O katolíckej Cirkvi
(Otázky a odpovede)
„Boha máme milovať ako Otca, Cirkev však ako svoju matku.“ (sv. Augustín)
1. Ako sa Pán Ježiš postaral, aby sa jeho učenie správne vysvetľovalo a neporušené zachovalo?
Kristus Pán sa postaral o to, aby sa jeho učenie správne vysvetľovalo a neporušené zachovalo tým, že založil katolícku Cirkev.
„aby si vedel, ako si máš počínať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy.“(1 Tim 3, 15).
„Predovšetkým však vedzte, že nijaké proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad.“(2 Pt 1, 20)
- Kedy založil Pán Ježiš Cirkev a mal úmysel ju založiť?
Kristus založil Cirkev pred svojim nanebovstúpením. Svoju vôľu založiť Cirkev Ježiš vyjavil tým, že hovoril o kráľovstve Božom, zhromažďoval okolo seba veriacich, z ktorých si vyvolil 12 apoštolov, na ktorých preniesol svoju moc, (úrad) a ustanovil apoštola Petra za viditeľnú hlavu Cirkvi.
Ježiš hovoril o svojom stáde, prirovnáva sa k Dobrému Pastierovi: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.“(Jn 10, 27), hovorí o svojom ovčinci (Jn 10, 16). Božie kráľovstvo, ako vnútorné prežívanie prítomnosti Boha, má charakter pozemský, viditeľný (Lk 12, 32; Mt 5, 14; 22, 1; 13, 47) no zároveň je aj duchovnou, neviditeľnou skutočnosťou (Mk 1, 15; Mt 5, 1n; Lk 17, 20 – 21). Tretí charakter Cirkvi spočíva v kráľovstve nebeskom (Cirkev oslávená), s ktorým príde Kristus na konci sveta. Cirkev má viditeľných predstaviteľov, viditeľný znak, ktorým sa do Cirkvi prijíma (krst) a viditeľné vyznanie viery. Preto ju Kristus porovnáva s viditeľnými predmetmi: s mestom na hore, so svetlom na svietniku; volá sa i Telom (Ef 1, 22), svätým mestom (Zjv 21, 10), alebo nevestou, ktorej ženíchom je Ježiš (Zjv 21, 9) Zoslaním Ducha Svätého na 10. deň po svojom nanebovstúpení dokončil Kristus založenie svojej Cirkvi. Veriacich od počiatku spájalo učenie, ktoré Ježiš kázal, obeta sv. omše a sviatosti, ktoré ustanovil a tiež najvyššia hlava, ktorú Cirkvi dal.
- Načo Kristus založil katolícku Cirkev?
Pán Ježiš založil svoju Cirkev, aby velebila Boha a vychovávala ľudí k večnému spaseniu.
- Ako založil Pán Ježiš katolícku Cirkev?
Kristus založil Cirkev tak, že svätým apoštolom dal právomoc učiteľskú, kňazskú a pastiersku.
„Ježiš pristúpil k nim a povedal im: "Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy (doslova „Robte si učeníkov zo všetkých národov“) a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“(Mt 28, 18 – 20)
- Hovorí Písmo Sväté o tom, že Ježiš Kristus dal moc (alebo úrad) svojim apoštolom?
Božie slovo jasne hovorí o tom, že Kristus dal moc svojim apoštolom, keď im povedal: „Choďte teda, učte všetky národy ...“ (Mt 28, 19)
Sv. Petrovi povedal: „Pas moje baránky, pas moje ovce ...“(Jn 21, 15-17)
„Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.“(Mt 18, 18) Moc zväzovania a rozväzovania obsahovala tieto prvky:1.,Právo autoritatívneho rozhodovania, čo je dovolené alebo zakázané v spoločenstve; 2., Právo určovania, ukladania i uvoľňovania zo záväzkov v spoločenstve; 3., Právo prijatia niekoho do spoločenstva alebo vylúčenia z neho. Keby Cirkev nemala moc proti tým, ktorí od počiatku prestupovali učenie a zákony jej i Kristove, tak by už dávno neexistovala a dávno by nikto nevedel, ktoré učenie je skutočne Ježišove.
- V čom spočíva moc učiteľská, kňazská a pastierska?
Učiteľská moc, (učiteľský úrad cirkvi) spočíva v tom, že Cirkev učenie Pána Ježiša Krista neporušené zachováva, hlása a vykladá. (Sk 4, 19; 15, 28; 1 Kor, 2, 10; 2 Kor 11, 10; 1 Pt 1, 12; 1 Sol 2, 13; 6, 20; Gal 1, 8 atď.)
Kňazská moc spočíva v tom, že Cirkev prináša Bohu obetu sv. omše a sviatosťami posväcuje svojich členov, t. j. dáva im nadprirodzený Boží život. (Lk 22, 19; Sk 2, 42; 8, 17; 6, 6; 1 Sol 4, 14; Jn 20, 23 atď.)
Správcovská alebo pastierska moc spočíva v tom, Cirkev svojimi predpismi usmerňuje svojich členov, aby čím bezpečnejšie dosiahli spásu. (Sk 15, 28; 1 Kor 5, 4; 7, 12; 11, 1n; 16, 1; 1n; Tim 1, 19-20; 2 Tim 2, 17 n; 2 Kor 13, 10 atď.)
- Ako vedie Cirkev katolícka ľudí k večnému spaseniu?
Cirkev katolícka tak vedie ľudí do neba, že im predkladá Kristovo učenie neomylne, že v nich Kristovými sviatosťami obnovuje a udržuje milosť Božiu a vedie ich k Bohu milému životu.
„Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.“(Jn 10, 27 – 28)
- Zanikla smrťou apoštolov aj moc, ktorú dostali od Krista?
Nezanikla, ale moc, ktorú dostali apoštoli, preniesli na svojich nástupcov. Z Písma Svätého vieme, že sv. apoštoli poverili mocou sv. Mateja (Sk 1, 24), Pavla a Barnabáša (Sk 13, 2), Silasa, Timoteja, Silvána, Títa, Lukáša, Marka a iných (Sk 17, 14; 2 Kor 1, 19; 2 Tim 4, 11)
- Kto sú nástupcovia apoštolov?
Nástupcovia apoštolov sú biskupi. Na nich prenášali apoštoli svoju moc vkladaním rúk a modlitbou. Na kňazov a diakonov preniesli apoštoli časť svojej moci. Kňaz, ktorý je vysvätený za biskupa, získava vyššiu moc posvätenia kňazstva, než mal pred tým.
- Kedy sa začal rozlišovať úrad biskupov a kňazov?
Historik J. Špirko v Cirkevných dejinách I. píše: „...už z listu sv. Pavla k Filipanom (1, 1) vysvitá, že apoštoli postavili na čelo nimi založených cirkevných obcí predstavených – biskupov, ktorých úlohou bolo viesť. cirk. obec. Úrad biskupov viazal sa k určitému miestu. V prvom storočí predstavení sa menujú niekde biskupi (episkopoj = dozorci) inde zasa presbyteri (presbyteroj = starší), ale už na sklonku prvého storočia vidíme, že sa úrad biskupov odlišuje od úradu kňazov (Ignác 12, 3, Polykarp). Úrad vedenia cirk. obce pripadá biskupom a kňazi sú označení ako ich pomocníci. V najstarších kresťanských časoch každá cirkevná obec mala svojho biskupa a jemu podliehal celý život cirkevnej obce (bohoslužby, krst, pokánie, prijímanie do Cirkvi a vylučovanie z nej). Farnosti, vedené iba kňazmi, majú začiatok až v 4. storočí.“(s. 78)
- Od kedy môžno jasne vidieť v Cirkvi trojstupňovú hierarchiu ako biskup, kňaz a diakon?
Z listov sv. Ignáca Antiochijského († 107), žiaka sv. apoštola Jána vyplýva, že vo Východnej Cirkvi existoval stály trojstupňový hierarchický poriadok. (Slovo hierarchia, z gréckeho hiera = svätá a arché = moc, vláda). Vedúce postavenie patrilo biskupovi. Ignác vymenúva biskupov, ktorým adresuje svoje listy: Onezim – biskup v Efeze, Polykarp – biskup zo Smyrny, atd. Podľa Ignáca tento poriadok nebol len v Malej Ázii, ale na celom svete (Ef 3, 2). Tento poriadok bol pre neho taký samozrejmý, ako jednota v láske a v obete svätej omše: „Je jedno Telo nášho Pána Ježiša Krista a len jeden kalich, ktorým sa zjednocujeme s Jeho Krvou a iba jeden obetný oltár a teda tiež iba jeden biskup, obklopený kňazmi a diakonmi, svojimi spolupracovníkmi.“ (Filad. 4) Preto poslušnosť biskupovi je podľa Ignáca podmienkou a legitimáciou príslušnosti k Cirkvi (Filad. 3) Ignác nehovorí o dôvodoch jestvovania monarchického episkopátu. Podľa neho je to stála a odovzdaná inštitúcia. Z listu Korinťanom od Klementa Rímskeho († okolo r. 97) vyplýva, že hierarchický poriadok v troch stupňoch sa považuje za skutočnosť a za príklad cirkevného úradu v Novom zákone.
- Ako sa dá zaručiť, že máme tú istú vieru, ktorú kázali apoštoli?
Dá sa to zaručiť napr. neprerušenou následnosťou v biskupskom úrade, ktorá má pôvod od apoštolov. Sv. Irenej Lyonský († 202), žiak sv. Polykarpa (žiak sv. apoštola Jána), píše: „Vieme vymenovať biskupov, ktorých ustanovili ešte sami apoštoli ..., vieme vypočítať ich nástupcov až po naše časy...“ (Adv. Haer. III, 3, 1) To znamená, že za doby Ireneja mala každá miestna Cirkev svojho biskupa. Irenej podáva zoznam biskupov Ríma od Petra až po Eleuteria a tvrdí, že podobne možno vymenovať biskupov každej Cirkvi. Zo správy Euzébia († 339) o boji s montanistami a o spore slávenia Veľkej noci plynie, že okolo r. 150 moc v Cirkvi vykonávali biskupi. Autor vymenúva mená daných biskupov, ktorí riadili spomenuté cirkvi a mali podiel v týchto sporoch. Euzébius taktiež poznal napr. i Pamäti Hegezipove, kresťana z Palestíny († okolo r. 160) ktorý navštívil niektoré cirkvi pri Stredozemnom mori. Bol i v Korinte a v Ríme a všade zisťoval neprerušenú následnosť v biskupskom úrade, ktorá mala pôvod od apoštolov (HE IV, 23, 2; IV, 22, 4).
- Prečo je katolícka Cirkev neomylná?
Katolícka Cirkev je neomylná, lebo ju Ježiš Kristus skrze Ducha Svätého chráni pred bludmi. Kristus hovorí apoštolom:
„A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky - Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás.“(Jn 14, 16-17)
„Kde je Cirkev, tam je i Duch Boží.“(sv. Irenej Lyonský)
- Kto tvorí učiteľský úrad Cirkvi?
Učiteľský úrad Cirkvi tvorí pápež (ak je pravoverný!, v súčasnosti však pápež nie je, hoci úrad ostáva) a sním zjednotení (pravoverní) biskupi.
- Kto je pápež?
Pápež je nástupca sv. Petra, zástupca Pána Ježiša na zemi a viditeľná hlava katolíckej Cirkvi. Neviditeľnou Hlavou Cirkvi je Ježiš Kristus sám. Kristus vybral spomedzi 12 apoštolov jedného, ktorému odovzdal najvyššiu pastiersku moc v Cirkvi a to bol Peter. Peter bol prvým pápežom. V súčasnosti je kvôli odpadu od viery stav sede vacante – stolica Petrova uprázdnená. Viac o tejto téme:(http://www.spolocnostsbm.com/clanky/listy/apologia-katolickej-viery-proti-luteranskej-nauke-----tema--primat-papeza.html)
- Ktoré štyri podstatné vlastnosti dal Pán Ježiš katolíckej Cirkvi?
Kristus dal Cirkvi tieto vlastnosti: Cirkev Kristova je jedna, je svätá, je všeobecná a apoštolská.
- Čo značí, že Cirkev Ježiša Krista je jedna?
Znamená to, že je jednotná: vo svojom učení, v obeti sv. omše, v udeľovaní sv. sviatostí a vo svojom spravovaní.
„No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal.“(Jn17, 20-21)
„Že rímska Cirkev je uctievaná nad všetky ostatné – uznal raz sám Luther – niet nijakej pochybnosti; lebo v nej vylievali svoju krv sv. Peter, sv. Pavol, 46 pápežovia a mnohé státisíce mučeníkov; peklo a svet premohli, a tak musíme uznať, že zvláštna ochrana Božia spočíva na tejto Cirkvi.“ (Luth. Werke, Jen. Ausg. I. 166 In: Prečo milujem svoju cirkev, s. 14 – 15)
- Čo značí, že Ježišova Cirkev je svätá?
Že Cirkev je svätá znamená, že jej zakladateľ Kristus je nanajvýš svätý, že svojim učením a sviatosťami vychováva ku svätosti. Všetko úsilie Cirkvi má smerovať k tomu, aby ľudí posväcovala, t. j. očisťovala od hriechu a viedla k dokonalému životu nasledovania Krista.
„Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená.“(Ef 5, 25-27)
- Čo značí, že Cirkev Kristova je katolícka, čiže všeobecná?
Že Kristova Cirkev je všeobecná znamená, že je poslaná spasiť všetky národy a rozprestiera sa na všetky kraje.
„Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec.“(Mt 24, 14)
- Čo znamená, že Cirkev Kristova je apoštolská?
Že pravá Kristova Cirkev je apoštolská znamená, že to isté, čo učili a konali apoštoli, t. j. že napr. podľa ústneho podania udeľovali 7 sviatostí, činí Cirkev aj v súčasnosti. Pravoverní katolícki biskupi i kňazi tvoria nepretržitú reťaz, ktorej články idú späť až k apoštolom. Ježiš povedal apoštolom: „Kto vás počúva, mňa počúva. Kto vami pohŕda, mnou pohŕda. A kto pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“(Lk 16, 10) Sám Luther vyznal, že katolícka Cirkev je najstaršia spomedzi všetkých: „Všetky iné kresťanské vierovyznania majú svoje náboženstvo od katolíkov.“
- Môže byť katolícka Cirkev zničená?
Nie. Všetky pokusy jej nepriateľov ju zničiť stroskotali a tak to bude až do konca sveta. Pán Ježiš sa jej za to zaručil slovami: „a pekelné brány ju nepremôžu.“(Mt 16, 18); „a jeho kráľovstvu nebude konca.“(Lk 1, 33) „Lodička Cirkvi sa môže pokryť vlnami, ale nie utonúť, lebo Kristus je s ňou.“ (sv. Anzelm)
- Budú všetci nekatolíci zatratení?
Nie. Nekatolíci, ktorí vo svojom svedomí nikdy neprišli na to, že katolícka Cirkev je jediná pravá Cirkev Kristova a preto do nej nevstúpili a zomreli bez osobného smrteľného hriechu, môžu byť spasení.
„Ježiš im odpovedal: "Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: “Vidíme.” A tak váš hriech ostáva.“(Jn 9, 41).
- Akých dobrodení sa dostáva tým, čo patria do katolíckej Cirkvi?
Tým, čo patria do Cirkvi, sa dostáva mnoho duchovných dobrodení, z ktorých najhlavnejšie sú:
A, môžu byť istí, že sa z náuky katolíckej Cirkvi dozvedia všetko, čo majú veriť a robiť, aby boli spasení;
B, že im Cirkev predkladá učenie Kristovo nezmenené;
C, že dostávajú správny výklad Písma Svätého;
D, že ich krst je platný a ich dedičný hriech odpustený;
E, že pri sv. prijímaní prijímajú telo a krv Ježiša Krista;
F, že pri sv. spovedi sú ich hriechy odpustené;
G, že vo sv. sviatostiach dostávajú milosť Božiu, aby vládali povinnosti svojho stavu a svojho náboženstva svedomite plniť;
H, že po pokání a nasledovaní Krista, po Bohu milom živote, dosiahnu večnú blaženosť.
Zdroje:
Záň, A. J., Katechizmus pre dospelých, Johnstown 1957.
Pöstényi, J. Malý Katechizmus katolíckeho náboženstva, Trnava : Spolok sv. Vojtecha, 1969.
Rosa, S., Fundamentálna teológia. Ekleziológia, Bardejov : Bens, 1999.
Spirago, F., Katolícky Ľudový katechizmus. I. Diel. Učenie o viere. Trnava : Spolok sv. Adalberta (Vojtecha) v Trnave, 1907.
Scheer, I. – Buday, J. Prečo milujem svoju Cirkev? Trnava : Spolok Sv. Vojtecha, 1932.
Špirko, J. Cirkevné dejiny s osobitným zreteľom na vývin cirkevných dejín Slovenska. Sväzok I. Turčiansky sv. Martin : Neografia, 1943.
