Reakcia na exhortáciu Amoris laetitia „pápeža“ Františka I. – II.časť
II. kapitola, paragraf 54
V tomto odstavci František spomína zlepšenie práv žien a ich pôsobenie vo verejnom priestore. Neuvádza sa, o aké práva ide, ale evidentne je tu narážka na presadzovanie emancipačnej gender politiky. Táto zveličuje tému páchania násilia na ženách, aby podvodne zamenila úlohu muža v spoločnosti za vedúcu úlohu ženy, s cieľom likvidácie tradičnej rodiny. V závere sa Bergoglio dotýka otázky feminizmu, ktorý síce akoby kritizuje, ale vzápätí ho vlastne schvaľuje, keď tvrdí, že „obdivujeme rovnako i Ducha v zreteľnejšom rozpoznávaní dôstojnosti ženy a jej práv.“ Akého ducha možno obdivovať v hnutí feminizmu? Za týmto hnutím nie je Duch Kristov, ale duch antikrista a nečistoty! Tento démon pôsobí skrze LGBTI osoby a chce zničiť tradičnú rodinu. (Viď http://www.hlavnespravy.sk/papez-frantisek-ukoncil-vojnu-o-interpretacie-posynodalneho-dokumentu-amoris-laetitia/768992 ). Františkovo pretláčanie toho emancipačného ducha badať aj v tom, ako dáva v apostatickej cirkevnej štruktúre stále väčší priestor ženám.
Paragraf 56
Tak, ako sú na mnohých miestach tejto exhortácie protirečiace výroky, inak to nie je ani tomto odstavci. Na jednej strane sa vysloví kvázi nesúhlas s gender ideológiou, ale o chvíľu sa tvrdí, že „nesmieme zabúdať, že biologické pohlavie (sex) a socio – kultúrne pohlavie (gender) možno rozlišovať, ale nie oddeľovať“. Toto je de facto legalizovanie gendernej ideológie. Tá tvrdí, že človek sa rodí obojpohlavný a údajne si môže vybrať, či je mužom alebo ženou (alebo niečo z 13, ba 30 druhov genderu) podľa toho, čím sa cíti byť. Ide tu o stratu zdravého rozumu a vykopanie hrobu rodine, ktorú tvorí otec, matka a deti! O Františkovom schválení gender schizofrénie svedčí aj fakt, že na zelený štvrtok minulý rok umýval nohy transsexuálovi. (Viď https://youtu.be/JFjebfSb7U4)
III. kapitola, paragraf 77
Citácia: „Môžeme tvrdiť, že každý človek, ktorý si praje vytvárať rodinu, ktorý učí deti radovať sa z každého skutku, ktorý premáha zlo; ukazuje na rodinu, že Duch je živý a činorodý, nech nachádza našu vďačnosť a našu úctu v ktoromkoľvek národe bez ohľadu na to, odkiaľ je, alebo k akému náboženstvu patrí.“
Odpoveď: Rodinu, ako základ každého národa, ustanovil Boh. Každý človek, hoci je poznačený dedičným hriechom, vníma rodinu ako niečo prirodzené a normálne. Božie požehnanie však na rodiny prichádza len zo vzťahu k pravému Bohu a skrze vieru v Ježiša Krista (porov. Gal 3,13-14; Ef 1,3). Za pohanstvom nie je pravý Boh, ale démoni – zlí duchovia (porov. 1 Kor 10,20). Preto pohania nemôžu ani správne vychovávať deti, či žiť dobre v rodinách, i keď môžu mať isté morálne zásady.
Príklad. Podľa slov Františka, treba mať napr. úctu k mohamedánskym otcom, ktorí učia už malých chlapcov nenávisti a zabíjaniu inovercov, alebo ktorí berú ženu len za slúžku, ktorá je v islame často týraná. Ďalej by sme tiež mali s vďačnosťou tolerovať mnohoženstvo v islame, alebo u sekty mormónov, u ktorých sa často prevádza pedofília! Stotožňovať sa s Františkovou nekritickou úctou k náboženskej antivýchove nekresťanov, je zradou tradičnej rodiny, Kristovho evanjelia i celej Cirkevnej Tradície!
IV. kapitola, paragraf 149
V tomto oddiele sa hovorí o prijatí alebo odmietnutí manželských túžob. V závere sa píše: „V tomto zmysle možno pripustiť návrh niektorých východných majstrov, ktorí kladú dôraz na rozširovanie vedomia..., ktoré „nie je negácia či deštrukcia túžby, ale jej rozšírenie a zdokonalenie.“
František tu propaguje skrze zavádzanie tzv. rozšíreného vedomia okultné praktiky, používané v joge, astrológii, či transcendentálnej meditácii. V podstate je to otváranie sa démonom! Je veľký podvod to, čo hlása Bergoglio, že manželskú lásku i s jej pohlavnosťou si kresťania môžu „zdokonaliť“ v okultizme. Boh vo svojom slove jasne zakazuje okultizmus, ktorý nevnáša do života Božie požehnanie, ale naopak, prekliatie! (porov. Dt 5, 6-7; 30, 15-20) Jeho ovocím je peklo na zemi a peklo po smrti.
Paragraf 156
V tomto bode sa hovorí o odmietnutí sexuálnej podriadenosti manželov, pričom František tvrdí, že „preto je vhodné vyhnúť sa akejkoľvek interpretácii Listu Efezanom, kde sa požaduje, „nech sú ženy podriadené svojim mužom.“(Ef 5,22). Svätý Pavol sa tu vyjadruje v kultúrnych termínoch svojej doby.“
Odpoveď: František prekrúca biblický výklad o manželskom živote. V závere state cituje apoštola Pavla o vzájomnom podriadení sa manželov vo všetkom, ale pritom v úvode popiera biblický text o Božom ustanovení podriadenia sa ženy mužovi v rodine. Toto slovo považuje len za akýsi „staroveký kultúrny termín“. Navyše treba spresniť, že apoštol Pavol v spomínanom texte vôbec nezdôrazňuje, ako tvrdí Bergoglio, sexuálne podriadenie sa ženy mužovi, ale hovorí o celkovom biblickom postavení ženy v rodine, tak ako to určil Boh. Z toho je vidieť, že lžipápež podkopáva Boží poriadok v chápaní tradičnej rodiny, aby ju destabilizoval a otvoril cestu novým „formám“ rodiny, ako to presadzuje slobodomurársky nový svetový poriadok (NWO).
Paragraf 162
Citácia: „Celibátu hrozí, že bude pohodlnou samotou, ktorá ponúka slobodu k autonómnemu pohybu...k disponovaniu peňazí...k návštevám...rôznych ľudí podľa momentálnej príťažlivosti.“
Odpoveď: Prečo hrozí celibátu samota, peniaze a návšteva ľudí podľa momentálnej príťažlivosti – zvlášť u homosexuálov? Je to preto, lebo kňazi a biskupi odpadli od spasiteľnej viery v Pána Ježiša Krista! Koreň ich likvidácie kresťanskej viery má dve príčiny: 1. Schválenie bludov tzv. historicko – kritickej teológie, ktorá popiera božstvo Kristovo, Jeho zázraky i Božskú inšpiráciu Písma Svätého a 2. Prijatie ducha synkretizmu s pohanstvom - ducha apostázie! (Viď https://www.youtube.com/watch?v=6t-Eez5366A) Preto skutočná pomoc kňazom, žijúcim v celibáte, spočíva v zrieknutí sa ducha heréz a tiež v prijatí Ducha Kristovho – Ducha Pravdy! Potom je potrebná návšteva živého modlitebného spoločenstva, ktoré by malo byť aspoň raz za týždeň. Na týchto stretnutiach by sa kňazi mali spolu modliť, čítať Bibliu a hovoriť o svojich problémoch. František ale ani nedáva pravdivé riešenie na obnovu kresťanskej viery v kňazstve, ani nenazýva hriech hriechom, čím len dáva najavo, že mu nejde o reformu Cirkvi, ale o jej deformáciu.
Rehoľníci SBM Jarok, 17. 5. 2016
