Stručná reakcia na článok Požehnávanie párov v iregulárnych zväzkoch? Na Slovensku sme na to málo pripravení
Dňa 23. 7. vyšiel rozhovor vo fokolarínskom časopise Nové Mesto. Pomocný Košický apostatický biskup M. Forgáč odpovedá na niektoré mravoučné otázky, najmä na tému rovnako pohlavných párov. Na niektoré z nich, ktoré sú kontroverzné, sme stručne reagovali.
Forgáč zavádza. Napr. naznačuje, že za anuláciou manželstva a jeho častého rozpadu môže byť tzv. citová nezrelosť či narcistická porucha. Hovorí aj o tom, že záväzky manželského a kňazského stavu sa neplnia, ale vôbec nehovorí o závažných duchovných príčinách z hľadiska kresťanstva, prečo to tak je.
Hovorí o anulácii, ale ani slovo nespomenie o tom, ako predchádzať rozpadnutiu manželstva a jeho anulácii. Všetko sa to prednostne hodí na psychickú nestabilitu, psychické poruchy a anomálie. V podstate ospravedlňuje hriech nevery ako snúbencov tak manželov a ich nestálosť v dobrom ako psychickú nestabilitu, ale vôbec neuvádza pravdivé prostriedky na záchranu manželstva a predchádzanie jeho rozpadu. Hovorí síce o modlitbe, ale veľmi povrchne a očividne len ako o náboženskom termíne. Nehovorí o pokání, viere v Krista, alebo o nutných zdravých kresťanských zásadách, ktoré pomáhajú manželom a snúbencom na ceste za Kristom. Spomína len frázy o pastorácii a doprevádzaní manželov a o jeho tzv. sieti prvej pomoci. Tzv. záchranu vzťahov a ich prípravu na manželstvo vidí hlavne v poznatkoch psychológie. Vraj vďaka psychológii vieme už o deviáciách, ktoré ovplyvňujú slobodnú vôľu k súhlasu pre vstup do manželstva. Čiže nie predovšetkým viera v Krista je prostriedkom na dobrú prípravu na manželstvo, a požehnaním pre neho, ale údajne poznatky psychológie sú „požehnaním pre vieru.“
Čo sa týka anulácie manželstva, spomína pozitívne pseudo pápeža Františka, ktorý v rámci cirkevného súdu skrátil proces jeho anulácie, ktorý pred tým trval dlhšie.
Ďalej Forgáč spomína, že má v diecéze spoločenstvo, ktoré sa venuje sodomským párom, ale nehovorí ako, naznačuje že to je v rámci dokumentu Fiducia supplicans. Tým, že to skrýva, naznačuje, že schvaľuje ťažký hriech sodomie a jeho ťažko hriešny životný štýl.
Forgáč tvrdí, že sa zúčastnil pred vydaním tohto heretického dokumentu zasadnutia synody v Ríme a zažil tam vraj univerzalitu Cirkvi. Teda čo tým myslí? To, že František v súvislosti s týmto heretickým dokumentom „hľadí na Cirkev v jej celistovsti“, čiže prijíma do cirkvi aj hriech ohavnej sodomie a jej životného štýlu, ktorý Boh zakazuje! Forgáč háji líniu Františka, lebo vraj podľa neho „Cirkev otvára dvere pre všetkých.“
Forgáč tiež schvaľuje daný bludný dokument. V istých prípadoch ďalej vyzdvihuje jednotlivé prípady veriacich ako sú rozvedení alebo sodomiti nad univerzálne platné cirkevné učenie, aby tým daný človek získal Božie milosrdenstvo. Ale vôbec sa nehovorí o prostriedkoch získania milosrdenstva, alebo Božích milostí. A to je pokánie, dokonala ľútosť, náprava života, mravné zásady, vyhýbanie sa príležitosti k hriechu, nasledovanie Krista, zmierenie sa s Kristovou cirkvou atď. Súcit s individuálnym hriešnym stavom človeka sa zneužíva na jeho ospravedlnenie, aby si za hriešnych podmienok vraj získal milosrdenstvo od Boha. Boh je však milosrdný len k tým, ktorí konajú pokánie, a nie k tým, ktorí ho odmietajú a chcú žiť v hriechoch. Toto razí aj František a Forgáč ho v tom viditeľne podporuje.
Forgáč ďalej v istom momente schvaľuje požehnávanie párov rovnakého pohlavia podľa daného dokumentu a tvrdí, že oni „túžia ísť cestou evanjelia.“ A toto si jasne odporuje! Cesta evanjelia odmieta hriech, ale vyzýva na obrátenie, čo Kristus jasne zdôraznil. Forgáč ale v tomto prípade o odvrátení sa od hriechu sodomie nič nehovorí. Tým pádom verejne schvaľuje falošné evanjelium, ktoré odmieta pokánie a spásu v Kristovi, ale hlása schvaľovanie hriechu sodomie, čím posiela ľudí do pekla.
Forgáč tiež vidí pastoráciu osôb rovnakého pohlavia v ich nezraňovaní a v psychológii. Nie v morálnych zásadách, v boji proti tomuto hriechu, v získavaní milostí od Krista, aby sa veriaci s týmto cítením a životom vyhol peklu a spasil si dušu pre nebo. Frázou „máme takého človeka odsúdiť“, alebo „na Slovensku sme na to málo pripravení“, vlastne Forgáč znova naznačuje podporu spolužitiu sodomských párov a toleruje ich hriech. Prečo im nedá východisko z ich hriešneho stavu, ktoré je vo viere v Ježiša Krista, v pokání a v modlitbe? Preto, že Forgáč je odpadlík od Krista a Judáš, neverec a antikrist.
V závere zaznie vyznanie istého muža s homosexuálnou orientáciou, s ktorým sa Forgáč stretol. Forgáč hovorí: „Dal som mu požehnanie a na záver mi povedal jednu krásnu vec: „Len mi nepovedzte, že žijem dobre. Lebo ja viem, čo je hriech, a viem, čo je žiť v Božej milosti.“ Bolo to krásne stretnutie, ktoré mi ešte viac otvorilo oči v tom, aby sme sa nesnažili byť exkluzívni, ale otvorili dvere pre všetkých, ktorí Boha úprimne hľadajú.“
Vyznieva to akoby tento človek bojoval s hriechom a neschvaľoval ho, čo môže byť pravda. Lenže Forgáč práve takého pravdivé stretnutie zneužije na to, aby podporil mienku, že všetci sú takíto bojovníci, ako tento muž, čo však vôbec nie je pravda. Keby je Forgáč pravdivý Kristov učeník, tak by nazval hriech hriechom, pravdu pravdou, herézu herézou a heretického pápeža heretickým a neplatným pápežom. Ponúkol by aj biblický recept na boj proti hriechu a pravdivé podmienky na získanie večného života v nebi. On to však nerobí, ale robí pravý opak. Tým svedčí, že je falošný učiteľ a heretik, ktorého nikto nesmie poslúchať.
Rehoľníci SBM
27. 7. 2024
