Príbehy a výroky zo života svätých 2.
Abba Poimén povedal: „Mám radšej človeka, ktorý zhreší, a potom keď pozná svoj hriech, robí pokánie, než človeka, ktorý ani nezhrešil, ani sa nepokoruje. Ten prvý sa totiž pokladá za hriešnika a tá myšlienka ho pokoruje, ale ten druhý sa pokladá za spravodlivého, pretože spravodlivý je, a povyšuje sa.“
Raz prichádzal ... abba Makarios od močiara do svojej kélie[1] a niesol palmové listy. A predstavte si, na ceste ho stretol diabol s kosákom. Keď ho ale chcel zraziť, nemohol, a tak mu hovorí: „Ide z teba tak veľká sila, Makarios, že som proti tebe bezmocný. Pozri sám robím všetko, čo ty – ty sa postíš, ani ja vôbec nič nejem, ty bdieš, ani ja vôbec nespím – je len jedna vec, v ktorej ma prekonávaš.“ Abba Makarios sa ho spýtal: „A čo je to?“ A on odpovedal: „Je to tá tvoja pokora, a preto proti tebe nič nezmôžem.“
Abba Matóés povedal: „Čím viac sa človek priblíži k Bohu, tým väčšieho hriešnika v sebe vidí. Veď keď prorok Izaiáš uvidel Pána, povedal o sebe, že je úbohý a nečistý.“
Ešte (Abba Ján Kolobos) povedal: „Pokora a bázeň pred Bohom sú zo všetkých cností najväčšie.“
Kozmu pochovali spolu s bratom na mieste zvanom Feremán. A oni – bratia rodom i vierou – dodnes pokračujú v uzdravovaní.[2] Keď ich spoločne pochovali na mieste zvanom Feremán, akýsi tam žijúci roľník išiel v dobe žne pracovať na svoje pole. Pretože mu bolo horko, ukryl sa pod strom, aby sa ochladil. Keď roľník tvrdo usnul, do otvorených úst mu vliezol had a dostal sa až do mužovho žalúdka. Keď sa roľník prespal, nevediac o tom, čo sa stalo, ponáhľal sa pracovať na pole. Večer sa vrátil do svojho domu a domáci, keď mu pripravili jedlo, postavili sa pred neho a on pojedol a napil sa a šiel spať na svoju posteľ. Sotva roľník zaspal, had mu začal šklbať vnútornosťami a on začal kričať. Všetci sa prebudili a prehliadali ho, ale nemohli rozoznať, aká nemoc ho napadla. Roľník však vykríkol silným hlasom: „Bože svätého Kozmu a Damiána, pomôž mi!“
A keď ho had ešte silnejšie začal šklbať, bežal na miesto zvané Feremán, kde svätci boli pochovaní, a zvolal silným hlasom: „Bože svätého Kozmu a Damiána, pomôž mi!“ Keď to služobníci Pánovi Kozma a Damián počuli, uviedli roľníka do hlbokého spánku, aby z neho mohli vyhnať pôvodcu zla – diabla v podobe hada, tou cestou, akou vošiel. A keď svätci začali hada vyháňať, povyliezol z jeho úst a vyšiel. Všetci ľudia videli tento zázrak, ktorí svätci urobili. Keď had opustil roľníkovo telo, ten sa prebudil a zvolal: „Nech sa nikto toho hada nedotkne, pretože je mu nariadené, aby odišiel do pekla.“ Pri týchto slovách had zmizol.
Zdroj:
PAVLÍK, Jiří: Apofthegmata : výroky a příběhy pouštních otců. II. Benediktínské arciopatství sv. Vojtěcha a sv. Markéty, Praha 2005.
BLÁHOVÁ, Emílie – HAUPTOVÁ, Zoe a kolektív: BYZANTSKÉ LEGENDY. Výběr textů ze IV. – XII. století. NAKLADATELSTVÍ VYŠEHRAD, Praha 1980.
[1] Kélia – mníšska cela, izba, doslova komôrka (z gr. to kellion).
[2] Sú to svätí mučeníci Kozma a Damián († 303). Sú patrónmi lekárov, chirurgov, medikov, farmaceutov.
