Dôvod biskupskej vysviacky o. Mateja R. Jarabicu
V Žovkve bol dňa 10. augusta 2012 v súkromnej kaplnke gréckokatolíckeho arcibiskupa Michala Osidača vysvätený rímskokatolícky kňaz Róbert Jarabica na rímskokatolíckeho biskupa. Na obrade vysviacky sa podieľali ďalší biskupi spolusvätitelia. Blízki predkovia arcibiskupa Osidača pochádzajú zo Slovenska (z Bratislavy).
Biskupská postupnosť: Metropolita Šeptický OSBM vysvätený v roku 1898 vo Ľvove vysvätil J. Slipého (kardinál) v roku 1939 vo Ľvove. Ten tajne vysvätil v Moskve v roku 1962 V. Veličkovského, ktorý bol vyhlásený za blahoslaveného. Veličkovský vysvätil tajne v roku 1963 vo Ľvove V. Sterňuka. Sterňuk vysvätil v roku 1989 M. Osidača. Osidač vysvätil v roku 2012 R. Jarabicu.
Otázka tajnej vysviacky
Biskupi podzemnej cirkvi v roku 1990 išli do Ríma, aby ich biskupská vysviacka bola vyznaná. V Ríme ich znovu nesvätili, len ich biskupské svätenie zverejnili.
Nie všetci biskupi podzemnej cirkvi však mali možnosť do Ríma ísť. Niektorí biskupi napríklad nemali záujem na tom, aby s nimi šiel biskup Pavol Vasylyk. Zamkli ho preto v dome, ale on vyskočil oknom, aby stihol odísť spolu s nimi. Biskupa Jozafáta Kavaciva OSBM tiež nepozvali. Preto nie je nič zvláštne na tom, že s nimi nešiel ani biskup Michal Osidač, ktorý bol na biskupa vysvätený krátko pred koncom ilegality.
Michal Osidač bol vysvätený na gréckokatolíckeho biskupa metropolitom Vladimírom Sterňukom a biskupom Filemonom Kurčabom 6. septembra 1989.
Svätenie prebehlo vo Ľvove, v byte metropolitu Sterňuka, ulica Čkalova 30. Je veľmi ojedinelým prípadom, aby na biskupských sväteniach podzemnej cirkvi vôbec boli nejakí svedkovia. Akí svedkovia boli napríklad prítomní na vysviacke blahoslaveného mučeníka V. Veličkovského, vysväteného kard. Slipým v Moskve?
Svätenia podzemnej cirkvi prebiehali v úplnej skrytosti, nevedeli o nich ani najbližší príbuzní (ide napríklad o svätenie metropolitu Sterňuka (1963), biskupa Kurčabu (1964), biskupa Dmyterka (1967)). Avšak na biskupskom svätení Michala Osidača boli okrem dvoch svätiteľov ešte aj dvaja svedkovia: kňaz Mikuláš Caryk a rehoľníčka sr. Antónia z Kongregácie sv. Vincenta.
Prečo arcibiskup Sterňuk vysvätil vtedajšieho pravoslávneho kňaza M. Osidača, keď v roku 1989 sa už blížil koniec ilegality?
Pravoslávny kňaz Vladimír, ktorý sa v tom čase snažil založiť autokefálnu pravoslávnu cirkev, navrhol kňazovi Osidačovi, ktorého si ako morálnu osobnosť a zbožného kňaza vážil, že ho pravoslávni biskupi vysvätia na pravoslávneho biskupa, aby sa mohol stať hlavou novozakladanej autokefálnej pravoslávnej cirkvi. Jej zakladateľ Vladimír, ktorý bol neskôr vysvätený na biskupa Demetra, vtedy povedal Osidačovi: „Dnes je historická chvíľa. Čo je nám po Ríme? Čo je nám po Moskve? Musíme založiť vlastnú pravoslávnu cirkev, autokefálnu, nezávislú.“ Otec Michal Osidač mu odpovedal: „Ja som sa narodil ako katolík. Moji rodičia a starí rodičia boli katolíci. Keď bola katolícka cirkev v roku 1946 zlikvidovaná, aby som mohol slúžiť katolíkom, z ktorých Stalin násilne urobil pravoslávnych, vstúpil som do pravoslávneho seminára a stal som sa pravoslávnym kňazom. Vždy som bol srdcom katolíkom. Teraz sa otvára nádej, že po 40 rokoch bude obnovená katolícka cirkev. V žiadnom prípade nechcem byť vysvätený na pravoslávneho biskupa. Radšej sa stanem obyčajným katolíckym kňazom. Ak chceš zakladať novú cirkev, bež sa poradiť so Sterňukom.“ Vladimír ho poslúchol a povedal o svojom pláne rozbiť moskovskú cirkev metropolitovi podzemnej cirkvi Sterňukovi. Zmienil sa, že chce presvedčiť pravoslávneho kňaza Osidača, aby sa nechal vysvätiť na pravoslávneho biskupa pre autokefálnu cirkev. Tajný biskup Sterňuk z tohto návrhu dostal inšpiráciu vysvätiť otca Osidača na katolíckeho biskupa.
Väčšina kňazov, ktorí boli v podzemnej cirkvi tajne vysvätení na biskupov, nemala žiadne teologické vzdelanie. Dodnes traja metropoliti: Vozňak – Ľvov, Vijtyšin – Ivano-Frankivsk, Semeňuk – Ternopoľ nemajú riadne teologické štúdium a podobne to bolo aj s ďalšími tajnými biskupmi. Sterňuk si bol vedomý napätia medzi redemptoristami a baziliánmi, ktoré bolo aj v podzemnej cirkvi. Redemptoristi oslovovali veriacich v liturgii, ktorú im tajne slúžili po domoch, „všetkých vás, pravoslávni kresťania“. Toto pokladali baziliáni za spoluprácu s KGB a zradu katolíckej cirkvi. Hovorili: Načo slúžia redemptoristi liturgie tajne, to môžu veriaci spokojne chodiť do pravoslávnych chrámov, pretože tam slabých katolíkov nazývajú tiež pravoslávnymi.
Keď zakladateľ novej cirkvi Vladimír prišiel za Sterňukom, Sterňuk sa zľakol, lebo si uvedomil, že Osidač nielenže je celibátnym kňazom, čo bola v tej dobe výnimka, ale má aj vysoké teologické vzdelanie a navyše je lekárom, takže by sa mohol stať v pravoslávnej cirkvi skutočne autoritatívnou osobnosťou, skrze ktorú by autokefálna pravoslávna cirkev získala prevahu. Videl nebezpečenstvo, že po vyhlásení náboženskej slobody ľudia neprejdú do gréckokatolíckej cirkvi, ale zostanú pravoslávnymi, teraz už oddelenými od Moskvy. Sterňuk preto potreboval Osidača poistiť, aby nebol pravoslávnym biskupom. Preto spolu s biskupom Kurčabom ho dňa 6.9.1989 vysvätili na tajného katolíckeho biskupa. Tento krok pravoslávnych rozhneval. Keď Vladimír nenašiel iného vhodného kandidáta, sám poslal svoju ženu do kláštora a nechal sa vysvätiť na biskupa.
Po východe z ilegality sa čoskoro hlavou cirkvi stal kardinál М. Ljubačevský z USA. Počas oficiálneho stretnutia sa biskupa Michala Osidača opýtal, prečo nepôsobí verejne, v Synode biskupov, a ponúkol mu, aby šiel ako biskup na východnú Ukrajinu. Z dôvodu vysokého veku a slabého zdravia (mal za sebou ďalší infarkt) biskup Michal odmietol tento návrh. Zostal vo farnosti, kde naďalej slúžil ako kňaz.
V roku 2003 biskup Osidač oznámil i kard. L. Huzarovi, že je tiež biskupom, ale Huzar ho už nechcel prijať, podobne ako biskupa Kavaciva, do Synody biskupov, pretože by narušili liberálny monolit hierarchie, v ktorej čele stál.
V roku 2008 arcibiskup Michal Osidač, ako najstarší z biskupov, bol zvolený do čela novozaloženej pravovernej Synody biskupov.
V roku 2009 bola založená Ukrajinská pravoverná gréckokatolícka cirkev, ktorej hlavou sa stal arcibiskup Osidač.
Arcibiskup Michailo vo svojej súkromnej kaplnke vysvätil slovenského rímskokatolíckeho kňaza Mateja Róberta Jarabicu na rímskokatolíckeho biskupa.
Otázka: Čo ak cirkevníci budú zastrašovať veriacich a vydávať rôzne nariadenia a pastierske listy a v katolíckych novinách i rozhlase budú zakazovať účasť veriacim na bohoslužbách novovysväteného biskupa a s ním zjednotených kňazov?
Odpoveď: Je to len zastrašovanie. Logicky uvažujúci katolík by si mal položiť základnú otázku: Ktorá cesta vedie ku spáse? Oficiálna cesta apostatickej hierarchie, ktorá poprela základné pravdy katolíckeho učenia – Božskú inšpiráciu Svätého písma, jedinečnosť spasenia skrze Ježiša Krista (Sk 4,12), Kristovo reálne a historické vzkriesenie? Navyše apostatická hierarchia prijala „nového“ ducha, ducha New Age, ducha Assisi, ktorý vyháňa Ducha Svätého z katolíckej cirkvi. Biskup a kňaz, ktorý tvorí jednotu s týmto duchom, je pod Božím prekliatím, Božou anatémou podľa Gal 1,8-9. Všetko, čo takýto biskup alebo kňaz koná, je neplatné (pozri bula Pavla IV.). Preto dnes cirkevné tresty udelené tými, na ktorých dopadli Božie tresty podľa Gal 1,8-9, nemajú žiadnu váhu. Tu platí, že veriaci musia poslúchať Boha a Boží zákon viac ako ľudí a ľudské ustanovenia. Ak chcú byť v súčasnej dobe spasení, musia sa držať pravovernej viery a tú dnes predstavuje pravoverná hierarchia, ku ktorej patrí biskup Matej Róbert Jarabica. On zostáva v duchovnej jednote so všetkými pápežmi od Petra okrem posledných dvoch, ktorí sa otvorili novému učeniu a novému duchu protirečiacemu evanjeliu, apoštolskému učeniu a celej dvetisícročnej tradícii.
Otázka: Či vyjadrenie Vatikánu alebo prípadné cirkevné tresty a exkomunikácia budú mať spätný vplyv na biskupské svätenie otca biskupa Mateja Róberta Jarabicu?
Odpoveď: V žiadnom prípade nebudú mať na biskupské svätenie vplyv. Svätenie zostáva platné. Naopak, akýkoľvek cirkevný trest alebo akákoľvek exkomunikácia vydaná v súčasnej dobe KBS či vatikánskou kongregáciou je neplatná a neúčinná (pozri bula Pavla IV. Cum ex apostolatus officio).
Otázka: Zakladá biskup Matej na Slovensku novú cirkev?
Odpoveď: Biskup Matej nezakladá novú katolícku cirkev. On reprezentuje jej zdravý koreň a zdravú tradíciu oproti heretickému prúdu, ktorý reprezentuje oficiálna hierarchia. Iste by bolo ideálne, keby biskup Matej Jarabica mohol zastávať biskupský úrad napr. v Banskej Bystrici alebo v Trnave a tak viesť celú diecézu k pravdivej obnove. Tým by sa Slovensko stalo vzorom obnovy pre celú katolícku cirkev a malo by silu vytvárať tlak na Vatikán, ktorý by bol nakoniec nútený oddeliť sa od ducha apostázie a vrátiť sa späť k zdravým koreňom katolíckej cirkvi. Reálne sa však dá dnes na Slovensku očakávať očierňujúca kampaň zo strany katolíckych cirkevníkov postavená na polopravdách, klamstvách a rozpaľovaní náboženskej nenávisti. Preto navrhujeme, aby v masmédiách vystúpili v otvorenej diskusii reprezentanti oficiálnej cirkevnej vlády s obrodným krídlom katolicizmu, ktorý reprezentuje biskup Matej Jarabica.
Otázka: Aký spôsob duchovného boja sa dá očakávať zo strany katolíckych cirkevníkov?
Odpoveď: Budú argumentovať neposlušnosťou voči Vatikánu, nedodržiavaním cirkevných predpisov ... toto sú však len prikrývky. V skutočnosti ide o tvrdý konkurenčný boj zo strany oficiálnej hierarchie, ktorá dobre vie, že stačí jediné miesto, kde nastane obroda pravovernosti a celý národ postupne prejde k zdravému, spasiteľnému zdroju. Preto oficiálna hierarchia udržuje ľud v temnote a strachu, aby nenastala pravdivá obnova katolicizmu na Slovensku a slovenský národ nebol zachránený pred súčasnou morálnou devastáciou.
Z histórie cirkvi i z obyčajného katechizmu môže každý úprimný katolík spoznať, kde je heréza a kde je pravoverné učenie, kde sú morálne hodnoty a kde je kompromis voči hriechu a z tohoto môže spoznať, ktorá cesta vedie k spáse a ktorá do záhuby.
Biskup Matej R. Jarabica a Rehoľníci SBM, Jarok 27. 8. 2012
Sťahuj: Vysviacka pravoverného biskupa Mateja pre Slovensko
