Biblický výklad ku knihe Náreky
V gréckom preklade Starého zákona (Septuaginta) a latinskom preklade (Vulgáta) je k Jeremiášovmu proroctvu pripojených päť žalospevov, ktoré sa nazývajú Náreky alebo Lamentácie. Obsahom Nárekov alebo žalospevov je nárek proroka nad zničením mesta Jeruzalema, aj Božieho chrámu. V nárekoch je potvrdená realita, že táto tragédia je Božím súdom nad Júdskom kvôli vzbure judských panovníkov a národa proti Bohu.
Prehľad nárekov: 1. Prvý hovorí o tragédii Jeruzalema. Najskôr plače nad mestom prorok, od 12. verša žaluje na seba zosobnené mesto. 2. Žalospev svedčí o tom, že pád mesta dopustil Boh, a preto prorok povzbudzuje Sion, aby sa obrátil k Bohu. 3. Nárek opisuje nešťastie proroka, ktorý si predsa spomenie aj na prozreteľnosť Božiu a Božie milosrdenstvo. 4. Žalospev opisuje bolestný osud obyvateľov mesta, kniežat, kňazov, starcov a vladára. 5. Nárek je modlitbou, v ktorej prorok prosí Boha o zľutovanie a milosrdenstvo.
Autorom tohto spisu je podľa kresťanskej tradície jednoznačne prorok Jeremiáš, o čom podáva svedectvo hneď úvod knihy Nárekov podľa prekladu Septuaginty a Vulgáty. Niektorí veľmi uznávaní (heretickí) biblickí kritici, medzi nimi i J. Heriban, spochybňujú Jeremiášovo autorstvo knihy Nárekov. (Viď Úvod do knihy Nárekov, s. 1715) Ich teórie sú však mylné, lebo dôkazy o Jeremiášovom autorstve sú úplne zrejmé a jasné:
- Jeremiáš viackrát vo svojich proroctvách predpovedal pád Jeruzalema (napr. Jer 7,29; 8,21.23; 9,9.19) a v knihe Náreky ho oplakáva ako očitý svedok tejto tragédie z roku 587 pred Kr.
- Sám bol pôvodcom istých Žalospevov za čias smrti zbožného kráľa Joziáša (2 Krn 35,25), dokonca podľa Jozefa Flávia a zrejme aj podľa sv. Hieronyma sú žalospevy opísané v knihe Nárekov identické so žalospevmi v Druhej knihe Kroník.
- Rovnakého autora oboch kníh vystihuje aj výraz pre Boží Ľud – „Panenská dcéra“(Porov. Jer 14,17; 18,13; Nár 1,15; 2,13)
Autorom knihy Náreky pre svoju reč, štýl a sloh, ktoré sú podobné reči a štýlu Jeremiášovmu proroctvu, je teda prorok Jeremiáš.
Odkaz tejto biblickej knihy pre súčasnú Cirkev je tento : Boh jedná nielen podľa práva a je spravodlivý vo všetkých svojich cestách, ale rovnako je aj milostivý a zľutúva sa nad všetkými, ktorí v Neho dúfajú.
„Láskavosť Pána, že nám nie je koniec, veď jeho milosť nepomíňa, obnovuje sa každým ránom; veľká je tvoja vernosť. "Pán je môj údel, vraví moja duša, nuž v neho dúfam." Dobrý je Pán k tým, čo dúfajú v neho, k duši, ktorá ho hľadá.“ (Nár 3,22-25)
