O modlitbe Božieho Syna - Otče náš
Otče náš je modlitbou. Tak ju pred apoštolmi nazval sám Spasiteľ sveta, Ježiš Kristus: „Vy sa budete modliť takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa tvoje meno,...“ (Mt 6, 9). Ježiš prikázal apoštolom, aby sa túto modlitbu modlili a oni ju zasa mali odovzdať nezmenenú svojim nástupcom a tí ju mali takto naučiť svojich veriacich. Modlitba Pána pozostáva z predhovoru, zo siedmych prosieb a slova amen. Cirkev Otče náš prijala ako modlitbu od Pána a tak ju prijíma celé pravdivé kresťanstvo od najstarších čias až dodnes. Zoberme si príklady z dejín.
Najstarší cirkevní otcovia, ktorí prijali tú istú vieru, akú hlásali Kristovi apoštoli, nazývajú Modlitbu Pána mohutným zvonom na poplach, ktorý privoláva na ochranu proti našim nepriateľom nebeskú moc a je tiež „kľúčom od brány nebeskej“. Podľa sv. Cypriána, biskupa z Kartága († 258), má Otče náš spomedzi všetkých modlitieb najväčšiu silu, lebo pri nej sa nemodlíme iba v mene Ježišovom, ale i vlastnými slovami Vykupiteľa. Podľa cirkevného spisovateľa Tertuliána († 220) má Otče náš síce krátke slová, ale bohatý obsah. Podľa neho táto modlitba obsahuje v sebe akoby krátky výťah sv. evanjelia. Sv. Augustín († 430) hovorí, že keď najznamenitejšie modlitby preskúmaš, nenájdeš nič, čo by nebolo v modlitbe Pána. Modlitbu Pána sa Cirkev modlí odjakživa aj pri (pravovernej, nie heretickej) svätej omši. Napríklad štvrtú prosbu z Otčenáša „chlieb náš každodenný daj nám dnes“, prví kresťania nevzťahovali len na telesný pokrm, ale aj na sväté prijímanie.
Cirkev teda prijala Otče náš za jasnú modlitbu od svojho Zakladateľa, Ježiša Krista a modlí sa ju takmer pri všetkých verejných modlitbách. V Otče náši sa modlíme nielen za všetko, za čím máme dychtiť, ale modlíme sa i pravým poriadkom. (sv. Tomáš Akvinský, † 1274).
Niektorí kacíri sa dokonca snažili zmeniť niektoré slová z tejto modlitby, ako napr. falošný pápež František. Ježiš však pred svojim nanebovstúpením v misijnom príkaze napomína tých, ktorí by chceli prekrucovať jeho slová a ich význam: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený.“(Mk 16, 16). To platí aj o tejto modlitbe.
Skutočnosť je a ostane až do konca sveta taká, že pravdivosť Otče náša, najkrajšej modlitby Cirkvi, potvrdzuje nielen svedectvo samotného Božieho Syna, a jeho učeníkov, ale aj nezmenená najstaršia Tradícia Cirkvi.
Pozri tiež súvisiace články a video:
O modlitbe Pána - výber z kázni (XXIV. časť)
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/o-modlitbe-pana---vyber-z-kazni--xxiv.-cast-.html
František změnil Otčenáš
https://www.youtube.com/watch?v=D-kd7kjyWCE
O MODLITBE PODĽA KATECHIZMOV
https://www.spolocnostsbm.com/clanky/clanky/o-modlitbe-pod--a-katechizmov.html
