Úvod do Knihy proroka Joela
„Aj na služobníkov a služobnice vylejem v tých dňoch svojho ducha.“(3,2)
Joel znamená v preklade „Pán je Boh“. Pochádzal z Judska a keďže v spise spomína chrám, kňazov a obety, tak dá sa usudzovať, že pôsobil v Jeruzaleme. (1, 9. 13 n.; 2, 1. 15-17) Podľa starších výkladov bol Joel o málo starším vrstovníkom proroka Amosa a Ozeáša. Pôsobil v prvých rokoch vlády Judského kráľa Oziáša (769-737). Tak tvrdia napr. sv. Hieronym a sv. Cyril Alexandrijský. Mnohí moderní „biblisti“, ako Heriban, však hovoria, že spis vraj vznikol v poexilovom období a teda pôvod knihy spadá až do 5./4. stor. pred Kr. Údajne i z toho „dôvodu“, že „v Knihe niet zmienky o Judskom kráľovstve alebo o jeho kráľovi“. (porov. J. Heriban, Úvod do knihy proroka Joela, s. 1898)
Proti tomu ale svedčia tieto argumenty:
- V radách nepriateľov Izraela sa uvádzajú len Filištínci, Egypťania, Feničania a Edomčania. Keby žil prorok neskôr, teda v čase po exilnom, uviedol by pravdepodobne zmienku aj o Babylončanoch alebo Asýrčanoch.
- Podľa svedectva sv. Hieronyma, čo sa týka prorokov, ktorí v úvode knihy neuviedli mená kráľov, za ktorých pôsobili, ako je to u Joela, tak to treba chápať tak, že žili za doby tých kráľov, ktorých menovali proroci pred nimi. To znamená, že Joel účinkoval za vládcov, ktorých spomína prorok Ozeáš (1, 1).
- Prorok Amos, účinkujúci v polovici 8. stor. pred Kr., poznal Joelovo proroctvo a čerpá z neho! (porov. Joel 4, 16; 4, 18 – Am 1,2; 9, 13).
Preto pseudo – fakty liberálnych teológov sú vymyslené, sú popretím Cirkevnej Tradície a znevažujú úctu k Božiemu slovu!
Joelovo proroctvo sa člení na dva oddiely:
V prvom (Kap. 1-2) opisuje prorok pohromu v podobe kobyliek a pobáda vyvolený národ na pokánie za hriechy. „Teraz však - hovorí Pán - obráťte sa ku mne celým svojím srdcom,
pôstom i plačom a nárekom, roztrhnite si srdcia, a nie rúcho, obráťte sa k Pánovi, svojmu Bohu, veď je dobrotivý a milosrdný, trpezlivý a veľmi ľútostivý a môže odvrátiť nešťastie.“ (2, 12-13)
V druhom (Kap. 3-4, Vulgáta hl. 3) prorokuje o zoslaní Ducha Svätého, o Božom spravodlivom súde („veľký a hrozný Pánov deň.“), o treste Božích nepriateľov a o požehnaní Božieho ľudu. „zhromaždím všetky národy, zavediem ich do Jozafatského údolia a budem sa tam s nimi pravotiť pre môj ľud a moje dedičstvo, Izrael, ktorý rozhádzali medzi národy, rozkúskovali moju krajinu...“ (4, 2)
Myšlienka pre Novozákonnú cirkev
V Novom zákone (Sk 2, 16-21) sa apoštol Peter odvoláva na Joelovo proroctvo 3, 1-5 (Vulgáta 2, 28-32). Toto je zárukou Božskej inšpirácie tohto starozákonného spisu a jeho vyplnenia v deň Turíc. Apoštol Pavol taktiež cituje Joela (Rim 10,13; Joel 3.5. Vulgáta 2, 32 – Je to mesiášske proroctvo o spáse v mene Ježiš). Svätý evanjelista Ján, zdá sa, pri opise trestajúcich kobyliek, sa necháva inšpirovať Joelovým spisom. (Zjv 9, 2-7 n.) Podstatná myšlienka pre kresťana z tohto proroctva je táto: Vzývať každý deň Svätého Ducha, ktorého Pán Ježiš zoslal na Turíce pre Cirkev a prosiť o Jeho svetlo v hľadaní Božej vôle a o pomoc a silu v každodenných duchovných bojoch aj starostiach.
