- Záver
- Je islam cestou k pravému Bohu?
Islam nie je žiadna cesta k Bohu, a teda ani k mieru, či spravodlivosti vo svete. Prečo by ňou mal byť? Iba preto, že hovorí o „Bohu“? Veď o Bohu hovoria aj učitelia historicko-kritickej teológie, mnohí liberáli, odpadnutí „katolíci“, propagátori new age a pseudokresťanskí heretici. Títo nie sú cestou k Bohu, pretože každý z nich sa niečím Bohu protiví. Je možné hovoriť dokonca aj o Ježišovi a pritom neviesť ľudí k Bohu, ale do pekla. Tak je to aj u jehovistov, mormónov, antropozofov atď. A tak isto je to aj v Islame, aj ten hovorí o Ježišovi, ale tak, že sa Mu rúha. Veď dôležité nie je o čom alebo o kom hovoríme, ale čo je podstatou nášho učenia, čo je ťažiskom, na čo sa koncentrujeme. Korán hovorí o Bohu, ale nevedie k Bohu, a preto ani Boh nemôže byť jeho autorom. Hovorí o Ježišovi, ale koncentruje sa na to, aby zničil vieru v Neho.
Ježiš hovorí: „Poznáte ich po ovocí.“ Ako kresťania a hlásatelia evanjelia sa na každé učenie máme pozerať tak, že sa pýtame, aký duch je za ním a aké prináša ovocie. Pretože žiadna pravda len sama o sebe, iba teoretická, nemôže viesť k Bohu. Takú pravdu o Bohu rád zneužije diabol k pravému opaku. Tak to robil aj vtedy, keď na púšti citoval Ježišovi Písmo. Pokiaľ je nejaké učenie z Boha, musí obsahovať to, čo je nutné pre spásu – pokánie, poznanie, že všetci sme stratení hriešnici, a nikto z nás sa sám vlastnou silou nemôže dostať k Bohu, a to v Koránu nie je. Ježiš hovorí: „Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo. ...Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. ... Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka.“ (Jn 3,3-13) Niet pochýb o tom, že keď Ježiš hovorí „nik“, myslí tým, že nik nemôže byť spasený inak, než skrze Neho, skrze toho, kto zostúpil z Neba. A to spasenie sa deje skrze znovuzrodenie z vody a z Ducha. Kresťan je ten, kto sa znova narodil, dostal nový život, novú prirodzenosť. Podľa islamu stačí uznať Alaha a modliť sa k nemu päť predpísaných modlitieb. Ale o vykúpení, o nejakej premene človeka, o tom, že za vaše hriechy musel niekto zaplatiť, niekto musel napraviť, čo sme hriechom spôsobili, o tom islam nič nevie. – A preto je aj jeho pojem Boha nesprávny.
Korán síce tvrdí, že Alah je milosrdný, ale o skutočnom Božom milosrdenstve v podstate nič nevie. Kto zakúsil Božie milosrdné odpustenie vie, že vždy je to bytostný a osobný dialóg medzi človekom a Bohom, ktorý je nutne spojený s osobným poznaním Boha a s poznaním svojej úbohosti a hriešnosti. V tejto dráme odpustenia a spasenia človeka prichádza Duch Svätý, usvedčuje človeka z hriechu a priamo a osobne mu dáva poznať, kto je Ježiš a aký je – všemohúci Boh, Spasiteľ.
A keď viem, že mi Ježiš odpustil hriechy, potom viem aj to, že je Boh. Človek dostáva poznanie, že bez Božej lásky by bol večne zatratený a zároveň dostáva od Ducha Svätého uistenie, že bol ospravedlnený Božou milosťou. Kto to raz zažil, kto sa stretol so živým Bohom Ježišom Kristom, ten nemôže byť moslimom a nebude polemizovať o tom, že aj islam by mohla byť cesta k Bohu, tomu je cudzie to tvrdé myslenie plné pýchy, ktoré sa nachádza v islame. Kto zažil Ježišovu spásu, tomu je jasné, že Alah nie je ten istý ako náš Boh. Náš Boh sa zjavuje ako Spasiteľ a potom ako Pán. Ale Alah si len vyžaduje klaňanie, a tým je všetko vybavené.
Mnohí povedia, že tá pravda o Bohu, ktorá sa v Koráne nachádza, môže ľudí inšpirovať k hľadaniu Boha, a preto je Korán vlastne dobrý a môže viesť k Bohu. Ale tu platí zásada, že cieľ neposväcuje prostriedky. Korán je nezlučiteľný s Božím zjavením, je nepravdivý, učí nepravdy o Bohu, učí, že Mohamed bol Božím prorokom, ale on ním nebol, lebo Boží prorok by nikdy nepopieral Ježišovo božstvo. Pretože Korán obsahuje tieto nepravdy, jednoducho nie je prostriedkom, ani cestou k Bohu!
Mohamedove zjavenia nie sú od Boha. Ak šlo o zjavenia, museli byť inšpirované zlým duchom. To, že také tvrdenie moslimovia budú pokladať za urážku, iba svedčí, že naše a ich náboženstvo sú nezlučiteľné, sú to dve protichodné cesty, vedúce opačným smerom. Náš a ich boh sú iní, ide o dve odlišné bytosti, ktoré stoja v opozícii jedna proti druhej, respektíve druhá proti Prvej. Nie je naším cieľom urážať presvedčenie moslimov, ale ako kresťania nemôžeme zdieľať ich pohľad. Nemôžeme povedať, že máme toho istého „Boha“, inak už nie sme kresťania, ale odpadlíci, ktorí popierajú Najsvätejšiu Trojicu, božstvo Ježiša Krista a mnohé iné pravdy katolíckej viery.
Krásne to vyjadril sv. Cyril na misii u Chazarov: „Naše náboženstvo je ako more, to ich je ako rieka, ktorá sa dá ľahko prekročiť.“ Preto nemôže kresťan o Mohamedových zjaveniach súdiť to isté, čo moslim. Keď má katolík nejaké zjavenie, či videnie, usilovne sa to rozlišuje a pokiaľ sa jednoznačne nedokáže, že je zjavenie od Boha, cirkevné autority pred takým zjavením ľudí nástojčivo varujú, že by to mohlo byť od diabla. Ak sa v nejakom takomto posolstve zjavenom katolíkovi nájde čo len jedna jediná veta, ktorá odporuje katolíckej náuke, automaticky to znamená, že posolstvo nie je od Boha A keď má zjavenie pohan, ktorý bol vojnovým agresorom, a jeho posolstvo obsahuje zopár pravdivých tvrdení o Bohu, a zvyšok sú bludy, to sa hneď berie, ako že je to všetko od Boha?!
- Svedectvá
Je množstvo svedectiev ako moslimom a iným pohanom Boh zjavil Ježiša, často sa im zjavil priamo sám Ježiš. Vari by Boh pánovi Mohamedovi nezjavil Svojho Syna, keby s ním hovoril?
Gulshan Fatima Esther z moslimskej rodiny Sajjidov, ktorá vraj pochádza z Mohamedovho potomstva, sa narodila v Paňdžábe v Pakistane. V knihe „Roztrhnutý závoj“ svedčí Gulšan o tom, ako sa jej zjavil Ježiš. Od šiestich mesiacov svojho života bola mrzákom. Otec s ňou navštívil nejakých lekárov v Európe, a keď všetky ľudské nádeje zlyhali, putovali do Mekky a na ďalšie moslimské posvätné miesta. Gulšan od malička až do otcovej smrti prosila Alaha, aby ju uzdravil. Alah však nijako neodpovedal, bol to vzdialený mlčiaci boh. Keď jej otec zomieral, mala devätnásť rokov. Večer po otcovom pohrebe sa Gulšan ako zvyčajne modlila na svojom lôžku k Alahovi. Ráno počula hlas, ktorý jej povedal: „Kto dal oči slepému a kto uzdravil chorého a kto uzdravil malomocného a kto kriesil mŕtvych? Som Ježiš, syn Márie. Čítaj o mne v Koráne v súre Marjam.“ Gulšan sa potom počas troch rokov modlila takto: „Ježišu, syn Márie, uzdrav ma.“ Po troch rokoch sa jej v jej izbe zjavil Ježiš Kristus s dvanástimi apoštolmi. Povedal jej: „Vstaň, to je tá cesta, ktorú hľadáš. Ja som Ježiš, syn Márie, ku ktorému sa modlíš a teraz stojím pred tebou. Vstaň a poď ku mne!“ Gulšan sa s Ním začala prieť a vysvetľovať mu, že nikdy v živote nechodila. Keď jej však tretíkrát prikázal: „Vstaň a poď ku mne!“, vstala, pribehla k Nemu a padla Mu k nohám. Ježiš ju v tom okamihu celkom uzdravil, naučil ju modlitbu Otče náš, a život tejto moslimky celkom zmenil. Gulšan všetkým svedčila, že ju uzdravil Ježiš. Jej rodina ju preto odvrhla. Ona opustila rodinu, aj veľký majetok zdedený po otcovi a dala sa pokrstiť. Táto žena svedčí o veľkej temnote, ktorá zahaľuje moslimov a o svetle, ktorým je Ježiš Kristus.
Pracovník Hlasu mučeníkov z Alžírska rozpráva svedectvo ďalšej moslimky, ktorej sa zjavil Ježiš. Od mladosti hľadala Boha. Dokonca išla za jedným šejkom a povedala mu: „Túžim po Bohu a hľadám ho.“ On jej ale odpovedal: „Si rúhačka, musíš len poslúchať svojich rodičov a modliť sa päť modlitieb.“ Ona ale stále hľadala živého Boha. Každú noc pred spaním povedala: „Bože, viem, že tam niekde si. Ale ak tam si, prečo ku mne nehovoríš?“ Jednej noci táto žena plakala na svojom lôžku a dostalo sa jej zjavenie od Boha. Videla nad sebou otvorené nebesia a svetelné lúče napísali slová: „Ja som cesta, pravda a život.“ Po nejakom čase jej iná žena darovala Nový zákon, v ktorom našla, ako Ježiš o sebe hovorí: Ja som cesta, pravda a život.“ a uverila, že Ježiš je Boh. Pre svoju vieru sa dostala pred súd. (V Alžírsku je zákon proti konverziám a proti zneisťovaniu viery moslimov.) Sudca ju požiadal, aby ukázala, ako sa modlí. Žena sa postavila, pozdvihla ruky a začala sa modliť: „Ďakujem ti, Ježiš, že si za nás zomrel na kríži, lebo sme všetci hriešnici...“ Modlila sa za prezidenta Alžírska, za ľudí prítomných na súde, aby im Boh požehnal a aby spoznali spasenie v Kristovi. Keď skončila, úradníci súdu boli šokovaní. Sudca jej povedal: „Váš prípad je skončený, choďte domov.“ Keď však zo súdu odchádzala, sudca za ňou pribehol a hovorí jej: „Keď sa modlíte, modlite sa aj za mňa.“ (Hlas mučedníkú 2007/4)
Ďalším prípadom je Abdul zo Saudskej Arábie. V tejto krajine je zakázané vystavovať a nosiť náboženské symboly, vlastniť Bibliu a spoločne sa modliť k niekomu inému než k Alahovi. Dokonca aj za telefonické blahoprianie k Vianociam je možné sa dostať do väzenia. Za rozhovor s moslimom o Ježišovi hrozí trest smrti. Abdulovi sa v nočnom sne zjavil sám Ježiš a povedal mu: „Synu, Ja som cesta, pravda a život. Keď mi zasvätíš svoj život a budeš ma nasledovať, zachránim ťa od pekla.“ Boh zaviedol Abdula k nejakému koptovi, ktorý žil v Saudskej Arábii. Ten mu daroval Bibliu. Keď čítal Božie slovo, rozhodol sa prijať Ježiša a slúžiť mu. Ale hneď sa o tom dozvedela polícia, zrejme ju informoval niekto z príbuzných. Abdula uväznili, mučili a nútili, aby sa vrátil k islamu. Keď odmietol, určili mu deň a miesto popravy. Mali ho sťať, ale namiesto toho ho prepustili.
Moslimov, ktorí zanechali náboženstvo Koránu a prijali Ježiša, je dnes obrovské množstvo, niektorí uvádzajú desiatky tisícov, iní státisíce ročne.
Je teda Alah totožný s naším kresťanským Bohom? Jednoznačne nie!
Áno, Korán tvrdí, že Alah je jediný, všemohúci a dokonca milosrdný Boh, zároveň ale tiež tvrdí, že Alah nemá syna a prikazuje boj proti vyznávačom Najsvätejšej Trojice a Ježišovho božstva. Náš Boh je Otec, Syn a Duch Svätý – jeden v troch osobách. Náš Boh má Syna, a ten sa stal človekom, aby nás vykúpil a spasil. Ak niekto tvrdí, že jeho boh je totožný s Alahom, ktorý je za Koránom, potom neuctieva pravého Boha, ale falošného bôžika, ktorý nemá syna, a ktorý si praje vyhladenie všetkých kresťanov. Ako kresťania teda musíme povedať, že za menom Alah sa skrýva odveký luhár a vrah, ktorého programom je šialený a nemožný plán zvrhnúť Stvoriteľa a zasadnúť na Jeho trón. Tento antiboh na seba berie podobu anjela svetla, tvári sa, že je nositeľom Božích vlastností (všemohúcnosti, nekonečnosti, milosrdenstva, atď.) a vyžaduje si tak klaňanie, ktoré mu nepatrí. Za polyteistickými náboženstvami sú rôzni démoni, ktorí sa spolu s Luciferom vzbúrili proti Bohu, za islamom je ale sám tento anjel svetla, vodca vzbury. Na uskutočnenie svojho programu vzbury proti Stvoriteľovi potrebuje diabol zničiť vieru v Pána Ježiša Krista. Jeho plán je však odhalený zo zhubného ovocia, ktoré je vidno v Koráne, aj celom islame.
Spracovali rehoľníci Spoločnosti sv. Bazila Veľkého
K tejto téme pozri tiež videá - https://www.youtube.com/watch?v=H4rLKvSmCVg
