Kresťanský postoj k Waldorfskej škole (WŠ) – II. časť
Prvopočiatky waldorfského školstva u nás
Propagátori WŠ už niekoľko rokov hlásajú svoje pochybné filozofie aj na Slovensku. Pred niekoľkými rokmi sa pani I. Sándorová z Košíc, ako pedagogička v školstve, zúčastnila vyučovania niekoľkých zahraničných lektorov o W. pedagogike. Okrem iného si musela vypočuť aj toto: „Na dušu dieťaťa pôsobia dve sily, sila Ahrimanova a sila Luciferova. Úlohou vychovávateľa je udržať tieto dve sily v rovnováhe.“ (I. Sándorová, Waldorfská pedagogika a jej prepojenie s New Age, Návrat č.3) K tomu povedala jasný komentár: Udržiavať dve protichodné sily v rovnováhe je duchovná samovražda. V iných častiach Slovenska, napr. v Sečkove, sú známe prípady, kedy sa v materskej w. škole zaviedla tzv. „Slovenská izba starých materí“, kde sa deťom hovorilo o predkresťanských pohanských zvykoch, o poverách a slovenskej mytológii.(T. Hrabková, Svet okolo nás, My Víkend č. 38, roč. III., s. 7)
Pedagogické námietky proti waldorfskému školstvu
Od začiatku školskej dochádzky sa tu jasne zanedbáva kritické myslenie detí, odpovede na otázky, hľadanie kauzality. Deti by sa mali viesť k rozumovému mysleniu, ktoré rozlišuje pravdu od nepravdy. Ďalej deti len kopírujú kresby učiteľa alebo sa učia geometrické kreslenie, čo však protirečí kreativite a seba vyjadreniu. W. škola síce kladie na deti menšie nároky ako tradičná škola (v škole sa neprepadá, neskúša, DÚ sú ojedinelé), avšak na druhej strane je smutnou realitou, že v prvej triede sa deti ešte neučia písať písaným písmom. Toto je však v súlade s antropozofickou antropológiou Steinera. Mnohé deti nevedia čítať a písať ani v 3. ročníku. Argumentovať tým, že sa dostanú na stredné školy, nie je adekvátne vzhľadom na súčasnú predimenzovanosť stredných škôl a slabej populácie, čo do počtu.
Zvláštnosťou je tiež absencia učebníc v škole, preto si deti musia všetko zapisovať do zošitov. Z čoho sa učia ak sú dlhodobo choré, alebo aká kvalita zápisu je v zošitoch žiakov? Fenoménom je aj vyučovanie detí v škole iba jediným učiteľom, čo vedie k prílišnej závislosti dieťaťa na učiteľovi, ba až k prehnanej úctivosti a dôverčivosti.
Ako sme uviedli, Steiner rozdelil vývoj dieťaťa na 3 etapy po 7 rokoch. V prvom období sa údajne rozvíja iba zmyslové - fyzické telo, v druhom prijíma dieťa telo éterické a až v treťom sa vraj stane telom astrálnym. Pre 7- ročné obdobia sa Steiner rozhodol preto, lebo 7 je podľa neho magické číslo, a práve tak rozdelenie tela na 4 zložky, ktoré sa postupne objavujú, nemá žiadnu oporu vo vedeckom poznaní. Nemožno vôbec súhlasiť aj s jeho názorom, že racionalita človeka sa rozvíja až po 14. roku života. Filozoficko-spirituálne učenie, ktoré je podstatou W. školy, je rodičom zamlčované.
Závažnou námietkou je i modlitba na úvod a záver vyučovania. Vraj ide len o veršík dňa bez náboženských súvislostí. Opak je pravdou. Ako dôkaz vyberáme priamo z waldorfských stránok jednu modlitbu, z čoho vyplýva, že škola má spirituálnu podstatu:
„Vo svete svieti slnko. Vo svete iskria hviezdy i spočívajú skaly. Rastliny žijúc rastú, zvieratá cítiac žijú. V ňom človek, vlastník duše, je ducha príbytok. Ja pozerám do duše, čo vo vnútri mi žije. Duch Boží tká a pradie,v slnka i duše svetle. Navonok v priestor sveta, do vnútra v hĺbky duše. K Tebe, ó Boží duch sa obraciam ja prosiac, kiež sila s požehnaním, k učeniu a k práci mi v mojom vnútri rastie." "Ak rozumieš zmyslu reči, odhalí sa ti svet v obraze, keď začuješ dušu reči, objavíš svet ako bytosť, keď zažiješ ducha reči, obdaruje ťa svet múdrosťou, keď budeš reč milovať, sama ti prepožičia svoju vlastnú moc. Preto chcem svoje srdce a zmysly k duši a duchu slova obrátiť a len v láske k nemu sám seba plne vnímať."
(cit. 17. 3. 2015) http://waldorfskaskola.sk/menu/najcastejsie-otazky,
Postoj Božieho slova a Cirkvi k waldorfkej pedagogike
Waldorfské školy, napriek tomu, že to väčšinou popierajú, majú nesporne duchovný charakter. Ako ich obsah, tak i pedagogika vychádzajú z náboženskej ideológie antropozofie. Táto ale nie je žiadnou vedou, ale pohanskou filozofiou, synkretickou zlátaninou, či skôr náboženstvom. Steinerov waldorfský systém, ktorý hlása okultné praktiky a modlárstvo, Písmo sväté a katolícka viera jednoznačne odsudzujú. Svätý Pavol varuje veriacich: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol filozofiou a prázdnym mámením, založeným na ľudských obyčajoch a na živloch sveta, a nie na Kristovi! (Kol 2,8) Antropozofia zjavne neverí v Biblického Ježiša Krista ako jediného Vykupiteľa sveta a vymýšľa si nového! V liste Korinťanom zasa Pavol píše, že za nekresťanskými náboženstvami nie je pravý a živý Boh, ale démoni. „Ale to, čo (pohania) obetujú, obetujú zlým duchom, nie Bohu. A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi zlých duchov.“ (1 Kor 10,20) Kresťan katolík teda musí rozlišovať medzi vierou v Boha a modlárstvom a zavrhnúť pohanské praktiky modlárov, ktoré hlása Steinerova WŠ cez svoju pedagogiku.
Biblia tiež svedčí, že večný život a odpustenie hriechov je len skrze vieru v Božieho Syna, Pána Ježiša Krista, ktorý na kríži premohol moc hriechu aj diabla.
„A toto svedectvo je, že Boh nám dal večný život a tento život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna, nemá Boží život.“ (1 Jn 5,11-12) Postoj Boží a kresťanov je jednoznačný: Kto verí v Pána Ježiša a nasleduje Ho, bude spasený v nebi. Kto odmieta Krista ako Spasiteľa a Pána, bude zavrhnutý v pekle.
Antropozofia, presiaknutá falošnou ezoterikou a východnými filozofiami, odmieta Písmo sväté ako Božie zjavenie, tiež pokánie, spásu v Kristovi, večnosť pekla, neba, či osobný Boží súd. Steiner napísal Piate „evanjelium“, ktoré je bludné a z neho vychádza. Dokonca v diele Bhagavadhíta a Pavlove listy stotožňuje Krista s Krišnom, čo je prejav jeho rúhania sa Pánovi Ježišovi Kristovi a prejav jeho bludného synkretizmu. Riadi sa tak hlasom padlého anjela – Lucifera, ktorý naviedol prvých prarodičov v raji k odpadu od Boha, slovami: „Budete ako boh...“ (Gn 3,5) Preto je to cesta do večnej záhuby. Všetkým zástancom waldorfskej pedagogiky ale Ježiš ponúka spásu, keď hovorí : „Kajajte sa a verte evanjeliu." (Mk 1,15) a inde zasa: „v dome môjho Otca je mnoho príbytkov... Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“ (Jn 14,2-3)
S obsahom vyučovania WŠ teda žiaden zdravo uvažujúci katolícky kresťan nemôže súhlasiť. Cirkev oficiálne odsúdila nebezpečnú náuku, ktorú hlásajú antropozofi i teozofi. Kongregácia sv. Ofícia na otázku: „Súhlasia náuky, ktoré sa v súčasnosti nazývajú teozofiou, s katolíckou vierou? Či je teda dovolené patriť do teozofických združení, zúčastňovať sa na ich podujatiach, čítať teozofické diela, noviny, časopisy? – odpovedala dňa 16. 8. 1919: „Záporne vo všetkých prípadoch, t. j. „absolútne neslobodno.“ Následný deň toto rozhodnutie potvrdil pápež Benedikt XV. Podobné rozhodnutie kongregácie zo dňa 18. 8. 1919, ktoré v následný deň potvrdil pápež, oficiálne zakazuje katolíkom členstvo v antropozofických združeniach.
Podobne v diele Ježiš Kristus – prameň živej vody, kresťanská úvaha o new age, je antropozofia zaradená v terminologickom slovníku new age.
Týmto listom chceme varovať všetkých kresťanských rodičov, aby nedali deti do týchto škôl, pretože je ohrozený ich zdravý vývin, aj normálne zmýšľanie a samozrejme najmä večná spása v Kristovi.
Rehoľníci SBM
