O dobrých a záslužných skutkoch podľa katechizmov
Ktoré sú mravne dobré skutky?
Mravne dobré skutky sú ľudské činy, ktoré 1. s prikázaniami sa zrovnávajú a 2. v stave milosti Božej s dobrým úmyslom sa konajú.
a, Základné dobré skutky sú: modlitba, pôst a almužna. Písmo sväté o nich hovorí: „Dobrá je modlitba s pôstom a milosrdenstvo so spravodlivosťou... Lepšie je konať skutky milosrdenstva ako kopiť zlaté poklady.“(Tob 12, 8). Pod modlitbou rozumieme všetky skutky pobožností, zvlášť prijímanie sv. sviatostí, počúvanie svätej omše a kázne*. Pod pôstom zase všetky skutky kajúcnosti a seba zapierania a pod almužnou všetky skutky milosrdenstva.
b, Sú aj také skutky, ktoré nie sú ani prikázané, ani zakázané: nie sú ani v súlade, ani v rozpore s prikázaniami. Napr.: hrať sa, tancovať, športovať, hrať na hudobnom nástroji, spievať... Takéto skutky menujeme „indiferentnými“, keďže nie sú sami v sebe ani mravne dobré, ani mravne zlé. Indiferentné skutky sa však stávajú mravne dobrými alebo mravne zlými, podľa úmyslu, s akým ich konáme. Tak napr., ak športujem s tým úmyslom, aby som sa osviežil na tele i na duchu a tak mohol s veselou mysľou slúžiť Bohu i ľudom, prestáva byť šport indiferentným skutkom, lebo dobrý úmysel spravil z indiferentného skutku skutok mravne dobrý. Ak však napr. idem tancovať s takým úmyslom, aby som niekoho zvádzal k smilstvu, tanec vtedy prestáva byť indiferentným skutkom, lebo zlý úmysel urobil z indiferentného skutku mravne zlý skutok.
Ktoré skutky sú záslužné?
Záslužné skutky sú tie, ktoré,
- Nie sú v rozpore s prikázaniami,
- Sú vykonané s dobrým úmyslom,
- Sú vykonané v stave posväcujúcej milosti. (teda nemáme ťažký hriech)
a, Záslužnými menujeme tieto skutky preto, lebo si nimi zasluhujeme viac milosti Božej na zemi a viac blaženosti v nebi. Takýmto skutkami „bohatneme pred Bohom“ (Lk 12, 21). Bez záslužných skutkov nemôže byť spasený človek, ktorý dosiahol užívania rozumu. Ježiš Kristus povedal: „Každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa.“(Mt 7, 19).
Záslužné skutky môžeme konať len dotiaľ, dokiaľ žijeme na zemi. Po smrti (v očistci a v nebi) nemajú už naše dobré skutky záslužnú cenu.
b, Aj indiferentné skutky sa stávajú záslužnými, ak ich konáme s dobrým úmyslom a v stave posväcujúcej milosti.
c, Mravne dobré skutky, vykonané v stave ťažkého hriechu, nie sú záslužné. Zato však nie sú neužitočné. Uspôsobujú človeka pre prijatie milosti polepšenia, pre prijatie milosti pokánia aspoň v posledných chvíľach života, alebo mu zabezpečujú Božiu odmenu aspoň na tomto svete.
Kedy konáme svoje skutky s dobým úmyslom?
S dobrým úmyslom konáme svoje skutky vtedy, keď ich ku cti a sláve Božej činíme, alebo chceme nimi dosiahnuť večnú spásu.
Kto len zo zemských pohnútok koná dobré a hľadá svoju vlastnú česť, nemá zásluhy pre nebo. Týmto Pán Ježiš hovorí, že nebudú mať odmeny u Otca, lebo už „dostali svoju odplatu.“ (Mt 6, 2)
a, Dobrý úmysel si môžeme vzbudiť týmito slovami: „Všetko na česť a slávu Božiu“; alebo „Všetko pre teba, najsvätejšie Srdce Ježišovo“; alebo: „Nie moja, ale tvoja vôľa Bože, nech sa stane“. Písmo sväté prízvukuje, aby sme konali aj indiferentné skutky s dobrým úmyslom: „Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu.“(1 Kor 10, 31)
b, Dobrý úmysel netreba vzbudzovať pred každý skutkom. Stačí ho vzbudiť z času na čas. Je však chvályhodné vzbudiť si ho každé ráno napr. takto, alebo podobne: Všetko, čo dnes urobím dobrého alebo indiferentného, nech slúži na česť a slávu Božiu a na spásu mojej duše; nič nechcem urobiť s tým úmyslom, aby som získal pochvalu ľudí.
*(pozn. platné sú však len tie sviatosti a sv. omša, ktorú vysluhuje pravoverný duchovný, nie heretik, či apostata, zjednotený s falošným pápežom Františkom).
Spracované podľa kníh:
Malý katechizmus pre katolícke dietky. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1948.
PӦSTÉNYI, J.: Malý katechizmus katolíckeho náboženstva. Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1969
