Apológia kresťanstva – kresťanstvo a judaizmus - III. časť

Obsah:

1. Aktuálne otázky
2. Svedectvá židovských konvertitov na kresťanskú vieru
3. Záver
4. Literatúra

AKTUÁLNE OTÁZKY

1. Veria židia v toho istého Boha ako kresťania?

Odpoveď: Apoštol Ján píše: „Kto popiera Syna, nemá ani Otca. Kto vyznáva Syna, má aj Otca.“ (Jn 2, 23) Keďže židia odmietajú Božieho Syna a Mesiáša, tak neuctievajú ani Boha Otca. Pán Ježiš to jasne potvrdil, keď povedal židom, ktorí v Neho neuverili: „Keby bol vaším otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam... Prečo nechápete moju reč? Preto, že nemôžete počuť moje slovo. Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca ... Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha." (Jn 8, 42 – 44;47) Tento postoj, že judaizmus neuznáva pravého Boha, katolícka cirkev vždy učila a hlásali ho aj cirkevní spisovatelia, apologéti alebo cirkevní otcovia.

Napr. sv. Ján Zlatoústy († 407)  hovorí: „žiadny Žid neslúži Bohu. Kto to povedal? Syn Boží! „Nepoznáte ani mňa, ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj môjho Otca“ (Ján 8,19) ... Ak nepoznali Otca, odmietli ukrižovaného Syna i pomoc Ducha, kto by váhal nazvať dôrazne také miesto príbytkom démonov? Tam nie je vzývaný Boh, a následkom toho je to miesto modlárstva; napriek tomu k nemu niektorí priliehajú ako k svätyni.“(zdroj: Bludné učenie v novom svetovom katechizme, Helmut Friedlmayer).

2. Ako môžu byť židia spasení?

Odpoveď: Sú dve základné podmienky: Vyznať Bohu svoje hriechy a v Ježišovom mene prosiť o odpustenie. Ďalej je nutné prijať vierou Ježiša za Mesiáša a osobného Spasiteľa. Písmo sväté svedčí: „Jemu (Ježišovi) vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí."(Sk 10,43) a na inom mieste: „veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi.“(Rim 3,23–24)

3. Ako má kresťan reagovať na nepriateľský postoj judaizmu voči osobe Krista alebo celkovo voči kresťanstvu?

Odpoveď: Božie slovo nás učí po príklade Božieho Syna žehnať a odpúšťať, aj židom. „Žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!“ a ďalej: „Odpúšťajte a odpustí sa vám.“ (Lk 6, 28. 37). Svätý mučeník Justín (zomrel. r. 165) hovorí židom, ktorí rozširovali klamstvá o kresťanstve a Ježišovi Kristovi a podnecovali vladárov k prenasledovaniu kresťanov, toto: „My však necítime nenávisť ani voči vám, ani tým, ktorí o nás majú také mienky, ale sa modlíme, aby sa vám, avšak pri známke pokánia, dostalo zľutovanie od nanajvýš dobrotivého Boha, ktorého milosrdenstvo je zázračným spôsobom všetkým viditeľné.“

4. Môže katolícky kresťan  viesť náboženský dialóg s judaizmom?

Odpoveď: Kresťan má v prvom rade povinnosť hlásať židom spasiteľnú vieru v Ježiša Krista a modliť sa za ich obrátenie. Bez Ježiša nikto spasený nebude. Apoštol Pavol, obrátený Žid, píše o túžbe po večnej spáse židov: „Bratia, z celého srdca túžim a Boha za nich prosím, aby boli spasení. Veď im môžem dosvedčiť, že horlia za Boha, ale nie podľa pravého poznania; keďže nepoznajú Božiu spravodlivosť a usilujú sa postaviť svoju spravodlivosť, nepodriadili sa Božej spravodlivosti. Veď cieľom zákona je Kristus, aby spravodlivosť dosiahol každý, kto verí.“(Rim 10, 1 – 4) Vytvárať spoločné kresťansko – judaistické „modlitbové“ stretnutia, alebo dialógy, je herézou, pohoršením pre veriacich a zradou katolíckej viery! Ovocím dialógu, ktorý viedla Eva s hadom (drakom) v raji, bola strata života – smrť (Gn 3,19). 

Kiež milostivý Boh dá, aby čo najviac židov prijalo Ježiša za Spasiteľa sveta, vyhli sa peklu a boli zachránení pre nebeské kráľovstvo.  Sv. Pavol prorokuje o obrátení židov: „Nechcem, bratia, aby ste nepoznali toto tajomstvo a boli múdri sami pre seba, že na časť Izraela zaľahla slepota dovtedy, kým nevojde plný počet pohanov, a tak bude spasený celý Izrael, ako je napísané: "Zo Siona príde vysloboditeľ a odvráti od Jakuba bezbožnosť.“(Rim 11,25–26) Spasenie celého Izraela tu nemusí nutne znamenať obrátenie všetkých židov, ale skôr naplnenie celkového počtu spasených (pohanov i židov, ktorí prijali Krista), pretože apoštol Pavol pri termíne „celý Izrael“ naráža na Novozákonnú cirkev a nie na súčasný národ, alebo štát s menom Izrael.

Svedectvá židovských konvertitov na kresťanskú vieru.

Alfonz Ratisbonne († 1884)

Alfonz Ratisbonne pochádzal z jednej z najbohatších a najvplyvnejších rodín židovskej komunity vo Francúzskom Štrasburgu. Mal brata Teodora, ktorý prijal katolícku vieru a denne sa modlil za obrátenie svojej rodiny. V roku 1842, keď mal 28 rokov, prišiel Alfonz v Ríme do kontaktu so skupinou horlivých francúzskych katolíkov, ktorí sa za neho modlili a pozvali ho zároveň na pohreb svojho priateľa. Medzi nich patril aj priateľ jeho brata Teodora, barón Teodor de Bussiéres, pôvodne luterán, ktorý daroval Alfonzovi zázračnú medailu Panny Márie.  Bolo to 20. januára 1842 v kostole svätého Andreja. Alfonz pre svoj postoj ku katolíkom pôvodne nechcel vôbec prísť na pohrebný obrad do kostola, preto zostal čakať v kočiari. Po chvíli však aspoň nakukol dnu. A tu sa stalo to, čo radikálne zmenilo jeho život.

     ,,Z ničoho nič som sa začal cítiť zaplavený zvláštnym nepokojom a videl som padať akoby závoj predo mnou. Kostol sa mi zdal tmavý, okrem jednej kaplnky, v ktorej sa zdalo, akoby sa koncentrovalo všetko svetlo. Neviem, ako som sa ocitol na kolenách pred mramorovým oltárom tej kaplnky. Vskutku som bol v druhej časti kostola a medzi mnou a kaplnkou bolo mnoho vecí pripravených na pohreb, ktoré mi bránili k priamej ceste k nej. Akokoľvek sa to stalo, ocitol som sa v tejto kaplnke a zdvihol som oči         k svetlu, ktoré tak silno žiarilo. Vtedy som videl postavenú nohami na oltári, živú, veľkú, majestátnu, prekrásnu svätú Pannu Máriu. Viackrát som sa snažil pozdvihnúť    k nej svoje oči, ale jej jas a môj rešpekt mi to nedovolili. Vždy som nakoniec oči sklopil, ale to mi nebránilo, aby som jasne cítil zrejmosť a realitu zjavenia. Uprel som teda oči na jej ruky a videl som v nich výraz odpustenia a milosrdenstva. Neovládateľná sila vnútri ma pobádala k nej. V jej prítomnosti, i keď mi nepovedala ani jediné slovo, razom akoby úderom som pochopil hrôzu stavu, v ktorom som sa nachádzal, deformáciu hriechu a zároveň krásu viery v Evanjelium. Jedným slovom, naraz som všetko pochopil. Nemôžem si uvedomiť, akým spôsobom v jednom momente som nadobudol poznanie viery. Všetko, čo môžem povedať je, že v okamžiku gesta tých rúk mi spadol závoj z očí. Nie jeden, ale veľa závojov, ktoré dovtedy zahaľovali môj zrak. Zmizli tak rýchlo, ako mizne sneh, ľad alebo blato, keď naň naplno zažiari slnečné svetlo. Videl som na dne priepasti krajnú mizériu, z ktorej som bol vytrhnutý vďaka činu nekonečného milosrdenstva“. Jeho svedectvo sa končí slovami: ,,Ona mi nepovedala nič, ale ja som pochopil všetko“.

Neskôr vyšlo najavo, že zosnulý sa modlil a obetoval za jeho obrátenie ku katolíckej viere. Alfonz sa obrátil i vďaka orodovaniu Panny Márie. Keď vychádza z kostola, bozkáva medailu, ktorú má na hrdle a hovorí takmer nezrozumiteľné slová o Božej láske a o milosrdenstve Panny Márie. Bol pokrstený o jedenásť dní neskôr  a prijal meno Mária. Potom, v roku 1848, bol vysvätený za kňaza. Najskôr bol jezuita, potom s bratom Teodorom, ktorý sa taktiež stal katolíkom, založil kongregáciu Našej Panej zo Sionu. Jej poslaním bolo napomáhať obráteniu židov k evanjeliu. Zomrel      v roku 1884 ako sedemdesiatročný vo Svätej zemi v Ain Karim. Až do svojej smrti, teda celých 42 rokov po svojej konverzii, zostal pevný v kresťanskej viere, verný rehoľnému životu, vytrvalý v odriekaní a modlitbe, kontemplácii a aktivite. Nikdy nespochybnil v pravdivosť toho, čo zažil.

Herman Kohen († 1871)

Bol bývalý slobodomurár, slávny pianista a skladateľ. Narodil sa zo židovských rodičov v Hamburgu r. 1821 a mal také hudobné nadanie, že už ako 6– ročný hrával najťažšie skladby. V roku 1834 prišiel do Paríža, kde ho vodcovia slobodomurárskych lóží vlákali do svojich osídiel, „aby z neho“, ako sám píše, „učinili jedného zo svojich apoštolov“. Vplyvom týchto ľudí sa Hermann úplne skazil. Šíriac najzhubnejšie bezbožnosti sršal jedom nenávisti proti Bohu, cirkvi, kňazom, atď. Niekoľkokrát prehral všetky peniaze v kartách a pomýšľal na samovraždu. Roku 1847 sa konala v Paríži v kostole sv. Valérie májová pobožnosť, pri ktorej spieval zbor vybraných spevákov. Istého dňa sa dirigent nemohol dostaviť, preto požiadal Hermana, aby ho zastúpil, čo on prijal. Keď kňaz udeľoval požehnanie pred velebnou sviatosťou Oltárnou, Hermana zasiahla Božia milosť, akýsi lúč nadprirodzeného svetla osvietil jeho dušu. Zatúžil po viere a po Bohu. V nasledujúci piatok pri požehnaní zažil ten istý pocit, ešte silnejší. Preto svoje čelo sklonil  po prvýkrát v živote pred velebnou sviatosťou Oltárnou. Súčasne sa zatúžil zoznámiť s pravdami svätej viery. Zahĺbil sa do štúdia katechizmu a čím viac pokračoval, tým viac svetla vlieval Boh do jeho duše. Nemal však dosť síl vzoprieť sa hriešnym návykom. Ale Boh na neho nezabudol. Raz išiel na svätú omšu. Pri pozdvihovaní eucharistie zostúpila nová milosť do jeho duše. Akoby v zrkadle zrazu uvidel celý svoj život a ohavnosť svojich hriechov, ktoré ťažili jeho dušu. Úprimne začal ľutovať svoje hriechy a rád by sa aj vyspovedal, nebyť toho, že bol žid. Ďalším silným zážitkom preňho bola účasť na pobožnosti, počas ktorej prijalo krst niekoľko žien, ktoré dovtedy vyznávali judaizmus. Herman vtedy veľmi osobne zobral slová piesne, ktorú tam spievali: „Ježišu Nazaretský, Kráľ židovský, zmiluj sa nad deťmi Izraela! Ježišu, Božský Mesiáš, ktorého Židia očakávali, zmiluj sa nad deťmi Izraela! Ježišu, vytúžený národmi, ty si liečil hluchých, slepých a nemých, zmiluj sa nad deťmi Izraela!“ Nová milosť urýchlila jeho túžbu po spasiteľnej viere a v r. 1847 v Paríži v kaplnke Matky Božej Sionskej prijal svätý krst a odovzdal sa Ježišovi Kristovi. Dňa 8.9. pristúpil Herman k svätému prijímaniu a 2.12. z rúk arcibiskupa Affreho prijal sviatosť birmovania. Mal veľkú úctu k Najsvätejšej sviatosti. V srdci cítil, že Boh ho volá k veľkým veciam: Herman Kohen zatúžil oddať sa úplne službe Božej. Preto vstúpil ku karmelitánom, kde po skúšobnej dobe dostal rehoľné meno o. Augustín Mária od Najsvätejšej sviatosti. Jeho príklad konverzie nasledovala aj jeho sestra a synovec. Jeho otec, ktorý ho pred tým ako – „odpadlíka“ preklial a vydedil, sa chcel pred smrťou s Hermanom stretnúť. Na smrteľnej posteli synovi povedal: „Odpúšťam ti tri veľké chyby tvojho života – že si sa stal katolíkom, že si obrátil na katolícku vieru svoju sestru a že si pokrstil synovca.“ Kázania o. Augustína boli preniknuté horúcou láskou k Bohu a všetkých poslucháčov uchvacovali. Ako misionár pôsobil na prospech dušiam vo väčších mestách Francúzska, Nemecka, Švajčiarska, Talianska a Španielska. V dobe nemecko – francúzskej vojny sa obetoval službou francúzskym zajatcom na istom mieste pri Berlíne. Bola tam zima a veľa nákazlivých chorôb, čo sa odrazilo aj na jeho zdraví.  Vedomý si ťažkej choroby povedal: „Nech sa stane Božia vôľa. Ak sa uzdravím, uvidím ešte veľa smutných udalostí. Ale rád by som ešte pracoval, aby som zachránil duše.“ Z choroby sa už neuzdravil, ale vysilený zomrel 20.1.1871.
 

Rosa Warmerová

Rose Warmer sa narodila ako dcéra židovských rodičov na Slovensku. V roku 1939 ako 30 – ročná uverila v Ježiša Krista a dala Mu svoj život k dispozícii. Židom v Maďarsku a na Slovensku rozprávala o tom, čo pre ňu znamená Kristus, a že proroctvá, ktoré sú napísané v Starom zákone, sa v Ježišovi z Nazareta naplnili. Potom v koncentračných táboroch Osvienčim, Gelsenkirchen – Horst a Bergen – Belsen sa jej viera v Krista a v Božie zasľúbenia Biblie stali oporou pre mnohých. Neskôr mohla o Synovi Božom ako o svojom Záchrancovi a Pánovi ešte veľa rokov vydávať svedectvo v Izraeli. Predtým to v živote Rosy bolo úplne inak. Cez umelcov a intelektuálov zo svojho okolia bola zapletená do okultného špiritizmu. Dlho verila, že duchovia na jej príkaz prídu a odídu. Zrazu zistila, že je to opak: Démoni na ňu vyvíjali hrozný nátlak – až k samovražedným myšlienkam. Preto sa jej skupina stala „opatrnejšou“. Teraz si pred svojimi seansami začali čítať z Biblie, aby do spojenia s nimi mohli vstúpiť len „dobrí duchovia“. – Ale aj to sa rýchlo ukázalo ako hrozný klam. Nikto z tej skupiny vtedy neveril, že Biblia je skutočne Božie slovo. A predsa hľadali pomoc v Biblii. Pritom „náhodou“ narazili na verš: „A keby vám riekli: Spýtajte sa veštcov, duchárov, alebo vedomcov, ktorí šepcú a mrmlú, poviete: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha? Ale za živých sa pýtať mŕtvych!“(Iz 8,19). To postavilo Rosu Warmer pred rozhodujúcu voľbu. Pocítila moc démonov a chcela byť oslobodená. Začala si čítať Bibliu. Ale nemala vedenie a mnohé jej zostávalo cudzie. Vynáralo sa v nej tušenie o Božej veľkosti a dobrote, ale prístup k nemu nenašla. Čo sa jej ale stále jasnejšie stavalo pred oči, boli jej hriechy – videla, ako ďaleko sa vzdialila od Boha. A hľadala niekoho, kto by jej z Biblie vysvetlil cestu k Bohu. V septembri 1939 pozvala Rosu jedna priateľka na kázanie amerického misionára v Budapešti. Ten večer a nasledujúce rozhovory s misionárom jej dali odpoveď na viaceré otázky. A potom Rose čítala doma v Jánovom evanjeliu, ako Ježiš teológovi Nikodémovi povedal, že sa „musí narodiť znova“. Narodiť sa znova! Keby to bolo možné! Začať život odznova, po tom túžila. Ten večer Rose pokľakla a povedala Bohu o všetkom svojom trápení, všetkej vine a celom svojom zúfalstve. Rozpráva: „Každú nitku srdca som darovala Mesiášovi, Vykupiteľovi, Pánovi Ježišovi Kristovi. V tom istom okamihu som Mu tiež odovzdala svoj život.“ V ten večer sa narodila znovu. Získala odpustenie a oslobodenie od všetkej okultnej záťaže. Naplnená radosťou čítala verš z Izaiáša: „A dielom spravodlivosti bude pokoj a službou spravodlivosti bude ticho a bezpečnosť až na veky.“(32,17) Rosa spoznala zúrivú moc démonov, ale potom zakúsila, že Boh je silnejší ako každá moc sveta. Táto skúsenosť jej aj potom neskôr – v koncentračných táboroch – dodávala vždy novú odvahu.

Vypočutá modlitba Adonirama Judsona

Zostarnutý kazateľ dr. Adoniram Judson, ktorý ako misionár pracoval v Indii a pre Ježiša roky trpel vo väzení, zomieral. Jeho žena sa o neho starala a príležitostne mu niečo prečítala z misijných oznamov. Tu narazila na správu z misie medzi židmi. Na svoje radostné prekvapenie čítala príbeh o obrátení jedného židovského muža. Ten čítaním spisu od Judsona prišiel k poznaniu svojich hriechov a uveril v Záchrancu Ježiša Krista. Keď sa v čítaní zastavila, spozorovala, že jej muž tým je celkom uchvátený. Po chvíľke povedal: „Som hlboko dojatý Božou vernosťou. Často som Ho prosil, aby mi daroval radosť z toho, že som aspoň jedného človeka z izraelského národa mohol priviesť k Spasiteľovi. To bola jediná z mojich prosieb, ktorú mi doteraz nesplnil. Teraz aj táto prosba je vypočutá.“ Boh vidí aj naše snahy o šírenie evanjelia, aj naše modlitby za záchranu stratených ľudí. Časom z toho dá vzísť ovociu.

Záver

Zverejnené fakty potvrdzujú, že:

• hoci kresťanstvo má židovské korene a prechováva si istú úctu k židom (veď náš Spasiteľ Pán Ježiš Kristus bol Žid), je napriek tomu s Judaizmom nezlučiteľné a to pre jeho popieranie hlavných zjavených Božích právd a Kristovho učenia.
• Jedinou cestou k Bohu Otcovi je Ježiš! Len On je „Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.“ (Jn 1, 29) Božie slovo hovorí: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3, 16) a tiež: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“(Mk 16, 16)

K tejto téme je vhodné si pozrieť i  dokumentárny film s názvom Pochod k Siónu - https://www.youtube.com/watch?v=gdORy9Lwi2E&t=340s

Literatúra

Augustin, B. Základní náboženská nauka. (Apologetika). Praha : Československé akciové tiskárny v Praze, 1926.

Spirago, F. Katolícky Ľudový katechizmus. I. Diel. Učenie o viere. Trnava : Spolok sv. Adalberta (Vojtecha) v Trnave, 1907.

Heriban, J. Biblia. Starý zákon. Sväté Písmo Starého i Nového zákona. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1996.

Stručný úvod do Písma sv. Starý zákon. Praha : Scriptum Praha, 1991.

Pejřimovský, J. Nábožentví – Původ. Zkoumání. Srovnávaní. Olomouc : Matice cyrilometodějská, 1998.

Vlas, R. M. Talmud – Zdroj nenávisti. Praha : „Zádruha“ akc. Spol. Praha, 1939

Všeobecný Úvod do Svätého Písma. Biblia. Andreas 2000.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Star%C3%BD_z%C3%A1kon

https://df.sk/tema/zazracne-obratenie-zida-na-katolicku-vieru

Senčík, Š. Kresťanstvo medzi svetovými náboženstvami. Trnava : Dobrá kniha, 1999.

Kubalík, J. Dějiny Náboženství. Praha : Česká katolická Charita, 1984.

Pokoj, Š. Dějiny Zjevení Božího ve Starém zákoně. Praha : Státní nakladatelství, 1921.

Petráš, L. Cirkevné dejiny. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 1927.

Šebestík, F. Měsíc máj. 31 promluv k úcte Panny Márie s příklady. Praha : Cyrillo – Methodějské Kníhkupectví Gustav Franc v Praze, 1930.

Dobrá sejba 2013. GBV

Dobrá sejba 2014. GBV

Hejčl, J. Bible česká. Díl Prvý: Knihy Starého zákona. Svazek I. Genesis – Judit. Praha : Cyrillo – Methodějské Knihtiskárny V. Kotrby, 1917