Katolícka náuka proti herézam (IV. časť)
Herézy Jehovových svedkov
Zakladateľom sekty je Charles Tate Russell (1852 -1916). Jehovovi svedkovia popierajú základné pravdy kresťanského učenia, Najsvätejšiu Trojicu, že Duch Svätý je osoba, Kristovo božstvo, nesmrteľnosť duše, Ježišovo vzkriesenie v tele, viditeľný druhý Kristov príchod (učia o jeho neviditeľnom príchode), večné odsúdenie v pekle a nebo obmedzujú na počet 144 000 obyvateľov. Učia, že Kristus bol len najdokonalejším človekom, ktorý vraj kedysi existoval ako archanjel Michal. Keď sa stal Ježišom vo viditeľnej podobe, Michal jednoducho prestal existovať. Ich teologické nezmysly sa menia ústredím v Brooklyne dosť často a mnohokrát protichodne. Svedkovia Jehovovi sú v podstate pokračovatelia ariánskeho bludu.
Viac k téme tu: https://www.spolocnostsbm.com/clanky/listy/apologia-krestanskej-viery-proti-uceniu-svedkov-jehovovych-----i.-cast.html
Herézy mormónov
Pôvodcom mormónov alebo tzv. cirkvi Ježiša Krista svätých posledných dní je Joseph Smith (1805-1844). Tomu vraj odovzdal anjel moroni zlaté dosky (dnes už opäť „stratené“), z ktorých vznikla kniha Mormonova. Kňazstvo bolo pôvodne odvodzované od starozákonného kňazstva Áronovho, ktorého sa im údajne dostalo 15. 6. 1829 od Jána Krstiteľa, v júni toho istého roku mali prijať od Petra, Jakuba a Jána, Melchizedechovo kňazstvo. Smith založil sektu 6. 4. 1829 (alebo 1830) a sám sa stal vidcom, prekladateľom, prorokom a apoštolom. On sám ale i veľa jeho členov malo a má jasné napojenie na proti kresťanské, polo tajné slobodomurárske spolky. Mnoho chrámových rituálov sa podobá slobodomurárskym rítom a symbolom. Mormóni učia, že Boh Otec má údajne hmotné telo, popierajú Božiu Trojicu, jej osoby považujú za tri nezávislé, fyzicky odlišné osoby. Ďalej tvrdia, že boh je vraj oslávený a dokonalý človek, ktorý sa stal bohom, a človek sa vraj môže tiež stáť „bohom“, množstvo bohov je podľa ich schémat neobmedzené. Neveria tiež v jedinečnosť spasenia v Ježišovi Kristovi, ktoré sa nám dostalo Jeho vykupiteľskou smrťou a Lucifera pokladajú za „duchovného brata“ Kristovho! Známy sú tiež krstom za mŕtvych, bigamiou v ich počiatkoch a mnohými textovými úpravami ich vlastných spisov pri ich nových vydaniach. Kuriózne je, že sa mormóni svojimi názormi dostávajú do rozporu nielen s Bibliou, ale i s knihou Mormonovou. Môžeme povedať, že mormónska viera je návratom k starovekej gnóze, k pohanskému polyteistickému náboženstvu a je totožná s bludmi okultného hnutia New Age.
Viac k téme:
Herézy Adventistov siedmeho dňa
Veriaci cirkvi adventistov siedmeho dňa sa radia k zvyškom pravých kresťanských veriacich. Vierouka navonok súhlasí s protestantskou náukou, no obsahovo sa v niektorých dôležitých článkoch viery s ňou rozchádza. Adventisti zastávajú chiliastický smer a ústredným bodom ich náuky je sústredenie sa na druhý príchod Krista. Adventistické hnutie vzniklo z tzv. Millerizmu, hnutie, ktoré založil v 30 rokoch 19. storočia baptistický kazateľ Wiliam Miller. Ten predpovedal, že údajne v rokoch 1843 – 44, Kristus príde opäť na zem a ustanoví svoje tisícročné kráľovstvo. Na základe toho získal pomerne veľkú radu nasledovníkov. Keď však zvlášť v r. 1844 došlo k tzv. Veľkému sklamaniu a Kristus neprišiel, vznikalo viacero skupín s rôznymi výkladmi, ktoré Miller nepodporoval. Podľa niektorých z nich nastala od vtedy doba posledného súdu, zasa podľa Hirama Edsona sa Kristus v roku 1844 nevrátil na svet, ale vstúpil do nebeskej svätyne, aby ju očistil a oddelil v nej ovce od kôz ako prípravu na posledný súd. Joseph Bates v roku 1846 učil, že kresťania musia poslúchať Desatoro prikázaní, ktoré zahrnujú i dodržovanie sabatu.
Proroctvo o roku 1844 bolo podľa ďalších vysvetlené duchovne a hnutia, ktoré založil Miller, sa ujala jeho mladá nasledovníčka, bývala metodistka Ellen Hardonová (1827 – 1915; neskôr vydatá Whitová). Mala radu videní a sformovala adventistické hnutie do podoby, ako ho poznáme teraz, vrátane dôrazu na svätenie soboty a starozákonne predpisy o jedle. Apoštol Pavol ale hovorí kresťanom, keďže uverili v Spasiteľa a Mesiáša, Pána Ježiša, že starozákonne židovské nariadenia už nemajú zachovávať. „Nech vás teda nik nesúdi pre pokrm ani pre nápoj, ani pre sviatok, novmesiac alebo soboty, lebo ony sú len tieňom budúcich vecí, no skutočnosť je Kristus. Nech vás nik nepripraví o víťaznú cenu samoľúbou poníženosťou, ... a upútavaním pozornosti na to, čo videl, lebo to sa len márne nadúva vo svojom telesnom zmýšľaní a nedrží sa hlavy (t. j. Krista), z ktorej celé telo, vyživované a pospájané väzivami a spojivami, rastie Božím vzrastom.“(Kol 2, 16 – 19).
Postupne sa začali od týchto spoločenstiev oddeľovať najrôznejšie skupiny a dnes majú adventisti veľmi veľa odnoží. Napr. jedna z nich vznikla na základe pôsobenia Victora T. Houteffa (1885 – 1955), ktorý v rokoch 1930 a 1932 publikoval dva zväzky svojho spisu Shepherd´s Rod. Pre ne sa dostal do konfliktu s adventistickou cirkvou. Aby mohol šíriť svoje názory, založil si vlastné nakladateľstvo a odsťahoval sa do Waco. Toto mesto sa stalo centrom jeho nasledovníkov.
Ellen Whiteová je považovaná za najväčšou prorokyňu a podľa adventistov sú jej vízie a učenie naplnením biblických darov Ducha. Prvá vízia v decembri 1844 ju presvedčila, že viera v októbrový dátum 1844 nebola napriek Veľkému sklamaniu omyl ani klam! Jej vízie a ich výklady tvoria základ niekoľkých kníh vrátane Veľkého sporu a Túžby vekov. Vo svojich spisoch rozvíjala učenie cirkvi, najmä o dodržovaní sabatu a o Kristovom očistení svätyne. Učila tiež zdravému spôsobu života a zaviedla niekoľko diétnych predpisov. Od jej dôb hnutie zdôrazňuje zdravú životosprávu a doporučuje vyváženú vegetariánsku stravu.
Mnohí kritici adventistov citujú diela Ellen G. Whitovej a dávajú ich do kontrastu s knihami predošlých ranných autorov ich cirkvi, aby dokázali, že sú heretici. Sú napádaní za veľa ďalších otvorene protirečiacich výrokov s Bibliou a celou kresťanskou Tradíciou, ako už bolo uvedené: a to hlavne za vypočítavanie príchodu Kristovho, za svätenie starozákonnej soboty namiesto Pánovho dňa, ktorým je nedeľa!, - pozri – (https://www.spolocnostsbm.com/clanky/listy/katolicka-nauka-o-cirkevnej-tradicii.html) alebo za zmätočné vyjadrenie, že Kristus mal vraj hriešnu ľudskú prirodzenosť, či za bludy o údele veriacich a neveriacich. Tvrdia, že údajne po smrti zostávame vo svojich hroboch a nejdeme rovno do neba; až sa Kristus vráti, aby nastolil svoju tisícročnú vládu, vzkriesi spasených k večnému životu. Popierajú večné zatratenie duší v pekle; údajne večná smrť znamená len večné zničenie bezbožných ľudí. Toto všetko sú jasné herézy, nezlučiteľné s učením Biblie i celého kresťanstva. Treba upozorniť aj na celkový vplyv judaizmu, ktorý je v pozadí adventizmu dosť silný. (Ich doktríny sa napríklad podobajú názorom starovekých židovských siekt –Nazarejcom)
Pre zaujímavosť uveďme ešte fakt, že medzi Adventistami a sektou Svedkov Jehovových existuje istá spojitosť a to hlavne v popieraní večnosti pekla, v záujme o Druhý Kristov príchod i milenarizmus. Pôvodca Jehovistov, CH. T. Russell sa istý čas priatelil s adventistom N. H. Barbourom. Spolu s ním v roku 1877 spolupracoval na vydaní knihy "Tri svety, alebo plán spásy". Kniha prezentuje Barbourovu mienku, že Kristus sa neviditeľne už vrátil v roku 1874 a že úsvit zlatého veku sa dá čakať v roku 1914. Po rozchode s Barbourom kvôli teologickým nezhodám, Russell vyložil svoje teologické názory v časopise Sionská strážna veža a Hlásateľ Kristovej prítomnosti, ktorý začal vydávať v roku 1879. Keď v roku 1884 spojil svoje učenie s niektorými tézami Barboura, ustanovil svoju skupinu s názvom Sionská Traktátna spoločnosť Strážnej Veže.
Spomenuli sme, že cirkev adventistov siedmeho dňa má mnoho odnoží. Korene v tomto spoločenstve má tiež sekta Vetva Dávidovská. Jej pôvodcom bol Wernon Wayne Howell, ktorý si neskôr dal meno David Koresh. Prehlasoval, že bol povolaný k obnove Dávidovho dvora vrátene háremu, ktorý tvorili dievčatá a ženy vo veku medzi 12 až 50 rokom. Vážnejšie rozpory v hnutí nastali roku 1989, kedy Koresh prehlásil, že na rozdiel od neho musia ostatní žiť v celibáte. Potom rada manželov jeho organizáciu opustila. Ten potom presvedčil nasledovníkov, že koniec sveta začne tým, že americká armáda napadne ich centrum v Mt. Carmel. Verní vyznávači mali byť vraj vytrhnutí do neba. Mali sa z nich stať bojujúci anjeli, ktorí zabijú svojich nepriateľov a táto „konečná bitka“ mala byť vybojovaná skôr, než príde 1000 ročné Kristovo kráľovstvo. Napokon po 51 dňoch obliehania dobyla FBI 19. 4. 1993 opevnený ranč v texaskom Wacu. Ranč ľahol popolom a z jeho necelej stovky obyvateľov (vrátane 17 detí) sa zachránilo 9 väčšinou dospelých osôb.
Po preskúmaní učenia Adventistov siedmeho dňa zisťujeme, že títo veriaci by mali prehodnotiť svoje postoje, pretože na základe hlásania mnohým vážnym heréz, je otázkou, či sa majú nazývať kresťanmi a či budú vôbec spasení.
Herézy cirkvi zjednotenia (Moonova sekta)
Zakladateľ sekty Sun Myung Moon založil spoločnosť s názvom Asociácia Ducha svätého pre zjednotenie kresťanov (skrátené cirkev zjednotenia) v roku 1954 v Soule. Jeho osoba je veľmi kontroverzná. Napr. v r. 1954 bol dvakrát väznení v Severnej Kórei za cudzoložstvo a bigamiu. V Južnej Kórey bol o rok neskôr zasa obvinení pre cudzoložstvo a promiskuitu. Moonovo učenie je obsiahnuté v knihe Divina Principle, o ktorej sa tvrdí, že údajne obsahuje zjavenie, ktoré Moon obdŕžal od „Boha“. Náuka má jasné prvky dualizmu spojené s prvkami monoteizmu. Všetky pojmy sa rozkladajú na dualizmy, z ktorých ženský a mužský sú vláknom, ktorými sú zošité k sebe. Vraj Boh ešte pred stvorením vesmíru existoval ako vnútorný mužský subjekt, stvorením učinil vonkajší ženský objekt. To má priniesť subjektu „dokonalú radosť“ a vzťah medzi Bohom a svetom je tak naplnený. Pád človeka i satana vysvetľuje na sexuálnom princípe. Boh vraj stvoril Adama a Evu duchovne nezrelých ako brata a sestru. Pádom človeka sa zhatili Božie plány a Boh sa rozhodol obnoviť pre seba ľudstvo skrze duchovné a telesné vykúpenie. Ježišovou pôvodnou úlohou podľa Moona bolo zaistiť duchovné i telesné spasenie, nájsť si „dokonalú partnerku“ a s ňou založiť na zemi dokonalú Božiu rodinu. Pretože Židia Ježiša odmietli, Ježiš údajne spasil ľudstvo len duchovne. Telesnú spásu má dokonať Pán druhému príchodu. Podľa Moona s odvolaním na Apokalypsu 7, 2-4 a ďalších jeho úvah sa narodí v Kórey. Výuka je vedená tak, aby väčšina jeho veriacich prijala Moona (nazývaní tiež Otec) za Pána druhého príchodu a jeho ženu (nazývanú Matka) za onú „ideálnu“ ženu, s ktorou sa má spojiť. Moonovci sú známi aj vykonávaním hromadných sobášov, „dobročinnými“ aktivitami a navonok sa zastávajúci pravicových, rodinných hodnôt. Treba ale povedať, že táto nebezpečná sekta s falošným Mesiášom vychádza v podstate z pohanských aj okultných náuk a jednoznačne demoluje pravdivé morálne aj biblické základy kresťanstva!
Viac k téme: https://www.spolocnostsbm.com/clanky/listy/moonova-sekta-a-jej-nebezpecenstva.html
Herézy Scientológie / dianetiky
Jej okultno – špiritistické pozadie je skrývané za psychoterapeutickou metódou, ktorá má človekovi „pomôcť“ pri rozvoji jeho osobnosti. „Pomoc“ stojí záujemcu veľa peňazí v rámci postupného výcviku, kedy sa pacient zbavuje tzv. auditingom (rozhovorom s audítorom za použitia E – metra, čo je vlastne jednoduchý detektor lži) zábran v mysli a učí sa potlačovať niektoré hnutia mysle. Pritom auditor zistí o pacientovi radu skutočností, i takých, ktoré môžu slúžiť do budúcnosti k jeho ovládnutiu (vydieraniu). Náuka scientologickej „cirkvi“ učí, že údajne sú ľudia potomkami akýchsi tzv. titanov, nestvorených bohov, ktorí vstúpili do hmoty a postupným prevteľovaním zabudli na svoj pôvod. Cieľom auditingu je zbaviť sa zábran v mysli, ktoré bránia uvedomiť si thetana v sebe. To sa deje uvedomením si najrôznejších zážitkov v tomto i minulých životoch (dianetika). Človek sa vraj skladá z tela, mysle a duše. Myseľ sa delí na analytickú, z ktorej obsahom môžeme disponovať, a na reaktívnu, v ktorej sú uložené zážitky z doby telesnej alebo duchovnej bolesti. Tieto zážitky vraj v obdobnej situácii negatívne ovplyvňujú naše jednanie. Je treba údajne zbaviť sa reaktívnej mysle. Človek, ktorý už nemá reaktívnu myseľ, sa nazýva clear. Najvyšším stupňom je OT (operujúci thetan), človek, ktorý už dosiahol oslobodenie a získal späť pôvodné schopnosti thetana. Pretože podľa scientológov je vraj človek dobrý, OT vie, že vyslobodenie je možno dosiahnuť iba spoločenskou zodpovednosťou. Má sa teda angažovať v sociálnych oblastiach. Táto angažovanosť však končí, pokiaľ ide o nepriateľov scientológie. Ten môže byť ktorýmkoľvek scientológom pripravení o majetok, podvedený, vedený k súdu, alebo i fyzicky zničený. Pôvodca sekty L. R. Hubbard (1911 – 1986), bol jasne napojení na okultné korene (Satanizmus, ezoterika, sexuálna mágia, členstvo v slobodomurárskej lóže O. T. O., hypnóza, reinkarnácia, obdiv k orientálnym pohanským náukám, atď.) Preto treba vedieť, že táto skupina, charakteristická množstvom klamstiev, podvodov, a „vymývaním mozgov“, nemá s pravdivým biblickým kresťanstvom, ani s morálkou vôbec nič spoločné.
Viac k téme: https://www.spolocnostsbm.com/clanky/listy/apologia-krestanstva-----krestanstvo-versus-scientologia.html
Herézy Unitárstva
Jeho prvý prejav v dejinách v rámci kresťanstva môžeme zbadať v kacírskom ariánstve. Do radov unitárov neskôr patrili napr. Occhimo, Laelius Socinus, Faustus, Lindsey. Unitári popierajú božstvo Ježiša Krista a náuku o Najsvätejšej Trojici. Kristus je údajne len ľudským učiteľom, i keď hodným nasledovania. Spasiteľa unitári nepotrebujú, lebo podľa nich vraj každý dochádza k spáse vlastným mravným úsilím. Obsah ich proti kresťanskej vierouky opísal Adrew Hill vo svojej knihe Unitárska cesta (1994) takto: „Unitárska cesta je liberálne náboženské hnutie s koreňmi v židovských a kresťanských tradíciách, ale otvorené názorom svetových vier, rozumu a vede; a jej spektrum siaha od liberálneho kresťanstva až po náboženský humanizmus.“
Vytvorili si vlastné obrady k rôznym príležitostiam, napr. k vítaniu novorodencov, či slávnosťi bratstva (kvetinová slávnosť). Za zvláštne „modlitby“ sa považujú relaxácia, meditácia, koncentrácia a pod. Veria v reinkarnáciu a zákon karmy, sú umiernení panteisti. Bibliu považujú za ľudské dielo, pre svoje potreby majú tzv. živú bibliu, do ktorej radia „živé“ texty iných náboženstiev. Prehlasujú sa za nadkonfesijné náboženské hnutie, trvajú na zásade slobody svedomia každého človeka. K unitárom patrili napr. piati amer. prezidenti alebo spisovateľ Ch. Dickens. Hlásaním bludov, zvlášť náboženského synkretizmu a odmietaním hlavných kresťanských právd, je Spoločnosť unitárov nezlučiteľná so spasiteľnou vierou v Pána Ježiša Krista, jediného Vykupiteľa sveta. Pred ich názormi varuje Pán Ježiš v evanjeliu: „Kto uverí (v biblického Krista) a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“(Mk 16, 16).
Herézy modernizmu, liberalizmu a racionalizmu
Zdrojom heréz modernizmu je historicko-kritická metóda vysvetľovania Písma. Táto metóda je založená na dvoch bezbožných princípoch: 1. Očistiť Bibliu od všetkého nadprirodzeného - tzv. „Demytologizácia“; 2. a aj na Heideggerovej filozofii - filozofii existencializmu. Preto sa Písmo Sväté nevysvetľuje cez inšpiráciu Ducha Svätého a vo svetle apoštolskej Tradície, ale považuje sa za mýtus; neberie sa ako Božie slovo, ale ako ľudský výtvor.
Proti bludom modernizmu bojoval najmä pápež sv. Pius X. († 1914), a to predovšetkým v encyklike Pascendi Dominici gregis (1907).
Herézy historicko - kritickej teológie (HKT)
Tieto herézy spochybňujú a popierajú Božstvo Kristovo, Jeho skutočné a historické vzkriesenie, popierajú zázraky, inšpiráciu Svätého písma od Boha. Herézy HKT s jej metódou, pochádzajú z protestantizmu a postupne sa dostali aj do katolíckej Cirkvi. Jedným z najväčších predstaviteľov HKT bol nemecký protestantský exegéta R. Bultmann.
Najväčší už oficiálny rozmach dosiahli herézy modernizmu na Druhom vatikánskom koncile, na ktorom sa prijala zvlášť heréza náboženského synkretizmu. (https://www.youtube.com/watch?v=wWkXJOuphbA&t=195s)
Viac k téme:
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/korene-sucasnej-hlbokej-krizy-cirkvi.html
Herézy synkretizmu s pohanstvom
Tieto bludy mylne stavajú spasiteľnú obetu Ježiša Krista na rovnakú úroveň s pohanskými obeťami. Tvrdí sa, že Ježiš Kristus nie je jediným Spasiteľom a že pohanské náboženstvá sú tiež cestou k spáse. Synkretizmus s pohanskými náboženstvami stavia modloslužbu a službu démonom ako niečo pozitívne a ponúka kresťanom, aby to prijali ako niečo pozitívne a prospešné pre dušu.
Démonický náboženský synkretizmus si môžeme za posledné obdobie všimnúť hlavne v bludnej deklarácii Nostra Aetate (1965), v medzi náboženských stretnutiach Jána Pavla II. s pohanmi v Assisi (1986; 2002), v jeho neplatnej beatifikácii (1. 5. 2011) a tzv. svätorečení, a naposledy vo vovedení Juhoamerického pohanského božstva Pachamamy do chrámu sv. Petra, kacírom a lži pápežom Bergogliom v roku 2019. Tieto gestá aj výroky na týchto podujatiach sú vecmi ohavnými v očiach Božích a pre vieru katolíckeho kresťana sú neprijateľné!
Proti herézam minulého, ale aj súčasného Boho rúhavého spájania kresťanstva s nekresťanmi podáva svedectvo ako Biblia, tak aj ústne podanie Cirkvi s jej pravoverným učením.
Boh hovorí svojmu ľudu:
„Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov!“(Dt 18, 9)
Pán Ježiš zasa jasne povzbudzuje apoštola Pavla k hlásaniu evanjelia pohanom a neveriacim:
„Budem ťa chrániť pred ľudom aj pred pohanmi, ku ktorým ťa posielam otvoriť im oči, aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou vo mňa.“ (Sk 26, 18 – 19)
A napokon uveďme ešte pápeža Pia XI., ktorý sa na adresu tzv. dialógu medzi katolíkmi a nekresťanmi, vyjadril takto:
„Mnohí sa o túto jednotu usilujú, aj čo sa týka novozákonného poriadku stanoveného naším Pánom Ježišom Kristom. Vychádzajú z predpokladu, že tzv. nenáboženský človek je výnimočným zjavom, a na tom, ako sa zdá, zakladajú nádej, že národy s rôznymi náboženskými názormi sa bez ťažkostí zhodnú na vyznávaní niekoľkých málo náuk ako na spoločnej základni náboženského života. Na tento účel usporadúvajú kongresy, zhromaždenia, konferencie a pozývajú na nich bez výberu osoby z najširších kruhov na diskusiu: pohanov všetkých odtieňov, kresťanov, ba dokonca aj nešťastných odpadlíkov a zaťatých odporcov božstva Ježiša Krista a jeho Božského poslania. Katolíci nemôžu vonkoncom schvaľovať takéto pokusy, ktoré vychádzajú z bludnej náuky, podľa ktorej sú všetky náboženstvá viac menej takisto hodné chvály a dobré, lebo vraj iba rôznymi spôsobmi vyjadrujú všetkým spoločné cítenie, ktoré nás povznáša k Bohu a vedie k uznaniu Jeho najvyššej zvrchovanosti. Prívrženci takejto teórie však nielenže sú obeťou klamu a omylu, ale tiež odmietajú pravé náboženstvo, falšujú jeho pojem a prepadajú nevedomky naturalizmu a ateizmu. Z tohto zjavne vyplýva, že všetci, ktorí takéto teórie a pokusy bezvýhradne schvaľujú, úplne sa zriekajú náboženstva Bohom zjaveného.“ (Encyklika „Mortalium animos”)
Zvlášť z poslednej vety citátu je jasné, že katolík, ktorý schvaľuje jednotu s pohanmi (de facto s ich démonmi!) i tzv. ducha Assisi, je apostatom – odpadlíkom od viery v Ježiša Krista, a od katolíckej Cirkvi, čiže je takým, kto sa „úplne zrieka náboženstva Bohom zjaveného“(teda katolíckeho). Riešením pre neho je pravdivé pokánie, zrieknutie sa daných bludov a vyznanie pravej, spasiteľnej viery, ktoré je spojené s návratom do Kristovej cirkvi.
Pokračovanie v ďalšej časti:
Katolícka náuka proti herézam (V. časť)
Dôstojnosť Panny Márie, hlásaná a chránená ako poklad viery v cirkvi proti bludárom
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/listy/katolicka-nauka-proti-herezam--v.-cast-.html
Hlavné zdroje:
https://slovozyttia.blogspot.com/2020/02/blog-post_25.html?fbclid=IwAR1FFeSBymY4MuxxDSQwV45Ay94Fn4uCybx5MR_CopiKGcnvjiGjpaRWHlE
NOVOTNÝ, Tomáš – VOJTÍŠEK, Zdeněk. Základní orientace v nových náboženských směrech. Praha: Oliva, 1995.
PEJŘIMOVSKÝ, J.: Náboženství. Původ, Zkoumáni, Srovnávaní. Olomouc : Matice cyrilometodějská, 1998.
Barrett, D. V. Sekty, kulty, alternatívní nábožeství, Praha: IŽ, s. r. o., 1998
