Krátky prehľad patrológie - Katolícka viera je viera apoštolov a ich nasledovníkov
I. časť
V dejinách Cirkvi aj sveta mnohí napádali učenie, ktoré hlásal Spasiteľ Pán Ježiš Kristus a jeho apoštoli. Niektorí si myslia, že katolícka viera bola postupne pozmenená, ba doplnená, a že sa podstatne líši od toho, ako ju chápal Kristus a učeníci. Tradícia Cirkvi však svedčí o opaku. Božie Zjavenie, ktoré k nám prišlo vo Svätom Písme a ústnom podaní Cirkvi (Tradícii), prijali najskôr svätí apoštoli, od nich ich nástupcovia a po nich neporušené ďalšie generácie kresťanov.
O tom, že prvotná Cirkev a súčasná Kristova Cirkev má vnútornú vieroučnú jednotu, svedčí teologická veda s názvom Patrológia. Tá sa zaoberá životom a učením apoštolských a cirkevných otcov, apologétov a kresťanských spisovatelov. Našim cieľom je podať náuku niektorých postáv z patrológie, aby sme katolíckych kresťanov:
- povzbudili k vernosti Kristovmu evanjeliu a k túžbe po spáse svojej nesmrteľnej duše;
- podnietili ich k duchovnému rozlíšeniu medzi pravým kresťanským učením a súčasným bludným učením, ktoré učí oficiálna „katolícka“hierarchia
Obdobie apoštolských otcov
Svätý Klement I. (pápež, mučeník, tretí nástupca sv. Petra, † 97, Rím). Prvý List Korinťanom od Klementa je najstarším literárnym svedectvom o mučeníckej smrti sv. Petra a Pavla. Podľa svedectva sv. Ireneja bol Klement verným žiakom týchto veľkých apoštolských kniežat. Napísal dva listy Cirkvi v Korinte.
Výber z učenia: HOVORÍ O BOHU AKO O NAJSVÄTEJŠEJ TROJICI, TAK O NEJ KÁZAL AJ PÁN JEŽIŠ A JEHO UČENÍCI.
"Či nemáme jedného Boha, jedného Krista a jedného Ducha lásky vyliateho na nás?" Žije Boh, žije Ježiš Kristus i Duch Svätý, viera i nádej vyvolených".
KRESŤAN SA MÁ RIADIŤ V ŽIVOTE BOŽOU VÔLOU
„Dávajte si pozor, milovaní, aby nikomu z nás neboli toľké Pánove dobrodenia na odsúdenie, keby sme nežili dôstojne podľa neho a nekonali svorne, čo je dobré a milé pred jeho tvárou. Veď kdesi hovorí: "Pánov Duch je svetlo, ktoré odhaľuje tajné skrýše vnútra." Uvedomujme si, ako je blízko, a že ani jedna naša myšlienka, ani jeden náš rozhovor nie je utajený pred Ním. Je teda spravodlivé, aby sme sa neodkláňali od Jeho vôle...“
Svätý Ignác Antiochijský (biskup, mučeník † 107, Rím). - Spravoval antiochijskú cirkev. Napísal 7 listov cirkevným obciam a list sv. Polykarpovi. Podľa svedectva Origena a Eusébia patril medzi žiakov sv. Petra, po ktorom bol druhým biskupom v Antiochii. Bol tiež žiakom sv. apoštola Jána. Okolo r. 107 bol Ignác zatknutý a dopravený do Ríma, kde bol podhodený šelmám a zomrel ako mučeník.
Z učenia: HIERARCHICKÉ USPORIADANIE CIRKVI NA TRI STUPNE.
„Nasledujte všetci biskupa ako Ježiš Kristus Otca, a kňazstvo nasledujte ako apoštoli; diakonov si vážte ako Boží príkaz!“(List Smyrňanom)
/Poznámka: Pre poslušnosť katolíka predstaviteľom Cirkvi sa vyžaduje zo strany duchovných jednota s pravou vierou v Krista a katolíckou Tradíciou. Ak popierajú kresťanskú vieru, tak ich nikto nesmie poslúchať!/
OBETA SV. LITURGIE, LÁMANIE CHLEBA, EUCHARISTIA.
... „aby ste poslúchali biskupa a kňazstvo svornou mysľou lámajúc chlieb, ktorý je liekom nesmrteľnosti, proti liekom, aby sme nezomreli, ale žili vždy v Ježišovi Kristovi.“ (List Efezským)
„Bezpečne platná je len tá eucharistická obeť, ktorá sa koná pod vedením biskupa alebo jeho splnomocnenca.“ (List Smyrňanom)
/Poznámka: Tým sa samozrejme myslí iba biskup, ktorý je pravoverným katolíkom. Ak je apostata – odpadlík, tak je jeho liturgia, aj liturgia jeho kňazov, ktorí s ním tvoria jednotu, neplatná! To vyplýva práve z týchto Ignácových slov/
--- JEŽIŠ KRISTUS JE PRAVÝ BOH A PRAVÝ ČLOVEK NARODENÝ Z PANNY
,,Ježiš Kristus...je skutočne z rodu Dávidovho...skutočne sa narodil z Panny...skutočne bol pribitý na kríž za nás...“ (List Smyrňanom)
AKO PRVÝ V KRESŤANSKEJ LITERATÚRE PRIPISUJE CIRKVI PRÍVLASTOK ,KATOLÍCKA´, ČIŽE ,VŠEOBECNÁ´.
... „Kde je Ježiš Kristus, tam je Cirkev katolícka“ (List Smyrňanom)
/poznámka: Katolícka cirkev tu bude do konca sveta a pekelné brány ju nepremôžu. Je v nej taký veriaci, ktorý verí v jej podstatu: v Ježiša Krista a to, čo hlásali jeho apoštoli. Pokiaľ však popiera základné pravdy kresťantva, ako napr. Božstvo Kristovo a jedinečnosť spásy v Ježišovom mene, je mimo katolícku cirkev a už nie je katolíkom, ale odpadlíkom (apostatom)./
Apologéti – obrancovia pravého kresťanského učenia
Quadratus († 129) Bol biskupom v Aténach. Cisárovi Hadriánovi, ktorý sa zaoberal filozofiou, sa odvážil podať obranu kresťanstva.
Z učenia: PÁN JEŽIŠ NAOZAJ ŽIL – DÔKAZOM SÚ UZDRAVENÍ A ZMENENÍ ĽUDIA
„Skutky nášho Záchrancu boli vždy zjavné verejnosti, lebo boli skutočné: boli totiž takí, čo ich oslobodil od chorôb, alebo takí, čo ich od smrti privolal k životu. Týchto videli všetci nielen vtedy, ked ich uzdravoval, alebo k životu privolával, ale aj potom v dalších rokoch. Oni žili nielen zatiaľ, kým náš Záchranca býval na zemi, ale ešte dlho po jeho odchode, takže niektorí z nich sa dožili až našich čias.“
Aristides z Atén (zrejme † okolo 134). Po dlhom hľadaní pravého náboženstva dospel k náboženstvu kresťanov a vyznal: „Ich učenie je bránou svetla.“ Po obrátení napísal spis Apológia, ktorý je najstaršou zachovanou kresťanskou apológiou. Dielo adresoval cisárovi Hadriánovi (117-138) Vysvetľuje v ňom kresťanský pohľad na svet a pokúša sa presvedčiť cisára, že sú to práve kresťania, ktorí vyznávajú pravého Boha.
Z učenia: BOH KRESŤANOV JE PRAVÝ A JEDINÝ
Kresťania majú správny pojem Boha a „dospeli k pravde a poznaniu bližšie ako ostatné národy. Lebo poznajú Boha a veria v neho ako v Stvoriteľa a Udržiavateľa vesmíru, ktorý všetko stvoril a všetko od neho pochádza a nemá vedľa seba nijakého iného boha“.
Realitu, že kresťania uctievajú pravého Boha, badať v praktickej mravnej bezúhonnosti ich života: „Necudzoložia a nesmilnia, nesvedčia krivo, nezadržiavajú zverené peniaze, netúžia po tom, čo im nepatrí, ctia si otca i matku, preukazujú dobro blížnemu a súdia podľa spravodlivosti... Tým, ktorí ich trápia, dohovárajú a robia si z nich priateľov, nepriateľom horlivo preukazujú dobré skutky... Ich ženy sú cudné a ich panny a dcéry zdržanlivé. Ich mužovia sa zdržiavajú od každého nezákonného styku a všetkej nečestnosti... Klamstvo u nich nenájdete. Navzájom sa milujú. Neutláčajú vdovy a oslobodzujú siroty od toho, kto ich utláča. Kto má, dáva prajne tomu, kto nemá... Ak zomrie niekto chudobný spomedzi nich, postarajú sa mu o pohreb. Ak je niekto z nich vo väzení pre Kristovo meno alebo je preň utláčaný, starajú sa o jeho potreby a snažia sa o jeho oslobodenie. Ak je medzi nimi chudobný alebo núdzny, a nemajú nadbytočné jedlo, postia sa dva alebo tri dni, aby pokryli potrebu stravy u núdzneho.“
Svätý Justín (mučeník, † 165). Pôvodne patril medzi filozofov, potom sa obrátil úprimným hľadaním pravdy na kresťanskú vieru. Tvrdí, že kresťanstvo je „jediná spoľahlivá a osožná filozofia“. Stal sa apologétom, čiže obrancom kresťanskej náuky, a neskôr založil kresťanskú školu v Ríme. Z jeho písaných diel sa zachovali tri: dve Apológie – obhahobné spisy kresťanskej viery proti nenávisti neveriacich a Dialóg so Židom Tryfónom, kde podáva argumenty o Ježišovi ako o pravom Mesiášovi. Jednu apológiu adresoval rímskemu cisárovi Antoninovi Piovi a druhú rímskemu senátu.
Z učenia: KRÁSNY OPIS SVÄTÉHO PRIJÍMANIA - EUCHARISTIE, ŽIVÉHO JEŽIŠOVHO TELA A JEHO SVÄTEJ KRVI.
„Na Eucharistii sa nesmie zúčastniť nik, iba ten, kto verí, že je pravda, čo učíme, a bol obmytý kúpeľom na odpustenie hriechov a znovuzrodenie a žije tak, ako to zanechal Kristus. Veď ju nepožívame ako obyčajný chlieb a ako obyčajný nápoj. Ale ako sa náš Spasiteľ Ježiš Kristus stal skrze Božie Slovo človekom a pre našu spásu mal telo a krv, tak sme poučení, že aj tento pokrm, nad ktorým sa v modlitbe, obsahujúcej jeho slová, vzdávali vďaky a ktorým sa po premenení živí naša krv a naše telo, je telom a krvou vteleného Ježiša. Lebo apoštoli nám vo svojich pamätiach, ktoré sa volajú evanjeliá, zanechali, čo im prikázal Ježiš: že on vzal chlieb, vzdával vďaky a povedal: „Toto robte na moju pamiatku! Toto je moje telo.“ A podobne vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: „Toto je moja krv.“ A toto odovzdal iba im. Odvtedy si to stále navzájom pripomíname...“
KRESŤANIA UŽ OD APOŠTOLSKÝCH ČIAS SLÁVIA NEDEĽU – DEŇ JEŽIŠOVHO VZKRIESENIA
„Zhromažďujeme sa v deň slnka, pretože je to prvý deň, v ktorom Boh vyviedol z temnôt hmotu a stvoril svet; v tento deň taktiež Ježiš Kristus, náš Spasiteľ, vstal z mŕtvych. Nedeľa sa jasne líši od soboty, po ktorej časove každý týždeň nasleduje a nahrádza pre kresťanov jej obradný predpis. V Kristovej Veľkej noci (Pasche) dovršuje sa duchovná náplň hebrejskej soboty a ohlasuje večné odpočinutie človeka v Bohu. Veď kult zákona pripravoval na Kristovo tajomstvo a to, čo sa v ňom konalo, bolo predobrazom rysu - črty, ktorá sa vzťahuje na Krista.“
Svätý Irenej (biskup, učiteľ Cirkvi, † 202, Lyon) Napísal niekoľko kníh, ako napr. Prehľad učenia apoštolov, Odhalenie a vyvrátenie falošnej gnózy, dielo známe pod názvom Proti herézam, O schizme, O vede a iné. Bol žiakom sv. Polykarpa, ktorý zasa poznal sv. Jána apoštola.
Z učenia: UČENIE APOŠTOLOV JE TO ISTÉ AKO UČENIE CIRKVI
"Podanie apoštolské je zjavné na celom svete. Stačí ho pozorovať v každej cirkvi tomu, kto chce poznať pravdu... My môžeme vymenovať biskupov, ktorých ustanovili apoštoli, ale aj ich nástupcov až po nás... Ale keďže by dlho trvalo vymenovať nástupcov apoštolov po všetkých cirkvách, budeme sa zaoberať len tou najväčšou a najstaršou, ktorú všetci poznajú, čiže cirkvou založenou a zriadenou v Ríme dvomi veľkými slávnymi apoštolmi Petrom a Pavlom. Ukážeme, že podanie, ktoré ona má od apoštolov a vieru, ktorú ohlasovala ľuďom, prešli až k nám pravidelným nástupníctvom biskupov... Lebo s touto cirkvou pre jej vyššiu prednosť sa má zhodovať každá cirkev, čiže veriaci v celom svete... Toto sú dôkazy, že sme v pravde....“
O PANNE MÁRII
„poslušnosťou stala sa príčinou spasenia pre seba samu a pre celé ľudské pokolenie... Uzol Evinej neposlušnosti rozviazala Máriina poslušnosť: čo zviazala Eva neverou, to rozviazala panna Mária vierou.“
O ANTIKRISTOVI
„Lebo on (Antikrist), vybavený všetkou mocou diabla, nepríde ako spravodlivý kráľ, vôbec nie ako právoplatný kráľ, v poddanosti Bohu, ale ako bezbožný, nespravodlivý a bezzákonný; ako odpadlík, v neprávostiach a vraždách; ako lupič vlastniaci v sebe všetko diabolské odpadlíctvo a stavajúci modly, aby presvedčil ľudí, že on sám je Boh, sám seba vyvyšuje ako najväčšiu modlu...Lebo až antikrist príde a z vlastnej vôle v sebe sústredí odpadlíctvo a učiní podľa vlastnej vôle a voľby čokoľvek sa mu zaľúbi, posadí sa v Božom chráme, aby ho zvedení mohli uctievať ako Krista...“
Tertulián (kresťanský latinský spisovateľ, rečník, † 223, Kartágo) Pôvodne mal právnické vzdelanie. Keď sa stal kresťanom, tak horlivo slúžil v cirkvi ako apologét a bol prísnym hlásateľom čistých mravov. Z jeho diel: Obrana kresťanského učenia (Apologeticum); O filozofických otázkach; O svedectve duše; O duši; O vzkriesení tela; O Kristovom tele; O ustanoveniach (predpisoch) heretikov; Proti Hermogenovi.
Z učenia: NEMRAVNOSŤ POHANSTVA A MRAVNOSŤ I DOBROTA KRESŤANSTVA
„...Vaše sviatky sa slávia nielen v prepychu, ale aj v samopaši, ktorá dosahuje neviazanosť a skazenosť mravov... Ak my sa nezúčastňujeme na týchto falošných a hanebných slávnostiach, ak my neobetujeme géniovi cisárov, zato my vysielame k Bohu čisté prosby za spásu cisára. Spojení zväzkom jednej a tej istej viery tvoríme iba jedno telo, poslúchame jeden príkaz a spája nás jedna nádej... Schádzame sa na čítanie Písma, kde podľa okolností čerpáme svetlo a pokyny, ktoré potrebujeme. Toto posvätné slovo živí našu vieru, dvíha našu nádej, upevňuje našu dôveru a utužuje poriadok... My sme zhromaždením bratov, bratov prirodzeným právom patriacich spoločnej Matke... To je naše ranné zhromaždenie. Večer je hostina - agapé. Spev, komentár statí Písma a hneď vidno podľa reči, že nikto nepil mnoho... Užívame veci, ale sa pritom riadime pravidlami. Kresťania zastávajú všetky zamestnania, ba aj cisári ich zamestnávajú, lebo sa presvedčili o ich vernosti."
NÁUKA O OČISTCI
Tertulián píše o tom, čo sa už vtedy všeobecne zachovávalo o modlitbe za mŕtvych: „Prinášame obety za svojich mŕtvych vo výročný deň ich zosnutia.“ Podobne tvrdia aj sv. Cyril Jeruzalemský, sv. Efrém, sv. Ambróz, sv. Augustín a iní.
Svätý Hipolyt Rímsky (mučeník, † 235). Bol žiakom Sv. Ireneja. Napísal napr. Apoštolské podanie, Vyvrátenie všetkých heréz, Antikrist, Kronika svetových dejín, alebo Súbor náuk proti herézam.
Z učenia: NEPORUŠENOSŤ SVÄTÉHO PÍSMA
"Heretici siahali opovážlivou rukou na Písma tvrdiac, že ich opravili. Ako je opovážlivý podobný zločin, to oni zaiste tiež vedia. Lebo buď neveria, že Sväté písmo diktoval Duch Svätý, buď sú neveriaci. Alebo si azda myslia, že sú múdrejší ako Duch Svätý?..."
Origenes († 253, Týros) Bol žiakom Klementa Alexandrijského, grécky cirkevný spisovateľ a teológ, najvýznamnejší predstaviteľ alexandrijskej školy. Azda jeho najväčším činom bolo preskúmanie textu Starého zákona podľa Septuaginty. Z jeho snahy vznikla tzv. Hexapla, teda text Starého zákona v šiestich jazykových verziách: hebrejský text, grécky fonetický prepis hebrejského textu a grécke preklady: Septuaginta, Aquila, Theodotion, Symmachos.
Jednotlivé jazykové verzie boli spísané prehľadne v šiestich stĺpcoch, takže ich bolo možné pohodlne a prehľadne porovnávať. Origenes sa zmieňuje i o praxi ušnej spovede, teda sviatosti zmierenia. Je to znak, že táto prax má svoju históriu a tradíciu.
Z učenia: ŠTUDUJ PÍSMO SVÄTÉ A PROS BOHA O SPRÁVNY VÝKLAD
„Venuj sa lectio (čítaniu) Božských Písem, oddaj sa tomu s vytrvalosťou. Vlož sa do lectio s úmyslom veriť a ľúbiť sa Bohu. Keď sa behom lectio ocitneš pred zatvorenou bránou, zaklop a otvorí ti onen strážca, o ktorom hovoril Ježiš: „Strážca mu otvorí.“ Takto sa teda oddaj lectio divina (Božskému čítaniu), hľadaj verne a s nezlomnou dôverou v Boha zmysel Božských Písem, ktorý je v nich skrytý v obrovskej šírke. Nesmieš sa však uspokojiť s klopaním a hľadaním, lebo k porozumeniu veciam Božím absolútne nevyhnutne potrebuješ oratio (modlitbu). Práve preto, aby nás k tomu vyzval, povedal nám Spasiteľ nielen „Hľadajte a nájdete“ a „klopte a otvorí sa Vám“, ale dodal tiež „proste a dostanete.“ (List Gregorovi Divotvorcovi)
Klement Alexandrijský († 215, Kapadócia) Patril medzi predstaviteľov alexandrijskej katechetickej školy. Bol učiteľom Origena a spisovateľom gréckeho východu. Z jeho publikácii sú znamé: Protreptikos pros Hellénas („Výzva Grékom“), Paidagógos („Učiteľ“) Strómata, ktoré obsahuje celkom 8 kníh (Strómateis „Koberce“). Toto dielo obsahuje slávne pasáže o „pravej gnóze“ (teda pravom poznaní), čím Klement bojuje proti gnostickým učeniam.
Z učenia: KRISTUS – PRAVÝ UČITEĽ, KTORÝ VEDIE ĽUDÍ K OTCOVI
Kristus – Božský Logos, pôsobiaci od vekov, sa spoluúčastnil aktu stvorenia a pôsobil skrze Mojžiša a prorokov, pripravujúci vyvolený národ na prijatie evanjelia. Kristus, „pravé svetlo“, odveká Múdrosť, je jediným zdrojom a počiatkom všetkého učenia, pravdy a múdrosti. Logos, ktorý „je celý myšlienkou a svetlom pochádzajúcim od Otca, múdrosťou a poznaním a všetkým, čokoľvek je s týmito pojmami príbuzné“ (Strom. IV,155,5; VII,6,4), dal filozofiu preto, aby viedla Grékov k prijatiu Dobrej správy (evanjelia). Svojim pôsobením objíma všetkých ľudí všetkých dôb, ako Božský Lekár, láskavý a milujúci človeka sužovaného chorobou hriechu, k obráteniu. Ako Božský Učiteľ vedie žiakov k plnosti pravdy a múdrosti, ktoré zjednocujú s Bohom.
Svätý Cyprián (biskup, učiteľ cirkvi, mučeník, † 258 Kartágo). Napísal napr. List Donatovi o Božej milosti, O márnosti modiel, tri knihy Svedectvo proti židom, O smrteľnosti, O almužne, apologetickú obranu Demetrianovi, O jednote katolíckej Cirkvi, O panenskom stave, O modlitbe Pána a iné.
Z učenia: MIMO CIRKVI NIET SPÁSY
„Ktokoľvek sa odlučuje od cirkvi a pripája sa k cudzoložnici, odtrhuje sa od sľubov daných cirkvi. Nepríde ku Kristovej odmene ten, kto zanechal cirkev Kristovu. Taký je cudzincom, je svetákom, je nepriateľom. Nemôže mať Boha za Otca, kto nemá cirkev za matku" /JEDNOTA VŠEOBECNEJ CIRKVI,6/.
ÚRAD PÁPEŽA – PETROV PRIMÁT, JE OD JEŽIŠA KRISTA
"Primát bol prepožičaný Petrovi. Ako sa môže niekto domnievať, že je v cirkvi, keď sa odlučuje od Petrovho stolca, na ktorom je cirkev založená?" /Poznámka: Tu platí, že len ten pápež je platný, ktorý hlása učenie zhodné s Pánom Ježišom Kristom, s Jeho evanjeliom a s náukou cirkvi./
PEKLO EXISTUJE A JE VEČNÉ
"Odsúdencov bude páliť vždy horiace peklo a zožierajúci trest živým plameňom a muky nebudú mať spočinutia, ani konca. Duše so svojimi telami budú ponechané v nekonečnom trápení a bolesti... Neskoro uveria vo večný trest tí, čo nechceli veriť vo večný život... Kto zostáva na tomto svete, má ešte čas na pokánie. Je otvorená brána k milosrdenstvu Božiemu. Tí, čo hľadajú a chápu pravdu, môžu k Bohu ľahko pristúpiť." (List Demetriánovi)
ÚSTNE PODANIE - TRADÍCIA CIRKVI
„Ak niektoré cirkevné učenie nenachádzame vo Svätom Písme, môžeme ho dozaista nájsť cestou Tradície. Ako tí, ktorým vyschýna vodovod, sa vždy približujú k prameňu a touto cestou skúmajú, pokiaľ tečie voda, tak môžeme urobiť aj my: môžeme skúmať dejepisné pramene učenia v predošlých storočiach a tak dôjdeme na otázne učenie.“
Pokračovanie v druhej časti:
