Kresťanský postoj k makrobiotike. Makrobiotika – energeticky nabitá strava?
(Nasledujúce poznatky sú od MUDr. Štěpána Ruckiho, CSc.)
Zdravá výživa je jedným z hlavných prvkov, ktoré určujú zdravie človeka. Moderný človek v rozvinutej spoločnosti často konzumuje nadmerné množstvo kalórii, málo ovocia a čerstvej zeleniny, zato hodne cukru a nezdravých tukov, ktoré ovplyvňujú proces vzniku cievnej aterosklerózy. Nedostatok vlákniny v potrave vedie k poruchám črevnej pohyblivosti, podieľa sa na vzniku chronickej zápchy a môže tiež rôznymi mechanizmami prispievať k rozvoju rakoviny hrubého čreva. Mnoho ľudí trpí skutočným alebo domnelým nedostatkom vitamínov a stopových prvkov, a tak v lekárňach vykupujú celé tony multivitamínových prípravkov, ktorými sa snažia vybalansovať nedostatky prijímu týchto látok v prirodzenej forme.
Populárne magazíny sú plné dobrých rád pre zaručené schudnutie a receptov pre zdravú výživu. Mnohé z nich majú určité racionálne jadro, iné ... pomáhajú (človekovi) dobre „utrácať“ peniaze. Medzi týmito receptúrami sa však môžeme stretnúť s návodmi, kedy nejde len o správnu a zdravú výživu, ale ešte o niečo viac – totiž o duchovný rozvoj a celkové zdravie.
Učenie o jang a jin – duchovný základ makrobiotiky
Jedným z takýchto smerov je makrobiotika. Za zakladateľa makrobiotiky je považovaný Japonec George Ohsawa, profesor orientálnej medicíny (1893 – 1966)(1)
Na základe vlastných skúseností s liečiteľstvom vytriedil tradičné japonské liečiteľstvo vo forme makrobiotického životného štýlu. Základom makrobiotiky je zen – budhizmus. Slovo „zen“ znamená meditácia, teda ide o meditatívnu formu budhistického náboženstva. V tomto učení sa objavujú niektoré prvky, ktoré poznáme už z duchovného základu akupunktúry, taoizmu – totiž dve proti kladné sily jang a jin, medzi ktorými vibruje celý vesmír. Zdravie znamená rovnováhu oboch týchto princípov v ľudskom organizme. Nemoc je určená poruchou rovnováhy medzi jang a jin.
Podľa makrobiotiky majú rôzne potraviny rozdielny obsah týchto protichodných síl. Niektoré potraviny sú silne jangové – napr. rafinovaná soľ. Vajce, mäso, syry, ryby a hydina. V iných naopak prevažuje jin: biela múka, lúpaná ryža, zmrazené potraviny, tropické ovocie, mlieko, rafinované oleje, ostré korenie, med, cukor a alkohol. Okrem toho existujú potraviny vyvážené: celé obilné zrná, bôby, koreňová a hlávková zelenina, zelená prírodne pestovaná zelenina, morské riasy a morská soľ, za studena lisované oleje a semená, nearomatizované čaje, ovocie z nášho pásma a sladký sirup. (3)
Rozumovo ani prakticky nie je možno toto mystické rozdelenie vysvetliť, lebo je dané raz navždy. V potravinách sú údajne obsiahnuté dosiaľ nepoznané sily, ktoré nejde vystihnúť ani kalorickým obsahom, ani obsahom bielkovín, tukov a cukrov alebo tiež minerálnych látok a vitamínov. Makrobiotika je teda určená poriadkom vesmíru, a to podľa obsahu tajomných síl jang a jin v jednotlivých potravinách.
Strava obsahujúca oba princípy jang a jin v rovnováhe by mala byť podľa tohto poriadku najzdravšia. Z toho hľadiska je najlepšia strava, ktorá obsahuje obilniny, pretože tieto sú energeticky (v zmysle jang – jin) najviac vyvážené. Obilie má teda v makrobiotike úplne mimoriadne postavenie, ale z hľadiska normálneho pohľadu nie je zasa príliš dôvodov k veľkým oslavám. (4) Napríklad pšenica má nízky obsah bielkovín (len 11 až 12 %), iba 2 % tuku a neobsahuje dostatok nevyhnutných mastných kyselín, ďalej má nízky obsah vápnika a žiadny vitamín C a A. Nemôže teda ako hlavná potrava zaistiť všetky potrebné zložky výživy, predovšetkým u malých a rastúcich detí.
V makrobiotike neexistuje strava dobrá alebo zlá (toto rozlišovanie všeobecne taoizmus nedovoľuje!). Existuje len strava, ktorá je buď harmonická, alebo disharmonická, strava, ktorá nás uvádza do súladu alebo stavia človeka do rozporu s vesmírnym princípom. „Disharmonická strava stavia človeka do rozporu s prostredím a človek potom ťažko hľadá rovnováhu, trebárs i za cenu nemoci alebo zlého jednania a chovania.“(5)
Úpravou stravy podľa princípu rovnováhy medzi jangom a jinom možno potom túto rovnováhu vrátiť, resp. môže dôjsť k uzdraveniu.
Ohsawovo učenie je nekompromisné a on sám chápal makrobiotiku ako prísnu diétu. Výživu potom rozložil do niekoľkých stupňov – čím vyšší stupeň, tým viac obilnín. V prípade najvyššieho stupňa č. 7 sa strava skladá zo 100 % z obilnín. Tento 7. stupeň je označovaný za „najpriaznivejší“ a je údajne spoľahlivým liečebným postupom pre všetky nemoci. V praxi však dlhšie dodržovanie 7. stupňa vedie k rade zdravotných problémov – k vývoju chudo krvnosti, zníženiu obsahu bielkovín v krvi, zníženej hladine vápnika v krvi, k Skorbutu z nedostatku vitamínu C, hlavne však k chronickej podvýžive. V odbornej literatúre sú doložené mnohé úmrtia pri nekompromisnom dodržovaní zásad makrobiotickej liečby. (6)
Ohsawov žiak Michio Kushi je predstaviteľom makrobiotiky posledných 20 rokov. (Údaj z roku 2000). Podľa neho je pre každého človeka najdôležitejšie žutie. Každé sústo by sme mali požiť 50 krát až 100 krát. Pri vážnejších chorobách 150 a 200 X. Kushi dokonca uvádza, že beznádejné zdravotné stavy sa podarilo zachrániť tým, že nemocní prežúvali potravu až 1000 krát. (7)
Vysvetlením týchto zdanlivo nezmyselných rituálov snáď môžu byť Kushiho vlastné slová, ktoré objasňujú, čo si pod prijímom potravy predstavuje: „Jeme vibrácie vo forme myšlienok, predstav a snov. Čím ďalej sa touto potravou prekúsaváme, tým viac sa blížime k večnosti. Nakoniec jeme jednoduchosť princípu jin a jang – potom opúšťame ríšu relatívneho sveta, aby sme dosiahli najvyššieho stupňa sebaurčenia.“ (8)
O tom, že v makrobiotike nejde iba o stravu, svedčí tiež skutočnosť, že jej centrá majú v programoch prednášky venované spirituálnemu rozvoju, meditácii, otázkam duše a tela atd. (9) Makrobiotika vo svojej rýdzej podobe teda spĺňa všetky predpoklady náboženstva.
Zdravotné a duchovné rizika makrobiotiky
Krátko potom, ako makrobiotický životný štýl opustil zem svojho vzniku – Japonsko, objavili sa prvé varovné správy o zdravotnom riziku, ktoré tento jednostranný výživový systém nesie. Výživové nedostatky sa sprvoti objavili u najviac zraniteľnej skupiny malých detí a žien v reprodukčnom veku. Systematické štúdie v USA a v Európe za posledných 20 rokov potvrdili, že výživové problémy sú popisované u väčšiny detí živených makrobiotikou. Nepotvrdili sa obranné tvrdenia makrobiotikov, že výživové nedostatky prevládali len v rodinách, ktoré nedodržovali makrobiotické princípy.
Najpreukázateľnejšie boli závery obšírnej európskej štúdie, ktorá zahrnula zatiaľ najväčší súbor 243 detí vo veku 0 – 8 rokov. Štúdie sa zúčastnilo 80 % holandskej makrobiotickej detskej populácie, ktorá bola zrovnávaná s deťmi normálne živenými. (10) V skupine novorodencov makrobioticky živených matiek bolo zistené malé, ale významné vnútromaternicové oneskorenie rastu s výslednou nízkou pôrodnou hmotnosťou. Priemerná hmotnosť novorodencov bola o 180 g nižšia než u bežnej holandskej populácie.
V neskoršom kojeneckom a batoľacom veku boli u makrobioticky živených detí zistené významné výživové nedostatky v príjme vápnika, vitamínu B 12, vitamínu B 2 a nedostatočný príjem energie a bielkovín. U makrobioticky živených detí boli zaznamenané zmeny v červenom krvnom obraze. Takmer u tretiny detí z tejto skupiny boli ďalej pozorované známky krivice a oneskorené prerezávanie zubov. Psychicky a pohybový vývoj makrobiotických detí bol rovnako oneskorený – deti na makrobiotickej výžive začali chodiť o tri mesiace neskôr, omeškaný bol i rozvoj reči a slovnej zásoby.
Jednostranná výživa neodpovedá výživovej adaptácii človeka, ktorý je svojou výbavou geneticky prispôsobený pre zmiešanú stravu – rastlinnú i mäsovú. Jeho tráviaca trubica je pripravená prijímať potravu veľmi rôznorodú a látková výmena ľudského organizmu túto pestrosť vyžaduje. Dnes vieme – a to i bez makrobiotiky, že mnoho ľudí v strave zanedbáva dostatočný prísun ovocia a zeleniny. Zásady správnej výživy samozrejme nemožno odvodiť z mystickej filozofie taoizmu alebo budhizmu.
! V Biblii čítame, že keď Noe po potope opustil archu, Boh určil jemu i celému ľudstvu pestrú a zmiešanú stravu: „Všetko, čo sa hýbe a žije, nech je vám za pokrm, všetko vám dávam tak, ako zelené byliny.“ (11) V kresťanskom prístupe k svetu nenájdeme teda dôvod, prečo by sme mali z náboženských dôvodov odmietať mäsitú, resp. rastlinnú potravu, keď všetko je Božím darom pre človeka. Naopak nás Biblia varuje pred falošnými učeniami, ktoré zakazujú ľudom z náboženských dôvodov prijímať určité pokrmy. „Duch výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridržiavať zvodných duchov a učenia démonov, zvedení pokrytectvom luhárov, ktorí majú na svedomí vypálené znamenie; zabraňujú ženiť sa a jesť pokrmy, ktoré Boh stvoril, aby ich so vzdávaním vďaky požívali veriaci a tí, čo spoznali pravdu.“(1 Tim, 4, 1 – 3) Učenie, ktoré spája príjem určitých druhov potravín s duchovným zdokonalením človeka, ako to učí makrobiotika, je v rozpore s biblickou zvesťou.
Pokiaľ sa odovzdáme makrobiotike, opúšťame dobrovoľne pôdu biblického učenia a vstupujeme na pôdu budhizmu a taoizmu. Tu nejde totiž zďaleka iba o otázky správnej výživy (tu je možno naopak veľmi úspešne prevádzať bez makrobiotiky), ale o celkovú životnú orientáciu človeka. Prijímať makrobiotiku a jej životný štýl znamená nielen vedome sa vystavovať zdravotným rizikám z toho plynúcich, ale tiež vstúpiť do úplne odlišného sveta, ktorý nie je zlučiteľný s biblickým obrazom.
Poznámky:
- Aujezdská, A.: Makrobiotika. V: Kolektiv autorů: Alternatívní medicína – možnosti a rizika, Grada Publishing, 1995, s. 111
- Ohsawa, G.: Zen Macrobiotics, Los Angeles, The Ohsawa Foundation Inc, 1965
- Jonáš, J.: 100 a 1 makrobiotických jídel. Praha, Merkur, 1990
- citace 1, s. 113
- Kushi, M.: Makrobiotika – řád vesmíru, Praha, Svítání, edice Monáda, 1991, s. 44
- citace 1, s. 115
- citace 5
- citace 5, s. 48
- citace 1, s. 111
- Dagnelie, P. C.: Nutritional status and growth of children on macrobiotic diets: a population – based study, Vaageningen, Holland, Landbouwuniversiteit, 1988
- 1. Mojžíšova 9, 3
- 1. Timoteovi 4, 1 - 3
Literatúra:
Rucki, Štěpán. Alternativní medicína - pomoc nebo nebezpečí? Praha: Návrat domu, 2000. 69 – 72 s.
