Staršie listy - Znaky súčasnej diktatúry
(List nie je v archíve)
Na portáli sme.sk je pri článku o homosexuálnom poslancovi NR SR Stanislavovi Fořtovi uverejnená anketa. Otázka znie: „Myslíte si, že homosexuálne páry by mali mať viac práv, ako majú teraz?“ Odpovede: áno 37%; nie 59%. Väčšina čitateľov novín SME teda chápe, že homosexuáli na Slovensku nepotrebujú zaručovanie žiadnych ďalších práv. Dá sa predpokladať, že pri všeobecnejšom prieskume by sme dospeli k ešte vyššiemu percentu odporcov nezmyselných homosexuálnych „práv“.
Napriek tomu je tento väčšinový názor v politike a médiách neprijateľný. Každý, kto vystúpi proti nezmyselným homosexuálnym „právam“, je automaticky označený za extrémistu. Je teda 60% Slovákov extrémistami? A vzhľadom na čo je ich názor extrémnym? Kto žurnalistom diktuje túto nezmyselnú a tendenčnú terminológiu? Kto určuje onen pomyselný stred, od ktorého sa nesmieme vzdialiť, aby sme neboli extrémistami?
Veľvyslanectvá európskych krajín podporili tohtoročný gay pride v Bratislave. Ich hlas je prezentovaný ako boj za ľudské práva. Predstavme si ale reálne, čo by pre konkrétneho diplomata znamenalo odmietnuť túto podporu. Tým by sa jasne postavil proti politike EU a spôsobil by svojej krajine škodu. A čo primátor Bratislavy, čo by odmietnutie podpory homosexuálom znamenalo pre neho? Mohol by sa reálne obávať finančných postihov za homofóbiu zo strany európskeho súdnictva. V horšom prípade aj pozbavenia funkcie, ako sa to nedávno stalo starostovi Moskvy.
Kde je tu právo na vlastný názor? Kde sú ľudské práva? Ako je možné, že v demokracii je trestné myslieť si to, čo si aj tak myslí väčšina? To iste možné nie je, pretože v takom prípade už demokracia nie je demokraciou. Ako je vôbec možné, aby v právnom štáte bolo trestné niečo si myslieť?
Ako môže byť trestným myslieť si to, čo si pred pár rokmi mysleli všetci? Ako je možné, aby v demokracii bol trestným strach (homo, xeno fóbia)? To samozrejme možné nie je, lebo štát s takýmito zákonmi je diktatúrou.
SBM, Jarok, 7. 6. 2011
