Rozbor úvodu do Druhého Petrovho listu od Jozefa Heribana
J. Heriban v úvode do tohto listu píše : „Autor sa v úvodnom pozdrave predstavuje ako „Šimon Peter, služobník a apoštol Ježiša Krista“(1,1), ktorý bol svedkom Ježišovho premenenia (por.1,16-18), a zdôrazňuje, že píše druhý raz (por.3,1), čím naráža na Prvý Petrov list...“
Potom dodáva, že „na základe týchto údajov sa v minulosti za autora spisu všeobecne pokladal apoštol Peter, od ktorého pochádza známy Prvý Petrov list. O tom sú ešte aj dnes presvedčení viacerí katolícki biblisti....“
Týmito slovami Jozef Heriban navedie mätúci dojem, že dnes už apoštol Peter nie je autorom spomínaného listu a ani apoštolom Pána Ježiša!
A vzápätí to potvrdí viacerými vymyslenými „dôvodmi,“ väčšiny biblistov, konkrétne ich zhrnie do piatich bodov, ktoré majú údajne svedčiť proti stotožňovaniu autora Listu s apoštolom Petrom. Vyberáme dva z nich:
1.Citácia: „Proti stotožňovaniu autora Listu s apoštolom Petrom však svedčí viacero dôvodov. V starokresťanskej tradícii sa dlho diskutovalo o kánonickosti Druhého Petrovho listu, ba vynorili sa i pochybnosti o jeho autentickosti.“
Odpoveď: Pre pravosť tohto listu síce niet až toľko svedkov z prvých troch storočí, ako to je u Prvého Petrovho listu, predsa sú však dôvody, aby sa preukázala pravosť tohto listu napriek všetkým pochybnostiam.
Tradícia Cirkvi o pravosti Druhého Petrovho listu hovorí, že:
Druhý Petrov list spomínajú už Klement Rímsky, Didaché, Barnabášov list, sv. Justín, sv. Irenej, Theofil Antiochijský, či Hipolyt. Klement Alexandrijský podľa Euzébiovho svedectva (H E. 6,14) vyložil tento list s ostatnými katolíckymi listami.
J. Heriban tvrdí, že „Prvý ho cituje Origenes (+ 254), ale poznamenáva, že mnohí pochybujú o jeho pravosti.“
Pravda je ale taká, že začiatkom 3. stor. uvádza z neho Origenes niektoré miesta výslovne ako Petrove slová.( In ep. Ad Rom 4,9).
Ďalej: „Aj Euzébius (+ 340) ho uvádza medzi spismi, o ktorých sa diskutuje.“
Euzébius ho síce radí k listom, ktoré neboli hneď prijímané od všetkých cirkevných obcí, predsa však je sám presvedčený o jeho pravosti i kánonickom ráze. Toto presvedčenie mal i sv. Atanázius, sv. Cyril Jeruzalemský, sv. Ambróz, sv. Hieronym a iní, ako i cirkevné snemy v Laodicey(361), v Ríme(375), v Hippo(397) a od tej doby celá Cirkev!
Vnútorný dôvod pravosti Druhého Petrovho listu hovorí, že:
Jeho autor sa predstavuje čitateľom ako Šimon Peter, služobník a apoštol Ježiša Krista. A že to je skutočne svätý Peter a žiaden iný spisovateľ, ukazuje tá skutočnosť, že svätého Pavla nazýva svojim milovaným bratom (t.j. spolu-apoštolom 3,15); keď oznamuje, že mu Pán Ježiš predpovedal svoju smrť (1,14); že tento list je druhý, ktorý zasiela svojim čitateľom, a že ako svedok Kristovho premenenia na hore počul slová Nebeského Otca: „Toto je môj milovaný Syn“ atď. Lebo svedkami Pánovho premenenia boli iba traja apoštoli: Peter, Jakub a Ján Zebedejovi. Jakub bol však pri písaní tohto listu už dávno mŕtvy; na Jána ako autora tiež nemožno myslieť, lebo jeho sloh sa podstatne líši od slohu Petrovho listu; neostáva teda iné, ako jasne označiť za svedka a autora listu svätého Petra. A to tým skôr, že povaha autora je tu vykreslená ako povaha muža plného vrúcnej lásky ku Kristovi, ktorý s vážnosťou a horlivosťou vystupuje a horlí pre čistotu viery a mravov s rečou mocnou, a preto sa právom stotožňuje úplne s povahou Petrovou, ako sa to javí i v evanjeliách, v Skutkoch Apoštolov i v Prvom Petrovom liste.
2.Citácia: „Zdá sa, že autor nepatrí do prvej kresťanskej generácie, ktorá už skončila (por.3,4); použitie textu Júdovho listu poukazuje na posledné desaťročia 1.stor.“
Odpoveď: Autor poznal list svätého apoštola Júdu, pretože Júda napísal biblický spis okolo roku 65 a svätý Peter napísal svoj Druhý list krátko pred smrťou okolo roku 66 - 67. Aká je teda medzi nimi súvislosť? Peter pravdepodobne použil podobné časti z Júdovho listu o bludároch do svojho listu tak, že si ho najskôr prečítal, zapamätal si jeho obsah, a potom nakoľko uznal pre svoj účel potrebné, ho samostatne podal.
Heriban na záver úvodu o autorovi listu píše, že pre päť „dôvodov“ spochybňujúcich Petrovo autorstvo, sa väčšina biblistov zhoduje na pseudoanonymite Druhého Petrovho listu, pričom ho pripisujú nejakému anonymnému kresťanovi, obrátenému zo židovstva, žijúcemu okolo roku 100. To, že pán Heriban sa s nimi stotožňuje znamená, že nemá Ducha Svätého, ktorého mal svätý Peter, ktorý napísal tento list, a ktorého mali i svätci, ktorí pravoverne vykladali katolícke učenie o autorstve Písma Svätého. Takýmito argumentmi dal najavo, že nechce tvoriť jednotu s Cirkevnou Tradíciou, ale so súčasnou skupinou teológov, ktorí neveria ani v Božie Slovo, ani jeho autorom.
Sťahuj: Rozbor úvodu do Druhého Petrovho listu
