Príbehy a výroky zo života svätých 1.
Jeden brat povedal abba[1] Antóniovi: „Pomodli sa za mňa.“ A starec mu povedal: „Nezľutujem sa nad tebou ani ja, ani Boh, pokiaľ sa nezľutuješ sám nad sebou a nenájdeš zaľúbenie v Bohu.“
Spýtali sa abba Athanasia: „Ako je Syn (Boží) rovný Otcovi?“ A on odpovedal: „Ako je v dvoch očiach jeden zrak.“
Brat sa spýtal abba Jozefa: „Čo mám robiť? Nedokážem totiž ani zniesť trápenie, ani pracovať, ani preukazovať lásku.“ Starec mu hovorí: „Ak nič z toho nedokážeš urobiť, zachovaj aspoň čisté svedomie voči blížnemu, zdržuj sa všetkého zlého a spasíš sa, pretože Boh hľadá dušu bez hriechu.“
Jeden brat prišiel za abba Poimenom a hovorí mu: „Mám mnoho zlých myšlienok a oni mi spôsobujú nebezpečné boje.“ Starec ho vyviedol von na vzduch a povedal mu: „Roztvor náruč a chyť vietor.“ On mu povedal: „To nedokážem urobiť.“ A starec mu hovorí: „Pokiaľ nedokážeš toto, nedokážeš ani zabrániť zlým myšlienkam, aby vstúpili dovnútra. Tvoja úloha je bojovať s nimi.“
(Svätý) Mikuláš[2] sa plavil priamou cestou do Egypta. Aj keď námorníci netušili, čo ich čaká, on, majúc videnie, im predpovedal búrku a nápor silného vetra. Lebo podľa jeho slov, uvidel diabla, ktorý vstúpil na loď a nožom rozrezal laná na sťažni i na kormidle. Potom objal celú loď a zatočil s ňou chtiac ju potopiť vo vlnách so všetkými ľuďmi. Takto prorokoval moreplavcom a tu náhle, akoby na nejaké neviditeľné mávnutie, zadula z mrakov víchrica a zdvihla na mori obrovské vlnobitie. V srdciach námorníkov sa započala nemenšia búrka, tak sa báli. Obstúpili Božieho muža Mikuláša a modlili sa k Bohu. Prosili svätca, aby ich ochránil, keď sú v takom veľkom nebezpečenstve a dúfali, že im môže pomôcť. On ich napomínal, aby boli dobrej mysle, a sľuboval im skorú záchranu. Nato zdvihol svoje ruky k nebu a s veľkou vierou vzýval Ježišovo meno. A skutočne. Všetky hrôzy náhle skončili, lebo diabol ušiel. More sa ukľudnilo a hladina sa utíšila, ľudia zabudli na nedávne slzy, vrátila sa im dobrá nálada. Vzdávali vďaky Bohu a jeho služobníkovi a divili sa, ako Mikuláš prorokoval a zároveň zahnal nešťastie.
Zdroj:
PAVLÍK, Jiří: Apofthegmata : výroky a příběhy pouštních otců. I. Benediktínské arciopatství sv. Vojtěcha a sv. Markéty, Praha 2000.
Svätý Simeon Metafrast. Život a skutky svätého Mikuláša.
[1] Abba – aramejské slovo, ktoré znamená „Otec.“ V dobe mníšstva sa ním tituloval každý pustovník či mních. Neskôr, po vzniku kláštorov sa slovo špecializovalo ako titul predstaveného kláštornej komunity.
[2] Sv. Mikuláš z Myry (okolo 260 – 335), biskup a divotvorca. Patrón detí, pekárov, námorníkov, majiteľov záložní, lekárnikov, rybárov.
