Kresťanský a vedecký pohľad na radiestéziu, prútkarstvo
Z mnohých vedeckých rozborov si všimnime vyjadrenie popredných kapacít:
a) Doc. RNDr. Petr Řepa Csc., predseda oddelenia českých matematikov a fyzikov, píše: „Existencia toho, čo prútikár a ich prívrženci nazývajú geopatogénne zóny, dračie žily, Ringer zóny a pod. nebola nikdy dokázaná a patrí preto medzi povery ... Vzniká tu aj nebezpečenstvo vážneho ochorenia, pretože sa klienti namiesto solídnej liečby spoliehajú na premiestňovanie postele.“
b) Členovia SAV, Dr. Kapišinský, MUDr. Ujházi a MUDr. Zikmund DrSc. v rozhovore s propagátormi psychotroniky jasne ukázali, že prútik s kyvadlom a geopatogénnymi zónami patrí do ríše povier a nemajú so solídnou vedou nič spoločné. (Slovenský rozhlas 9.8. a 10.8. 1995)
c) Stručné vyjadrenie kolektívu 12-tich vedcov z Karlovej Univerzity: „Názor na patogénne zóny je jednoznačný: patogénne zóny neexistujú, ide o omyl alebo o vedomý podvod.“ (Alternatívna medicína, možnosti a riziká, Praha 1995).
d) Spomenuté výroky potvrdzuje napr. i Nemecká nadácia Stiftung Warentest (V Nemecku plní podobnú funkciu ako u nás obchodná inšpekcia – pozn. prekl.), ktorá vo svojej príručne Iná medicína, píše: „Kritika:
• Pohyb siderického kyvadla nezávisí od kozmických energií.
• Impulzy pochádzajú zo zmien svalového tonusu, spôsobených pulzom. Riadia ich podvedomé predstavy osoby narábajúcej s kyvadlom. Veda nazýva tento fenomén ideomotorický pohyb.
• Neexistuje dokumentácia ani dôkazy o presvedčivosti diagnózy, stanovenej pomocou kyvadla, ani dôkaz o údajných úspechoch terapií, odvodených z tejto diagnózy.
• Nie je vhodné používať kyvadlo ako diagnostickú metódu ani testovanie liekov. Je tu pravdepodobnosť chybných diagnóz. Záver: Neodporúčame určovať diagnózy pomocou kyvadla.“ (Handbuch: Die Andere Medizin, s. 322. In: Nepraví duchovia – praví klamári? Bratislava 2001).
Pohľad Písma svätého a cirkvi:
Že sa u kyvadla a prútiku, nejedná iba o materiálnu vec, svedčí aj jej duchovné pozadie, ktoré je okultné a pre kresťana katolíka neprijateľné. Uveďme dôkazy.
1. Katechizmus v čl. 2116 odmieta všetky formy veštenia. Toto sa vzťahuje aj na prútikárstvo. (Ide tu o veštenie.)
2. Sv. Offícium v roku 1942 zakazuje duchovným osobám používať kyvadlo a prútik!
3. V pastierskom liste toskánskych biskupov z r. 1994, sa prútikárstvo odsudzuje ako duch smilstva citáciou z Biblie: „Môj ľud sa svojho dreva spytuje a učí ho jeho palica, lebo ich zaviedol smilný duch a smilne sa odvrátili od Boha.“ (Oz 4,12; porov. Iz 2,6)
4. Kresťanský lekár MUDr. Šfěpan Rucki, CSc., píše o falošnom duchovne týchto praktík: „Celá doterajšia história ľudstva dokazuje, že prútik a kyvadlo boli používané ako dorozumievací prostriedok s nadzmyslovým svetom a s duchmi, najmä pre účel veštby. Už staré orientálne národy používali kyvadlo (kúzelný krúžok) a virgulu (kúzelný prútik) ako veštecké náradie a ako prostriedok k hľadaniu vody... Ako je tomu v dnešnej dobe? Prútikári nepoužívajú svoje schopnosti iba pre hľadanie vody, k detekcii zemského žiarenia a geopatogénnych zón. Niektorí ... tvrdia, že sú schopní pomocou svojich „zvláštnych schopností“ a kyvadla nájsť nemocné miesto v ľudskom organizme... Iní dokonca tvrdia, že pomocou svojich zvláštnych schopností sú schopní nájsť stratených ľudí... Zatiaľ čo hľadanie vody pomocou virgule môže vypadať na prvý pohľad nevinne a pôsobiť užitočným dojmom, posledne menované príklady sú evidentne veštecké a jasnovidecké praktiky. Avšak vo všetkých vymenovaných prípadoch (teda i pri „nevinnom“ hľadaní vody alebo vodných žíl, ktoré majú (vraj – pozn. prekl.) škodiť zdraviu), ide o úplne rovnaký jav veštenia a jasnovidectva, ktoré Biblia jednoznačne, opakovane a prísne zakazuje!“(Alternatívna medicína – pomoc, nebo nebezpeční?, Praha 2000).
Prof. o. T. Ivančič zo Záhrebu povedal jednému prútikárovi, aby mu zistil v jeho izbe škodlivé vyžarovanie. Prútikár mu odpovedal: "Vám nemôže nič škodiť, pretože vy sa modlíte!" Prof. Ivančič k tomu dodal: „Čo je to za sily, ktoré sa vyháňajú modlitbou? To je jasný dôkaz, že ide o pôsobenie zlého ducha.“
Sú známe také kláštory, a fary, ktoré premeriavali prútikári, a kde sú v stenách zabudované tzv. odrušovače negatívnej energie.
V závere teda môže povedať, ako sme počuli, že prútikárstvo patrí do oblasti veštenia, čo je ľahké dokázať. Prútik totiž reaguje nielen v teréne, ale aj nad mapou a z mapy žiadne žiarenie nevychádza! A že ide o veštenie, je ešte jasnejšie vidieť z toho, že prútika sa môžeme pýtať aj na veci budúce. Podobne niektorí prútikári určujú z fotografie, či je príslušná osoba na nej živá alebo mŕtva. Rovnako odpovedá aj kyvadlo. Tú je úplne jasné, že ide o veštenie, teda hriech proti 1. Božiemu prikázaniu.
Na prútik alebo kyvadlo by žiadny kresťan nemal priložiť svoju ruku. Nikto by sa nemal dať zaslepiť nevedomosťou a zaoberať sa proti Božej vôli „skrytými silami“ (démonmi). Pokiaľ sa tým v minulosti niekto zaoberal alebo sa nechal liečiť prútikom či kyvadlom, potom by z toho mal činiť pokánie, vyznať Ježišovi Kristovi tento hriech v modlitbe a prosiť o odpustenie.
Literatúra:
MUDr. Štěpán Rucki, CSc. Alternativní medicína - pomoc nebo nebezpečí? Praha 2000, s. 38-39.
Kol. autorov, Štyri slová z Ukrajiny. 2016, s. 108-109.
Wolfgang Hund, Nepraví duchovia – praví klamári? Bratislava 2001, s. 65.
