Len Ježiš je záchranou pre Slovanské pohanstvo
V súčasnosti vzrastá záujem o pred kresťanské duchovno našich predkov – slovanské pohanstvo. (napr. TU) Sympatizanti a členovia rôznych slovanských hnutí sa stretávajú na konferenciách a diskutujú o aktuálnych témach, ale tiež o návrate k duchovnu a k praktikám starých Slovanov.
Na jednej strane treba oceniť morálny boj týchto skupín za ochranu tradičných hodnôt (normálna rodina), alebo ich protest proti genocídnym plánom globálnych elít. No na druhej strane treba jasne upozorniť na temné duchovné pozadie pohanského slovanstva z minulosti. Ide o rôzne poverčivé praktiky, mágiu, či veštenie, spojené so vzývaním slovanských božstiev (napr. Perún, Veles, Mokoš) aj s prinášaním zvieracích, potravinových i ľudských obiet. Dodnes sa, žiaľ, na Slovensku, zachovávajú mnohé staré povery, ktoré dokonca praktizujú aj kresťania. (Pálenie a preskakovanie svätojánskych ohňov, šibačka na Veľkú noc, a pod.)
Kto sú mytologické bytosti v staro pohanstve našich predkov? Sú to buď vymyslení bôžikovia, alebo zlí duchovia – démoni. Božie slovo hovorí: „Lebo ničoty (dosl. démoni) sú všetci bohovia pohanov, ale Pán stvoril nebesia.“ (Ž 96, 5) O tom, ako sa temné sily skrývajú za pohanstvom, dosvedčuje napr. i bývalý pohanský filozof, neskôr kresťanský mučeník, svätý Justín († 166). Jednoznačne kritizuje modloslužbu, teda uctievanie sôch alebo zvierat, pretože to uráža ľudský rozum a okrem toho, má pôvod od démonov (Ap I, 9). Už v prvej Apológii tvrdil, že náboženstvo pohanov je výtvorom démonov, a tiež poetov, ktorí boli nimi inšpirovaní. Hovorí: „O nič iného démoni neusilujú, než ľudí od Boha stvoriteľa a prorockého Krista odvádzať“ (Ap I, 63). Viera v pohanské božstvá je falošná, vedie k zatemneniu ľudskej mysle a nakoniec do večnej záhuby. Existuje ale záchrana! Je to prijatie Bohom zjavenej, kresťanskej viery. Túto vieru hlásalo našim slovanským predkom veľa misionárov, ale najviac sa zakorenila príchodom Solúnskych bratov, sv. Cyrila a Metoda. Podstata kresťanstva spočíva v hlásaní ľútosti nad svojimi hriechmi a prijatím Božieho Syna, Pána Ježiša Krista za osobného Spasiteľa. Kázanie spasiteľnej viery a to v rodnej reči, prinieslo Slovanom svetlo pravého poznania, slobodu od hriechov i nápravu ich správania a morálky.
V Rímskej legende o misii solúnskych bratov čítame: „Začali teda usilovne vykonávať to, čo prišli robiť: mládež v knihách vyučovať, cirkevným bohoslužbám učiť, naprávať rozličné bludy, ktoré v tom národe našli... A tak skosili a vykorenili z toho skazonosného poľa mnohoraké tŕnie nerestí a zasiali semä Božieho slova.“
A v Živote Metoda zasa nachádzame tieto slová: "...od toho dňa (od návratu arcibiskupa Metoda z Nemeckého väzenia na Veľkú Moravu) veľmi začalo rásť Božie učenie a duchovní množiť sa po všetkých hradoch a pohania začali veriť v opravdivého Boha a od svojich bludov sa odvracať." (ŽM Hl. X)
Ak má byť Slovensko zachránené pred plánovanou auto genocídou svetových elít, musí sa navrátiť k Cyrilo Metodskému odkazu a nie k slovanským okultným koreňom! Ani Perún, Dažbog, Belbog, či Veles, nás nespasia, ani nezmyjú naše hriechy. Skutočnú záchranu a obnovu národa nám môže darovať len Boží Syn! On prišiel od Nebeského Otca na svet kvôli nám hriešnikom, aby nám dal Boží život. Ježiš za každého z nás zomrel na hanebnom dreve kríža, kde premohol hriech aj démonov. Svojím vzkriesením premohol smrť a dal nám večný život v nebi. Podmienkou spásy je vyznanie svojich hriechov pred Bohom a prijatie Krista: „Kto má Syna Božieho, má život večný. Kto nemá Syna Božieho, ten nemá život.“ (1Jn 5,10-13)
Skrze slovanské povery a vzývanie pohanských modiel zostupuje na Slovensko prekliatie a následkom toho rôzne nešťastia. Ale skrze vieru v Pána Ježiša Krista príde do národa požehnanie, vnútorný pokoj z odpustenia našich vín, aj uzdravenie ako fyzické, tak aj duchovné.
Rehoľníci SBM 2. 7. 2019
