Kresťanský postoj k iris diagnostike
V tomto alternatívnom diagnostickom postupe ide o zisťovanie chorôb z očnej dúhovky, v ktorej je údajne zobrazené ľudské telo a z ktorej je „možné“ zistiť choroby vnútorných orgánov.
Z biblického hľadiska patrí iris diagnostika (alebo iri dológia) do jednej z foriem veštenia! Je spojená s astrológiou, jasnovidectvom, homeopatiou a ľudovým liečiteľstvom. Za touto okultnou praktikou, ktorú Boh zakazuje (porov. Dt 18, 9- 12), pôsobí Boží nepriateľ – diabol.
Prvé zmienky o pokusoch poznania nemocí z oka, majú pôvod v starovekej Číne. Číňania verili, že osud malého človeka na zemi (mikrokozmos) je závislí od hviezd vo veľkom vesmíre (makrokozme). Pri diagnostike z dúhovky si oko predstavovali ako mikrokozmos celého ľudského organizmu. A pretože makrokozmos (celé ľudské telo) vraj ovplyvňuje mikrokozmos (ľudské oko), bude možné „zistiť“ choroby ľudského organizmu, ktoré sú údajne premietnuté v ľudskom oku.
Túto praktiku prevzali niektorí stredovekí lekári, a alchymisti (napr. Paracelsus). Astrologický princíp, teda magický spôsob spájania osudu malého vesmíru s veľkým vesmírom je pilierom nielen pre iris diagnostiku, ale aj pre dnešné horoskopy, čítanie z ruky, mágiu, ušnú akupunktúru, reflexné masáže.
Vznik súčasnej iri dológie sa kladie asi do r. 1836. Vtedy 11 ročný maďarský chlapec Ignác von Peczely (1825 – 1911), pozoroval v lese vznik čiernej škvrny, alebo prúžok (pásik) v dúhovke sovy, ktorá ho vraj napadla a ktorej mal pri seba obrane zlomiť nohu. Neskôr ako lekár a homeopat, údajne pozoroval podobné zmeny na oku u chorých ľudí a na základe svojich poznatkov vytvoril novú diagnostickú metódu. Rôzne farebné a štrukturálne odchýlky, jamky, škvrny, prúžky umiestnené v políčkach majú byť známkou choroby príslušných orgánov. Táto oblasť sa rozšírila zvlášť medzi liečiteľmi, ale ujali sa jej aj mnohí lekári, ktorí postoje Peczelyho ďalej rozvíjali a vytvorili „presné“ mapy projekcií chorôb na dúhovku.
Pravdou však je, že iris diagnostika nemá so solídnou vedou nič spoločné, je to obyčajná fikcia, lebo nemá žiadny skutočný existujúci podklad. Tento fakt zastáva veľa lekárov, napr. MUDr. Š. Rucki, CSc. Podľa nich z poznatkov o ľudskom oku je evidentné toto: Medzi očnou dúhovkou a zvyškom tela nie je ani behom vývoja ľudského organizmu, ani neskôr žiadne anatomické ani funkčné prepojenie, ktoré by umožňovalo vznik zmien v zafarbení alebo usporiadaní trámčekov dúhovky ako odpoveď na choroby organizmu. Oko je anatomicky a funkčne spojené s mozgom len v oblasti svetlocitlivých elementov sietnice, ktorá s dúhovkou vôbec nesúvisí. Pre zobrazenie zmeny stavu organizmu do očnej dúhovky teda neexistuje žiaden funkčný, ani anatomický podklad.
Isteže z ľudského oka sa dajú zistiť isté onemocnenia, ktoré sa týkajú hlavne očných chorôb. Napr. pri očnom vyšetrení sa z očných ciev dá vybadať, či tieto sú chorobou postihnuté napr. pri cukrovke, či vysokom tlaku. No takéto diagnostické metódy a nálezy sú radikálne odlišné od iris diagnostiky, keď sa „liečiteľ“ snaží zistiť onemocnenie z inak zdravého orgánu!
Nechajme zaznieť hlas ďalších odborníkov k tejto téme, ktorými sú napr. nemecký lekár, prof. Schreck, a český prof. MUDr, Jiří Heřt, DrSc.
Prvý z nich hovorí: „Stojíme tu pred neuveriteľným paradoxom a groteskou až absurditou, v celom lekárstve ojedinelou, ktorá spočíva v tom, že ľudia chcú poznávať nemoci z normálneho tkaniva. Nezmyselnosť toho počínania je o to väčšia, že nejde o onemocnenie skúmavého tkaniva, ale dokonca o onemocnenie telesných orgánov, ktoré sú bez akéhokoľvek organického vzťahu k tomuto tkanivu a sú uložené v značnej vzdialenosti.“
Podobne tvrdí aj prof. Heřt: „Projekcia vnútorných orgánov na dúhovke nie je vysvetliteľná ani anatomicky, ani embryologicky, pretože očná guľa sa vyvíja z hlavovej oblasti tela a nemá najmenšiu vývojovú ani inú súvislosť zo segmentmi hrudníkovými a brušnými. Že ide len o výmysel, dokladá i to, že mapy jednotlivých autorov sa od seba výrazne líšia. Bola tiež prevedená rada klinických testov, v ktorých iris diagnostici vždy zlyhali, neboli schopní poznať ani jednoznačne definovať choroby...“
Záver
Stanovisko akademickej medicíny k iris mantii, alebo iri dológií, je úplne odmietavé! To platí o tejto šarlatánskej, falošnej metóde aj z Biblického pohľadu, i z pohľadu katolíckej náuky.
Kresťan sa jej má vyhýbať a v prípade padnutia do tejto pasce, musí konať pokánie. Následne po ňom musí znova odovzdať svoj život pod vládu Pána Ježiša Krista.
Apoštol Pavol nás volá k duchovnej bdelosti a opatrnosti: „všetko skúmajte a čo je dobré, toho sa držte! Chráňte sa zla v akejkoľvek podobe!“(1 Sol 5, 21- 22)
Literatúra
Heřt, J. Výkladový slovník esoteriky a pavěd, Praha : Věra Nosková, 2008, s. 96
Rucki, Š. Alternativní medicína - pomoc nebo nebezpečí? Praha : Návrat domů, 2000, s. 25 – 30.
