Rozbor úvodu do listu svätého apoštola Júdu od Jozefa Heribana
Citácia: „Autor sa v úvodnom pozdrave predstavuje ako „Júda, služobník Ježiša Krista, brat Jakuba“(Mladšieho) v.1, s ktorým ho počítajú medzi Pánových bratov(porov. Mt 13,55; Mk 6,3). Niektorí autori ho neprávom stotožňujú s apoštolom Júdom, Jakubovým synom, jedným z dvanástich(porov. Lk 6,16; Jn 14,22; Sk 1,13), ktorý má u Marka(prov. 3,18) a u Matúša (porov. 10,3) prímenie Tadeáš. Pisateľ Júdovho listu sa nikdy nepredstavuje ako jeden z apoštolov, naopak, zdá sa, že nepatrí medzi nich(porov. Júd 17).“
Odpoveď: Autor sa hneď v úvode predstavuje ako „Júda, služobník Ježiša Krista, brat Jakuba“(Mladšieho) a z toho je jasne poznať, ktorý Júda píše tento list. Nemôže to byť iný Júda, ako dobre známy apoštol Júda a jeho brat nemohol byť nikto iný, ako Jabub Mladší (Lk 6,16; Sk1,13), tiež dobre známy veriacim a požívajúci vážnosť v Jeruzalemskej cirkvi. Júda bol synom Alfea a jeho manželky Márie. Volal sa i premením Tadeáš (Mt 10,3). To, že sa nenazýva apoštol neznamená, že ide o inú osobu, ale je to prejav jeho pokory. Autorstvo Júdovho listu potvrdzuje aj apoštol Peter tým, že jeho list použil i do svojho druhého listu, a tak sa dáva najavo, že koncom roku 66, alebo začiatkom r. 67, kedy on svoj list napísal, list Júdov už existoval a teda skutočne pochádza z tej doby, do ktorej sa kladie. Heriban síce ďalej hovorí o dvoch mienkach o autorstve Júdovho listu medzi biblistami, tzn. o jednej tradičnej a druhej kritickej, ale v podstate čitateľovi, ktorému vôbec nie je ponúknutý pravoverný katolícky výklad Písma Svätého, neostane nič iné, iba opäť poprieť autorstvo Ježišovho apoštola.
Citácia: „O kánonickosti Júdovho listu sa dlhší čas diskutovalo. Origenes, Eusébius a Hieronym o nej pochybovali, lebo v liste sa používajú židovské apokryfy.“
Odpoveď: Pôvod spisu pripisovaný Júdovi potvrdzujú zlomok Muratoriho kánona, svätý Polykarp, Tertulián, Klement Alexandrijský, svätý Hipolyt Rímsky a iný. Isteže, už v prvých storočiach sa síce vyskytli isté pochybnosti, ale nie sú natoľko jednoznačné a závažné, aby nás nútili upustiť od dôkazného cirkevného podania. Na kontroverzné citované vety v liste (v. 9 a v. 14 – 15) z dvoch apokryfných kníh(Nanebovzatie Mojžišovo a kniha Henochova) sú rôzne výklady.
Po prvé: autor citoval z týchto kníh. Ak to tak naozaj bolo, tak to by znamenalo, že apoštol síce citoval z apokryfných kníh, ale osvietený a vedený Duchom Svätým vedel sám rozlíšiť, čo je v nich je pravdivé a čo je klamné.
Po druhé: Spomenuté citácie nepochádzajú z apokryfných kníh, ale apoštol čerpal z ústnej židovskej tradície, podobne ako svätý Pavol použil v druhom liste Timotejovi (2 Tim 3,8) mená dvoch egyptských čarodejníkov zo Starého zákona, a to Janesa a Jambresa, i keď v knihe Exodus sa neuvádzajú. Pavol ich napísal z ústneho podania.
Po tretie: Autor vpísal svoje údaje o Božom súde a Mojžišovi na základe zvláštneho Božieho zjavenia tak, ako to bolo potrebné.
Nech je to už akokoľvek, skutočnosťou však ostáva, že svätá Cirkev prijala do svojho kánona spis svätého apoštola Júdu a uznáva ho za Bohom vnuknuté Písmo Sväté (Porov. napr. Tridentský snem (DB 784), preto spochybňovanie autorstva listu tu nemá nijaké miesto.
Sťahuj: Rozbor úvodu do Júdovho listu
