Projekt deväťročnej likvidácie viery detí I.
Znova sa blíži začiatok školského roku. Už pred rokom sme upozornili, aké veľké nebezpečenstvo čaká na žiakov základných škôl pri vyučovaní tzv. katolíckeho náboženstva. (http://www.societasbm.sk/sk/actual/article/?article=680) Po prezretí nových metodík pre náboženskú výchovu (NV) na základných školách s plnou vážnosťou hovoríme, že táto deväťročná náboženská formácia znamená pre dieťa pevné zakorenenie vo falošnom náboženstve New Age. Mladý človek, ktorý touto formáciou prejde, si o sebe bude myslieť, že je vzorným katolíkom. V skutočnosti však bude prakticky neschopný robiť niekedy v budúcnosti pokánie a prijať Pána Ježiša ako svojho jediného pravého Boha a Spasiteľa.
Niekoľko príkladov:
V prvom ročníku sú deti kŕmené rozprávkami plnými pohanskej mytológie a symboliky New Age. V Metodike 1. ročníka NV na str. 21 je rozprávka o čarovnom krčahu. Dievčatko, ktoré hľadá vodu pre zomierajúcu matku, zistí, že keď vodu z krčahu rozdáva potrebným, vody stále pribúda. Prvý, koho dievča obdaruje vodou, nie je jej zomierajúca matka, ale zomierajúci pes. Všetky metodiky sú ne jednej strane silne preniknuté duchom „dobročinnosti“ a humanizmu a na strane druhej sú tu sústavne spochybňované a relativizované základné pravdy kresťanskej vierouky a morálky. Výsledným produktom takejto „výchovy“ je zvrátená falošná tolerancia všetkých bludov a hriechov. Ide presne o tú istú ideológiu, akú presadzuje EU a OSN. Táto ideológia propaguje tie najväčšie zvrátenosti (homosexualita, strata identity muža či ženy, pedofília, drogy apod.) a prenasleduje kresťanov a ľudí, ktorí trvajú na morálnych zásadách, alebo sa zastávajú základných ľudských práv (právo na výchovu vlastných detí podľa svojho presvedčenia, právo na slobodu prejavu, právo brániť sa proti demoralizácii zo strany gay aktivistov a pod.)
Rozprávka o čarovnom krčahu sa končí takto: Dievčatku sa zasa snívalo. Snívalo sa jej, že pramienky a potoky, ktoré vyvierali z drahokamov jej krčahu, sa rozlievali nielen po celej zemi, ale aj do neba. Z jedného pramienka totiž začala stúpať k nebu prekrásna hviezda. Z nej vznikla veľká hviezda, celá skupina hviezd, ktorá svietila a povedala jej: „Ja som Ukazovateľka cesty, aby sa nikto z vás už nebál. Svietim a vediem vás. Dôverujte životu. On je dobrý. Milujte sa. Láska robí zem krásnou. Láska dokáže prebudiť k životu aj to, čo už uschlo.“ – Toto zakončenie rozprávky je priam satanistické. Naše dobré skutky nikdy nedosiahnu až do neba. Hviezda, ktorá sa deťom prvého ročníku ZŠ v tejto rozprávke prihovára, nie je nikto iný, než Lucifer (tzn. svetlonos). Výzva „dôverujte životu“ znie až priveľmi panteisticky a tvrdenie, že „život je dobrý“ až nápadne pripomína slová tejto „hviezdy“ z rajskej záhrady: „Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo.“ (Už sa nebudete báť – Boha.) Ale Boh hovorí opak: „Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom...“
Trocha neskôr si budú prváci hrať „na hlas prírody“ a dozvedia sa o „múdrom Františkovi“ (z Assisi), ktorý podľa „legendy“ skrotil vlka. „Múdry František“ z metodiky NV je priam patrón všetkých greenpeace aktivistov. Aj v tomto príbehu je spojené spochybnenie Božieho zázraku (skrotenie vlka) s úctou k neživej prírode. Hneď v ďalšej hodine sa dieťa stretne s vílami, ktoré zostupujú z neba a okrádajú starého gazdu o jeho kravské mlieko. V týchto príbehoch je všetko tak relativisticky prevrátené naruby, že sa z toho normálnemu človeku dvíha žalúdok.
V druhom ročníku sa deti dozvedia o Abrahámovi, ktorý išiel za „hlasom svojej túžby“. Teda nie za Božím hlasom, ale za hlasom svojho srdca. Ale poslúchať sám seba, byť svojvoľníkom, znamená v celej Biblii to isté, čo vzdorovať Bohu.
V pracovnom zošite deti na jedenástich listoch kreslia a vyfarbujú do predtlačeného kruhu, ktorý je v tvare mandaly. (Pozri pracovný list č. 17 a poznámka k tomuto listu v metodike.) Mandala je spôsob veštenia používaný v hinduizme aj v budhizme. Veštenie je hriech proti prvému Božiemu prikázaniu. Biblia ho nazýva ohavnosťou a prirovnáva k smilstvu, a celá katolícka tradícia ho označuje za veľmi vážny a ťažký hriech. K prítomnosti mandaly v pracovných zošitoch NV vydala KBS 28. 10. 2010 alibistické vyhlásenie. Tvrdíme, že aj toto jej stanovisko bolo ľstivým manévrom k ďalšiemu šíreniu náboženského synkretizmu. (http://www.societasbm.sk/sk/actual/article/?article=712)
V treťom ročníku sa deti majú pripravovať na sv. prijímanie. Nové metodiky ich pripravujú tak, že zničia ich vieru vo Sväté Písmo a v základné katolícke pravdy (ak by náhodou nejakú mali). Deťom sa predkladá „príbeh“ o zvestovaní Panne Márii a vtelení Božieho Syna. Učiteľ je hneď metodikou navedený na riešenie otázky panenského počatia Pána Ježiša. V duchu historicko-kritickej teológie sa okamžite predpokladá otázka: „A naozaj sa to všetko stalo tak, ako si to svätý Lukáš napísal v tom príbehu?“ Tieto rúhavé otázky nie je ani potrebné komentovať. Metodika (vydaná skrze autoritu KBS) tu po učiteľovi chce, aby deti presvedčil o totálnom blude proti podstate kresťanskej viery, že totiž evanjelista vlastne nič nehovorí o spôsobe počatia Pána Ježiša. Ide o blud modernizmu, dávno odsúdený pápežom sv. Piom X. Modernizmus tvrdil, že evanjeliá nehovoria o skutočných historických udalostiach, ale podávajú nám len zbožné rozjímania prvých kresťanov o Ježišovi, ktorého vlastne ani osobne nepoznali. Tento starý blud je dnes skrze historicko-kritickú metódu rozšírený v celej odpadlíckej cirkvi a je prijatý celou jej hierarchiou.
Citát z metodiky NV: „No... milí tretiaci,“ povedal na to náš evanjelista, „uisťujem vás, že som nepísal tento príbeh kvôli tomu, aby som vám na začiatku 21. storočia dokazoval, že Ježiš sa narodil Panne Márii bez ľudského otca. Môj príbeh je v skutočnosti OBRAZ.“ (Metodiky pre 3. ročník NV „katolíckeho náboženstva“ str. 20) Citovaná veta je sama o sebe dôvodom, aby sme všetky materiály z tejto dielne zavrhli. Kto toto klamstvo príjme, nie je už v žiadnom prípade kresťanom. Autor tohto rúhavého tvrdenia, ktoré popiera panenské počatie Ježiša Krista, je služobníkom antikristovým, a ním majú byť formované deti „katolíckeho“ Slovenska??! V poznámke pre učiteľa nasleduje „vysvetlenie“ pojmu OBRAZ. Autori zrejme počítajú s tým, že takéto bludy budú pre slovenských katechétov predsa len ešte trocha silnou kávou, preto ich v dlhej poznámke sugestívne presvedčujú, ako je veľmi potrebné, aby deti tieto bludy prijali.
Citát: „V náboženskej výchove žiaka sa chceme vyhnúť doslovnému chápaniu Písma, ktoré môže viesť neskôr k ... fundamentalistickým postojom ... V súčasnosti deti prichádzajú do kontaktu s informáciami o počatí človeka veľmi skoro. Z toho dôvodu text zvestovania nepredstavujeme doslovne, aby sme predišli fundamentalizmu alebo konfliktu pri konfrontácii biblického textu s vedeckými poznatkami.“ – Tu to máme čierne na bielom. Biskupi – apostati schvaľujú, aby sa deti na NV učili, že Ježiš Kristus sa nepočal žiadnym nadprirodzeným spôsobom. Už nesmieme veriť, že Ježiš Kristus „mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom“, to, prosím vás pekne, v žiadnom prípade, to by bol strašlivý a nebezpečný fundamentalizmus. O ničom takom, vraj, evanjelista Lukáš nehovorí. A nebuďme naivní, to už nám predsa dnes deti na ZŠ nezhltnú, to musíme vysvetliť inak. Nech si to páni apostati vysvetľujú ako chcú, ale jedno je záhadou, prečo sa tak namáhajú? Prečo tie deti rovno nepošlú na etiku, tam by im to vysvetlili tak isto a ďaleko jednoduchšie. Pravda, tam by z nich urobili iba celkom obyčajných pohanov, ale nie pohanov, ktorí sú pevne presvedčení, že sú tými najlepšími katolíkmi. A v tom je ten rozdiel: pohan vychová zasa len pohana, a u takého je ešte „nebezpečenstvo“, že keď sa stretne s živým Kristom, mohol by sa obrátiť a stať sa pre apostatickú cirkev nepohodlným. Ale čistý odchovanec apostatickej cirkvi, ktorý vyrástol na duchu HKT a synkretizmu, ten už je pokánia v podstate neschopný.
Pokračovanie citátu: „Dieťa postupne vovádzame do skutočnosti, že kresťanská viera je rozhodnutie pre to, že neviditeľné je skutočnejšie ako viditeľné.“ – Ďalší blud a nechutná demagógia. Táto definícia kresťanskej viery (citovaná z knihy kardinála Ratzingera) môže byť v určitom zmysle pravdivá, ale v tejto súvislosti je ale bludom a rúhaním. Tvrdenie, že neviditeľné je skutočnejšie ako viditeľné, tu podkopáva samotný základ katolíckej viery. Katolícka viera sa zakladá na Božom zjavení, a teda na konkrétnych viditeľných a hmatateľných dejinných udalostiach. Udalosti, o ktorých nám hovoria evanjeliá, nie sú síce teraz nami videné, ale rozhodne sú to veci viditeľné. Evanjelista Ján nám hovorí: „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme vlastnými očami videli, na čo sme pozerali a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme: Slovo života. Ten život sa zjavil a my sme ho videli, svedčíme o ňom a zvestujeme vám život večný, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám.“ (1Ján 1,1-2) Všetky Ježišove zázraky zaznamenané v evanjeliách videli jeho súčasníci a často sa o nich mohli hmatateľne presvedčiť (rozmnoženie chlebov, uzdravenia, vzkriesenia atď.). Tak isto aj panenské počatie Ježiša v lone Panny Márie, aj keď bolo väčšine ľudí skryté a neznáme, nebolo žiadnou neviditeľnou skutočnosťou, ktorú by nebolo možné dokázať. Pre Matku Božiu to bol celkom konkrétny nadprirodzený Boží zásah do prirodzeného chodu vecí. Ona vedela, že počala zázračne bez muža. Jej vlastné slová: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznávam.“ svedčia o jasnom vedomí nadprirodzeného charakteru udalosti vtelenia. Tak isto vedela, že zázračným spôsobom porodila a zostala Pannou naveky, ako to učia cirkevní otcovia a celá katolícka tradícia. Pre ľudí, ktorí boli svedkami zázrakov opísaných v Novom zákone, išlo o konkrétne, hmatateľné a empiricky dokázané Božie skutky. Keď je niekto preukázateľne mŕtvy a je vzkriesený, ide o materiálne dokázateľnú udalosť. Pre nás, ktorí sme od udalostí opisovaných evanjeliami časovo vzdialení, sú tieto udalosti taktiež preukázateľné, a to takým istým vedeckým spôsobom, akým sa dokazujú všetky iné historické udalosti, teda z historických, literárnych, prípadne archeologických prameňov. Evanjeliá sú od samého počiatku svojej existencie toľkoráz prepisovanými a citovanými knihami a je v nich toľko odkazov na vtedajšie historické udalosti a reálie, že ich vierohodnosť a historická spoľahlivosť je mnoho ráz väčšia než u akéhokoľvek iného starovekého dokumentu. Na základe prirodzeného, rozumového a realistického pohľadu, musíme nadprirodzené Božie zásahy a Božie zjavenie, o ktorom Písmo svedčí, prijať ako realitu. Až potom môžeme povedať, že neviditeľné veci – totiž Boh, ktorý je príčinou tých viditeľných a hmatateľných zázrakov – sú skutočnejšie ako tie viditeľné. A tak prichádzame k pravej kresťanskej viere v jediného pravého Boha v troch osobách, ktorý je pôvodcom všetkého. Inak ide iba o komédiu, ktorou chcem zakryť svoju neveru. Pokiaľ totiž popriem autoritu Písma a zruším vieru v ním ohlasované Božie skutky a v zázraky vôbec, popieram tým celé kresťanstvo. Môžem potom hovoriť o neurčitých duchovných skutočnostiach, ktoré sú vraj dôležitejšie než zázraky, ale to už nič konkrétne neznamená. Jednoducho tým popieram skutočného živého Boha, ktorý môže konkrétne zasiahnuť do môjho života, a ktorý ma bude súdiť. Komédia, akú nám metodiky NV predstavujú, je v skutočnosti vysmievaním sa z Boha a rúhaním sa Jeho Svätému Duchu.
Heretický výklad zvestovania v metodike 3. ročníka je exemplárnym príkladom historicko-kritickej teológie. Ak niekto ešte stále neverí na jej existenciu a prítomnosť v odpadlíckej štruktúre katolíckej cirkvi, nech si prečíta túto metodiku pre tretiakov str. 20 – 21.
Rehoľníci SBM, Jarok 31. 8. 2011
Sťahuj: Projekt likvidácie viery - I. časť
