dal svätých mučeníkov bičovať a posmieval sa im, aby sa svojimi čarami oslobodili od trýznenia. Sv. Kozma riekol: «O čaroch nevieme nič, my sme kresťania; Ježiš Kristus, Syn Boží, posilňuje nás a v mene Jeho premáhame tvoju ukrutnosť. Keď sa staneš kresťanom, presvedčíš sa o pravde, ktorú hovoríme!»
Lysias rozkázal katom, aby sv. bratov na kríže priviazali, a vojaci do nich skaly hádzali a strieľali na nich. No aj tento krát ostal neľudský miestodržiteľ zahanbený, lebo riadením Božím nedopadali skaly a streli do živých terčov, ale obrátili sa a ranili tých, ktorí si zo sv. mučeníkov urobili terče.
Nahnevaný Lysias rozkázal katom, aby sv. Kozmu a Damiána, ako aj ich bratov, mečmi popravili. Preto z otvorených sŕdc vyleteli ich sväté duše do nebeského raja, aby obsiahli korunu večnej slávy. Stalo sa to dňa 27. septembra r. 303. Kresťania pochovali tajne telá sv. mučeníkov.
Podľa svedectva biskupa Theodoreta prenesené boli ostatky sv. Kozmu a Damiána do Cyru v Sýrii, kde cisár Justinián r. 527 k ich úcte kostol vystaval, ako i v Konštantínopole dva krásne chrámy ich pamiatke zasvätil, keď na ich príhovor z nebezpečnej nemoci bol uzdravený. Z východu sa dostali neskôr ich ostatky i do západnej Európy, menovite do Bambergu, Brém, Mníchova, Prahy a do Boleslavy, kde sv. Václav bol umučený. Svätí bratia bývajú ctení ako patróni lekárov. Sv. Kozma a Damián sa vyobrazujú s lekárskou ampulkou, ktorú prežehnávajú, a s mečom v ruke.
Modlitba
Dopraj nám, prosíme, všemohúci Bože, aby sme my, ktorí Tvojich svätých mučeníkov Kozmu a Damiána pre nebeské narodenie slávime, boli na ich orodovanie od všetkého nastávajúceho nebezpečenstva vyslobodení. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen.
Upravené zo spisu LEGENDA ČILI ČÍTANIE O SVÄTÝCH A VYVOLENÝCH BOŽÍCH z r. 1907.
