Odpovede na najčastejšie otázky I (vyberáme z archívu)
Drahí veriaci Slovenska.
Denne počúvame nepravdivé a lživé informácie o nás a o našej situácii. Uvedomujeme si, že mnohí z vás túžia počuť pravdu a nechcú byť v neustálych pochybnostiach a dezorientácii. Preto by sme chceli znova objasniť situáciu, ktorá nastala po výzve, ktorú sme adresovali všetkým slovenským biskupom.
Najskôr uvedieme príbeh na vysvetlenie:
•Predstavte si, že v jednej rodine sa stane takáto situácia. Cez víkend sa stretne celá rodina (bratranci, strýkovia, tety,...) na veľkej oslave.
Počas oslavy sa strhne nemalá hádka o tom, či Ježiš Kristus je jediný Boh alebo je viac bohov. Jeden malý 10-ročný chlapec pozoruje, ako sa to bude vyvíjať. Pozerá sa na svojho otca, ktorý sa do diskusie nezapája a absolútne nemá záujem brániť Krista. Chlapec, ktorý bol presvedčený, že jeho otec je verný kresťan, začal pochybovať o viere svojho otca. Rozhodol sa presvedčiť, či sú jeho pochybnosti oprávnené. Postaví sa pred svojho otca a spýta sa ho: „Ocino, veríš, že Pán Ježiš je pravý Boh? Veríš, že vstal z mŕtvych? Prečo mlčíš, keď urážajú nášho Spasiteľa?“. Otec svojmu synovi pohotovo a veľmi tvrdo odpovie: „Čo si to ty chlapče vôbec dovoľuješ?! Kto si ty a akým právom ma vyzývaš?“ Dieťa z otvorenými ústami nechápavo pozerá na otca, ako môže takto reagovať. „Prečo ma urážaš?“ - Skríkne otec. „Máš 24 hodín na to, aby si túto svoju výzvu odvolal a ospravedlnil sa.“ Dieťa samozrejme svoju výzvu neodvolalo, lebo by tým zaprelo Krista.
Otec začal konať. „ Vypadni z môjho domu.“ – zaznelo z otcových úst, keď vyhadzoval vlastné dieťa z domu a zamykal za ním dvere. Potom otec, aby si v rodine očistil svoje „dobré“ meno, začne svojho syna pred všetkými očierňovať. Aby to nebolo málo, dá do rozhlasu vyhlásiť, že dieťa bolo veľmi neposlušné a vymyslí si aj ďalšie klamstvá. A dodá, aby ho nikto nepočúval, nepomáhal mu a „zachoval od neho láskavý, ale zreteľný odstup.“ Nakoniec otec pokrytecky pred verejnosťou povie, ako mu je ľúto, že sa jeho dieťa takto zachovalo. Každý deň vraj čaká pred svojím domom a pozerá, či sa jeho márnotratný syn navracia zo „zlej“ cesty. Ako „milosrdný“ otec túži, aby sa mu ospravedlnil za ten hrozný hriech, ktorý voči nemu spáchal. V ľuďoch to vzbudí pocit, akoby ten chlapec bol najväčším zločincom pod slnkom.•
Myslíme si, že takto by sa ku svojmu dieťaťu nezachoval ani pohan. Kresťan by mal hrdo a radostne vyznať vieru nielen pred svojím synom, ale aj pred celým svetom. Ten, kto by toto urobil svojmu dieťaťu, je buď blázon, alebo jeho viera a svedomie nemajú nič spoločné s kresťanstvom.
Ale o tomto sme sa presvedčili aj na vlastnej koži, aj u slovenských biskupov.
Dňa 12.12.2009 sme napísali verejnú výzvu všetkým biskupom Slovenskej republiky (okrem emeritných) a požiadali sme ich, aby vyznali katolícku vieru v Ježiša Krista a oddelili sa od súčasných heréz.
Pýtate sa: Prečo a akým právom si novokňazi mohli dovoliť napísať takúto výzvu?
Odpoveď: A akým právom vyzvala obyčajná slúžka apoštola Petra ku vyznaniu? Kánonické právo nikomu nezakazuje vyzývať svojho biskupa.
6 rokov sme študovali na bohosloveckej fakulte. Na vlastnej koži sme zažili, v akej obrovskej duchovnej a morálnej kríze sa nachádza Cirkev. Po našom nástupe do farností sme ešte bolestnejšie zažívali duchovný a morálny rozklad v Cirkvi.
-Najbolestnejšie bolo dozvedieť sa, že na Bielu sobotu nemecký arcibiskup R. Zollitsch verejne prehlásil, že Pán Ježiš nezomrel za naše hriechy, ale iba zo súcitu s trpiacimi. Toto je jedna z najväčších heréz proti kresťanskej viere.
-Hlava UHKC, kardinál L. Huzar, verejne hlása herézy. Spochybňuje Božstvo Kristovo a Panenstvo Bohorodičky, propaguje veštenie kyvadlom, dovoľuje homosexualitu, spochybňuje večnosť pekla a reálnosť zavrhnutia...
-Biskupi Poľska sa zjednotili s duchom Assisi, ktorý považuje kresťanstvo a pohanstvo za rovnocenné cesty k spáse.
-Na všetkých teologických fakultách katolíckej cirkvi sa záväzne učí tzv. historicko-kritická metóda v teológii, ktorá je postavená na ateistickej filozofii. Táto teológia vo svojom dôsledku popiera inšpiráciu Písma svätého, zázraky a predovšetkým pravé a jediné Božstvo Kristovo a Jeho reálne a historické vzkriesenie! Skrze tzv. gesto Jána Pavla II. v Assisi sa katolícka cirkev otvorila synkretizmu s pohanstvom a okultizmu (homeopatia, akupunktúra, hypnóza, joga a pod.) V Assisi v prítomnosti Jána Pavla II. z hlavného oltára zobrali kríž, a namiesto neho postavili sochu Budhu a šintoistickí mnísi začali konať pohanské obrady.
To, že sa medzi kňazmi a biskupmi v obrovskej miere rozmohla nemorálnosť a okultizmus, veľmi dobre vieme nielen my, ale aj celá verejnosť. Našim cieľom nebolo poukazovať na nemorálnosť v Cirkvi, ale na hlavnú príčinu, ktorou je vnútorný odpad od živého Krista. Zodpovednosť za tento stav dopadá na každého biskupa. Touto výzvou sme sa chceli presvedčiť, či majú ešte slovenskí biskupi katolícku vieru alebo sa už aj oni stali apostatmi. Keďže sme katolícki kňazi, bolo to našou povinnosťou. Ako každý, tak aj my sme chceli vedieť, komu alebo čomu veria naši pastieri. Pri kňazskej vysviacke sme sľubovali poslušnosť katolíckemu biskupovi, nie však apostatovi, ktorý zradil Krista a Cirkev.
To, že biskupi naozaj odpadli od Ježiša Krista a Cirkvi, bolo vidieť z ich reakcií. Dvoch z nás pán S. Zvolenský predvolal na arcibiskupský úrad. Pri rozhovore nás slovne urážal, vyhrážal sa a nakoniec nám dal dokument, v ktorom požaduje, aby sme odvolali našu výzvu. O dva dni neskôr podobný dokument vydal aj R. Bezák. Keďže sme túto výzvu nemohli odvolať, lebo by sme tým vlastne zapreli Krista, tak na nás uvalili najťažšie kánonické tresty, ktoré sú pred Bohom a Cirkvou neplatné. Potom S. Zvolenský vyhlásil, že zverejňuje exkomunikáciu, do ktorej sme sami upadli „Late sententiae“ (tým samým skutkom –napr. keď niekto vedome zneuctí eucharistiu alebo ide na potrat, tak je exkomunikovaný, t.j. vylúčený z cirkvi). Podľa neho sa v našej výzve nachádza blud: že keď biskup nevyzná vieru, tak prestáva byť biskupom. My sme v tejto výzve nič také netvrdili. Napísali sme, že ak biskup zaprie Krista, už nie je pastier Kristovho stáda. A to je veľký rozdiel. Biskupské svätenie je nezmazateľné, ale katolíckym biskupom môže byť iba katolík.
Chceme zdôrazniť, ako nečestne a zákerne s nami S. Zvolenský jednal:
1. Vyzval nás, aby sme do 24 hodín odvolali našu požiadavku na vyznanie viery, pričom nás ale neupozornil, že nás podozrieva z bludu.
2. Na druhý deň vydal neplatný dekrét o tom, že sme vraj exkomunikovaní za nejaký blud.
3. Aj keď sme už v samotnej výzve a neskôr niekoľkokrát dokázali, že žiaden taký blud netvrdíme, tak S. Zvolenský nikdy svoje nepravdivé a ničím nepodložené tvrdenie neodvolal. Nikdy sa neospravedlnil, ale naďalej on a jeho spolupracovníci šíria nezmysly o našej údajnej exkomunikácii.
Exkomunikácie a tresty, ktoré si biskupi vymysleli proti nám, pred Bohom a Cirkvou vôbec neexistujú. Stále sme kňazi Rímskokatolíckej cirkvi a vysluhujeme platné sviatosti. Naopak, do exkomunikácie Late sententiae upadli sami biskupi tým, že verejne zapreli Krista a Cirkev. My sme nikoho neexkomunikovali. Oni sa vylúčili z Cirkvi sami. Ich sviatosti okrem krstu sú neplatné. Preto aj takzvaní novokňazi neprijali platné svätenie a ich služba sa stáva modloslužbou. Pokiaľ ex -biskupi zomrú v stave apostázie, budú večne zavrhnutí. (O tom sme písali v liste: Oznámenie katolíkom Slovenska)
Niektorí sa pýtajú: Prečo sme túto situáciu medializovali?
Odpoveď: Opak je pravdou. My sme tento problém riešili vo vnútri Cirkvi (v rodine). Vyznanie viery pre biskupov sme dali na vedomie iba kňazom a Svätému otcovi. Medializáciu má na svedomí S. Zvolenský. V januári začal zverejňovať v médiách, že sme exkomunikovaní a verejne nás očierňoval : že sme sa nechali vysvätiť z vypočítavosti, že sme žiadali posmrtnú exkomunikáciu Jana Pavla II, že sme neposlušní,.... Tým začala aj zo strany kňazov lživá a nekompromisná kampaň proti nám, kvôli Kristovi a čistote katolíckej viery. Tieto klamstvá šírili aj zvedení kňazi. Boli sme povinní sa proti týmto klamstvám brániť.
Predstavte si situáciu z jednej farnosti. Pán farár povie na kázni, že farník X.Y, ktorý býva tam a tam, je vylúčený z Cirkvi. „Videl som, ako pred kostolom zneuctil eucharistiu. Pán X.Y. sa exkomunikoval sám, ja to len zverejňujem.“ Farník X.Y. vôbec nechápe, čo sa to deje. Nikdy nič také neurobil. Všetci v kostole sa z hrôzou pozrú na „zločinca“ a po omši mu dajú jasne najavo, čo si zaslúži. A aby to nebolo málo, miestny kňaz sa postará, aby to bolo vyhlásené vo všetkých večerných správach a vydané v celoštátnych denníkoch. Farník X.Y. sa snaží brániť a ukáže jasné dôkazy o svojej nevine. Ale to nikoho nezaujíma. Farár mu napíše list, že do katolíckej cirkvi sa môže vrátiť len vtedy, keď sa verejne prizná k tomuto zločinu, oľutuje ho a bude činiť príslušné pokánie. Samozrejme, že celá farnosť je veľmi pohoršená z tejto udalosti. Všetci ho považujú za zločinca, lebo to povedal pán farár... a pánu farárovi sa musí veriť, lebo on nemôže klamať...
Dnes sú dennodenne medializované a zverejňované rôzne škandály kňazov a biskupov. My znovu opakujeme, že je to len dôsledok toho, že biskupi a kňazi vnútorne odpadli od živého Krista a stali sa vlkmi v ovčom rúchu. Morálny úpadok je len následkom toho, že dnes sa už na teologických fakultách neverí, že Biblia je Božie Slovo. Neverí sa, že Ježiš je jediná cesta, pravda a život. Neverí sa, že Ježiš Kristus zomrel a vstal z mŕtvych. A nielenže sa tomu neverí, ale bohoslovci a kňazi tomu už nesmú veriť.
Preto vás, drahí veriaci prosíme, aby ste sa modlili za obrátenie kňazov a duchovnú obnovu národa. Boh chce reformu, a to skrze vás. Povzbudením pre vás môže byť Pápež Benedikt XVI. My sme ešte v januári upozorňovali na prehodnotenie procesu blahorečenia pápeža Jana Pavla II., ktorý mal byť 11. 10. 2010 blahorečený. Vnímali sme, že by blahorečenie mohlo zabrániť duchovnej reforme v Cirkvi. V tom čase, keď sme toto žiadali, boli sme na smiech väčšine ľudí. Len pred troma týždňami Pápež Benedikt XVI. odložil blahorečenie, ktoré bolo pevne stanovené. Na Slovensku už zrušili zájazdy, ktoré boli objednané na deň blahorečenia.
Drahí veriaci, čo môžete dnes urobiť pre obnovu Katolíckej cirkvi na Slovensku?
Chceme vás povzbudiť k modlitbe a pôstu, lebo Slovensko nezachráni nikto – iba Boh. Taktiež v pokore vyzvite ex -biskupov Slovenska k tomu, aby dobrovoľne opustili cirkevné úrady, a aby na ich miesta nastúpili pravoverní kňazi, ktorí sú schopní začať duchovnú reformu.
V Kristovi a Márií reholníci SBM
o. Václav SBM, o. Bernard SBM, o. Michal SBM, diakon Charbel SBM
Jarok 22.7.2010
Sťahuj: Odpovede na ... I
