Mlčanie KBS k novej ideológii
(List nie je v archíve)
Minulý týždeň odmietol kabinet premiérky Radičovej schváliť vznik Výboru pre ľudí s neheterosexuálnou orientáciou pri Vláde SR. Výbor bol už raz odmietnutý v marci, vtedy sa mal volať Výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych a transgender osôb. Cieľom Výboru bolo v podstate vytváranie mechanizmov na diskrimináciu občanov, ktorí seba a svoju rodinu budú chrániť pred propagáciou homosexuality. Druhé zamietnutie tohto diskriminačného Výboru vyvolalo pobúrenú reakciu homosexuálnych aktivistov, ktorí za pomoci nadnárodných štruktúr budú i naďalej tlačiť na úplné zavedenie homodiktatúry na Slovensku.
Apostatická KBS na verejné pretláčanie pro-homosexuálnej legislatívy a byrokracie na Slovensku žiaľ opäť mlčala. V Katolíckych novinách nebola jediná informácia o potrebe postaviť sa proti ďalšej vlne propagácie zvrátenej homosexuality na Slovensku. Ani jediný biskup nevydal pastiersky list, ktorým by veriacich povzbudil k aktívnej angažovanosti za morálne zákony a varoval ich pred šírením morálnej nákazy homosexuality, ktorou je mohutne ohrozená naša mládež. Žiadne katolícke periodikum neuverejnilo štatistiku zločinnosti gejov, ktorá je výrazne vyššia než u ostatného obyvateľstva. Ani nevarovali národ pred lavínovitým nárastom šírenia AIDS, ktorý zákonite prichádza spolu s šírením homosexuality. Znova a znova sa presvedčujeme, že biskupi - apostati nehája ani pravdy viery, ani kresťanskú morálku, ani verejné spoločenské záujmy, a neusilujú sa dokonca ani len o pozemské požehnanie národa. Namiesto toho, aby KBS bojovala za morálne zákony na Slovensku, odradzuje veriacich od jasného a otvoreného pomenovávania súčasného nebezpečenstva.
Minulý rok sa v Bratislave uskutočnil prvý pochod homosexuálov. KBS proti tejto demoralizujúcej akcii usilujúcej sa o nastolenie nespravodlivých zákonov nevydala ani jediné vyhlásenie. Naopak tvrdo vystupovala proti pokojnej manifestácii malej skupiny veriacich, ktorí jasne a pravdivo pomenovali nebezpečenstvo plynúce z propagácie homosexuality a následného nastolenia pro-homosexuálnej legislatívy.
Homosexuálni aktivisti vyhľadávajú každú príležitosť na tzv. diskusiu o ich „právach“. Návrh na založenie Výboru bol jednou z takýchto príležitostí. Ich sila nie je v množstve, ale v kontroverznosti ich revolučných tvrdení, ktoré sú pre média veľmi zaujímavými a vďačnými témami. Na šírenie svojich zvrátených postojov využívajú efekt šoku. Ich tvrdenia radikálne protirečia doterajším postojom verejnosti, čím na seba strhávajú pozornosť a následne, pomocou tendenčných médií, menia verejnú mienku. Katolícka hierarchia naproti tomu prijala hrobové mlčanie k týmto kontroverzným témam. Ale nemá snáď Cirkev k sodomii čo povedať??? Veď kde nájdeme radikálnejší a viac ohromujúci postoj k homosexualite, než práve v Biblii? Aké ešte môže byť zásadnejšie a jednoznačnejšie vyústenie tohto problému než Božia odpoveď Sodome? Kto hlbšie a jasnejšie ukazuje na príčinu vzniku homosexuality ako sv. Pavol, ktorý ju nazýva dôsledkom hriechu modlárstva? Či nemá práve Cirkev v ruke tie najsenzačnejšie a najvýbušnejšie tromfy k tejto téme, ktorými môže strhnúť pozornosť širokej verejnosti a následne pádnymi argumentmi meniť jej mienku a tlačiť na vytvorenie spravodlivého zákonodarstva? Čo alebo kto im bráni otvoriť ústa a povedať pravdu o homosexualite?
SBM, Jarok, 14. 5. 2011
