Apológia katolíckej viery proti Luteránskej náuke
Téma: Odpustky
Luther odmietal odpustky. Tvrdil: „Odpustky neznamenajú pre tých, čo ich naozaj dostávajú, pred Božou spravodlivosťou odpustenie trestu za osobné hriechy.“
Ale katolícka viera nás učí, že odpustky sú odpustenie časných trestov za hriechy, ktoré nám už boli vo svätej spovedi odpustené. Krátky príklad na osvetlenie hriechu, jeho odpustenia a časných trestov: Dieťa vlastnou vinou rozbije okno a spôsobí škodu otcovi. Otec je právom na dieťa nahnevaný. Dieťa príde za otcom, úprimne svoj skutok ľutuje a sľúbi polepšenie. Otec vidí úprimnú ľútosť dieťaťa, odpustí mu skutok (rozbitie okna, škodu), ale mu povie: Vec je odpustená, ale za trest zostaneš dnes doma a nepôjdeš sa hrať s kamarátmi.“ Dieťa ide k matke, ľutuje pred ňou svoj skutok a sľubuje polepšenie. Matka ide za otcom a vidiac dobrú vôľu dieťaťa, prosí ona otca, aby dieťaťu trest odpustil. Vzhľadom na túto žiadosť matky otec odpustí dieťaťu aj trest. Tak robí i Boh. Odpúšťa nám hriech, keď vidí našu úprimnú ľútosť a sľub polepšenia, ale žiada od nás pokánie, dobré skutky, teda ukladá nám časné tresty. Boh Otec nám na príhovor Matky (Cirkvi) prostredníctvom odpustkov odpúšťa naše časné tresty.
Odkiaľ má Cirkev moc udeľovať odpustky?
Pán Ježiš Kristus dal svojej Cirkvi moc udeľovať odpustky aj mimo sv. spovede, keď povedal svojim apoštolom: „Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.“(Mt 18, 18)
Ježiš tiež povedal Petrovi: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“(Mt 16, 19)
Tieto Kristove slová znamenajú, že moc udeľovať odpustky je obsiahnutá v moci kľúčov, zverenej cirkvi. Kristus Pán udelil totiž Petrovi a apoštolom, ako aj ich nástupcom (pápež, biskupi – pokiaľ sú pravoverní), moc zväzujúcu a rozväzujúcu v neobmedzenej miere. Táto moc sa vzťahuje nielen na vinu a tresty večné, ale i na tresty časné, za ktoré by mali hriešnici buď na svete alebo v očistci zadosťučiniť. Všetky tieto putá, ktoré zdržujú veriacich od nebeského kráľovstva, môže cirkev rozviazať tak, že sú i u Boha rozviazané. K nim patria i časné tresty za ľahké hriechy.
Čo robí Cirkev, keď udeľuje veriacim odpustky?
Ježiš Kristus svojou vykupiteľskou smrťou za nás nám zaslúžil odpustenie všetkých trestov. Cirkev v spojení s Ježišom Kristom prináša Bohu vo svojich svätých neustále uzmierenie za hriechy. Keď Cirkev udeľuje veriacim odpustky, rozdáva ich z pokladu zásluh Ježiša Krista a svätých a ponúka ich Bohu ako náhradu za časné tresty, ktoré veriacim odpustkami odpúšťa. Pod termínom cirkevného pokladu zásluh sa rozumejú skutky uzmierenia a zadosťučinenia Ježiša Krista a z tohto prameňa vyplývajúce skutky uzmierenia a zadosťučinenia svätých. To znamená, že cirkev vykonáva odpustky tak, že nám časné tresty odpúšťa, ale zadosťučinenie, ktoré by sme mali sami vykonať, Božou spravodlivosťou zahladzuje z nekonečného zadosťučinenia Kristovho a svätých. Toto učí napr. i pápež Klement VI. v bulle „Unigenitus“ (1343). Prečo sa okrem zásluh Krista spomína aj poklad zásluh svätých? Písmo sväté učí, alebo aspoň predpokladá, že Boh dobré skutky a zadosťučinenia spravodlivých prijíma ako náhradu za hriechy iných. (Porov. Gn 18, 32; 2 Kr 20, 6). Svätý Pavol píše: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.“(Kol 1, 24) Tento duchovný poklad je teda spoločným majetkom všetkých a cirkev môže z jeho nadbytku pomôcť nedostatku veriacich.
Aké odpustky rozoznávame?
Delíme ich na plnomocné (úplné) a čiastočné. Pri plnomocných odpustkoch sa nám odpúšťajú všetky časné tresty. Deje sa to napr. pri slávení určitých sviatkov (slávnosti), ako napr.1. január, všetky piatky pôstu, Biela sobota, Turíce, Božie Telo, pri vykonaní určitých modlitieb (napr. krížovej cesty, alebo aspoň 5 desiatkov sv. ruženca) atď. Potom ich môže získať ten, kto sa najsvätejšej Sviatosti klania aspoň pol hodiny, alebo kto s úctou číta Písmo Sväté tiež aspoň pol hodiny, ale možno ich obsiahnuť i v osobitných situáciách (výročie krstu, blízkosť smrti, duchovné cvičenia...) Pri čiastočných odpustkoch sa nám odpúšťa len časť časných trestov. Získa ich ten, kto napr. nábožne navštívi najsvätejšiu Sviatosť, kto číta Písmo sväté s úctou k slovu Božiemu a na spôsob duchovného čítania. Ďalej sú to modlitby, ako napr.: Anjel Pána, Duša Kristova posväť ma, Vyznanie viery, Žalm 50, Litánie k najsv. menu Ježiš, Litánie k všetkým svätým, Velebí moja duša Pána, Zdravas Kráľovná, Teba Bože chválime. Čiastočné odpustky môže získať aj ten veriaci, ktorý v pokornej dôvere pozdvihne svoju myseľ k Bohu pri plnení svojich povinností a pri znášaní životných ťažkostí. Úplné odpustky možno získať raz denne, čiastočné viackrát za deň. Úplné aj čiastočné odpustky možno získať aj za duše v očistci. Za zosnulých možno získať odpustky aj návštevou cintorína medzi 1. a 8. novembrom.
Za akých podmienok môžeme prijať odpustky?
Aby sme mohli získať úplné odpustky, musíme:
1.Vylúčiť akúkoľvek náklonnosť k hriechu (aj k ľahkému); 2. Vzbudiť si úmysel ich prijať; 3. Vykonať predpísané modlitby alebo kajúcne skutky (napr. almužna, pôst); 4. Splniť tri zvyčajné podmienky - svätá spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca, teda napr. Otče náš, Zdravas a Sláva. (Keďže súčasný tzv. pápež je neplatný, možno sa namiesto toho pomodliť modlitbu na úmysly všetkých pravoverných zosnulých pápežov). Spoveď a prijímanie nemusia byť v ten istý deň. Ak sa všetky podmienky nemôžu dodržať, odpustky sú iba čiastočné.
Prečo je užitočné veriacim prijímať odpustky?
Preto, lebo ony: zahladzujú časné tresty, ktoré by bolo treba vytrpieť tu na zemi alebo v očistci; povzbudzujú k pravdivému pokániu, bez ktorého ich nie je možné prijať a pobádajú kresťanov, aby častejšie prijímali sväté sviatosti a konali milosrdné skutky. Boh nám odpúšťa tým viac tresty za naše hriechy, čím je naša lásku k Nemu väčšia a čím horlivejšie a kajúcnejšie konáme skutky predpísané cirkvou k prijatiu odpustkov.
Použitá literatúra:
Záň, Katechizmus pre dospelých, s. 273 – 276.
R. Špaček, Katolická věrouka, díl III., s. 414 – 421.
http://katechizmus.szm.com/kat-3c2.htm
https://www.abuba.sk/abuba/system/fil
/Ziskanie_uplnych_odpustkov_podla_Enchiridion_indulgentiarum.pdf
https://sk.wikipedia.org/wiki/Odpustky
J. Neuner, H. Roos, Viera Cirkvi v úradných dokumentoch jej magistéria, s. 349.
