Úvod do Knihy proroka Jonáša
Meno Jonáš znamená v preklade „holubica“. Jonáš pochádzal zo zabulonského mesta Get-Oferu, ktoré ležalo neďaleko Nazareta v Galilei. Jeho otec sa volal Amitaj. Pôsobil za vlády izraelského kráľa Jeroboáma II. (784–744 pr. Kr.). Podľa 2 Kr 14,25-27 prorokoval víťazné rozšírenie Izraelskej ríše, ktoré Jeroboam II. vydobil od Sýrie. Kniha Proroka Jonáša je v hebrejskej biblii v poradí piata medzi tzv. malými prorokmi, v Septuaginte je na šiestom mieste.
Predmetom knihy sú dve poslania proroka Jonáša do mesta Ninive, jeho kázanie v tomto meste a pokánie Ninivčanov. Účelom tejto knihy je tiež poučenie, že Božia prozreteľnosť, všemohúcnosť a Božie milosrdenstvo sa vzťahuje na všetkých ľudí. I najväčší Boží nepriatelia môžu svojou kajúcnosťou získať odpustenie. Veď Boh nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil. (por. Ez 18,23; 33,11). Svätí otcovia už oddávna považovali Jonášov príbeh za skutočnú udalosť. Heretickí teológovia (medzi nimi i J. Heriban) však vo väčšine skrze tzv. historicko–kritickú teológiu (HKT) spochybňujú historické udalosti v knihe proroka i jeho autorstvo a opísaný dej pokladajú len za nejaký symbol, alebo poučné rozprávanie (Pozri Sväté Písmo Starého i Nového zákona, Úvod do knihy proroka Jonáša, s. 1933-1935. Napr. Heriban považuje rozmery mesta Ninive v knihe za „fantastické rozmery“ zveličenej ľudskej predstavy!)
Svoj názor odôvodňujú tým, že:
1. kniha Jonáš opisuje neobyčajné zázraky,
2. je nezvyčajné, že by prorok Izraela dostal poslanie k pohanom.
Tieto dôvody však neobstoja.
1. svätý Augustín sa vyslovil o zázrakoch v tejto knihe: „Buď neuveríme ani jeden zázrak Boží, alebo nemáme príčinu, prečo by sme neuverili aj tomuto.“,
2. čo sa týka poslania Jonáša k pohanom, nesmieme zabudnúť, že aj proroci Eliáš a Elizeus mali vzťah k pohanom. Aj iní proroci často hovoria, že aj pohania budú povolaní k mesiášskej spáse. Kto by sa teda pozastavil nad poslaním Jonáša, pochyboval by o Božej starostlivosti o pohanov.
Naproti tomu pravdivosť Jonášovej osoby i jeho príbehu dokazuje:
1. podanie Starého zákona. V knihe Tobiáš, podľa gréckej osnovy vatikánskeho kódexu, čítame: „Vezmi, synu, svojich synov a choď do Médska, lebo viem, čo hovoril o Ninive Jonáš, že bude vyvrátené.“ Kráľovná Ester sa modlila: „...Počula som čítať z kníh mojich predkov, Pane, že ty si vyslobodil Jonáša z brucha veľkej ryby...“(Est 4,17m-kk, porov. Liturgia Hodín, IV, s.386),
2. svedectvo Pána Ježiša, ktorý hovoril: „Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie.“(Lk 11,30; Mt 12,40). Jonáš sa stal znamením pre Ninivčanov tým, že bol oslobodený po troch dňoch z brucha veľkej ryby. Podobne i Ježiš sa stal znamením tomuto pokoleniu, keď bol po troch dňoch zo šeólu (z predpeklia) vyslobodený z moci smrti a na tretí deň vstal z mŕtvych ako dôkaz, že je skutočným Mesiášom poslaným od Boha. Ak zmŕtvychvstanie Pána Ježiša malo byť skutočným znamením pre Izrael, musel ním byť i príbeh Jonáša, inak by sa Spasiteľ naň neodvolával. Aj hrozba, ktorú Ježiš vyslovil pri tej istej príležitosti: „Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho, lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie - a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš.“, hovorí o skutočnej udalosti, inak by nebola účinná. Falošne a mylne preto tvrdí Heriban, že Kristus pokladá Ninivčanov a Jonáša len za obrazy, ktoré nie sú historické! Okrem toho pravdivosť Jonášovej existencie potvrdzujú tiež starodávne pamiatky, nájdené napríklad v niektorých hroboch, na rakvách, nádobách i na stenách katakomb. Na týchto pamiatkach boli nájdené výjavy z knihy Jonáš, ktorý sa na nich často vyobrazoval ako predobraz zmŕtvychvstania.
3. Historik Jozef Flávius vo svojich Starožitnostiach (IX,10,2) opisuje Jonášov príbeh ako skutočnú udalosť.
Ďalej. Kristus sa v Matúšovom evanjeliu odvoláva i na osobu kráľovnej z juhu (Mt 12,42). Keď sú udalosti zo života kráľovnej z juhu skutočné (1Kr 10,1), musí tak byť i v prípade Jonáša, inak by Spasiteľ nebol tieto dva príbehy postavil vedľa seba ako rovnocenné.
Ak niekto neverí v existenciu Jonáša i skutočným udalostiam zapísaným v jeho spise, tak pre neho platia Ježišove slová: „Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu: slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň“(Jn 12,48)
Posolstvo knihy proroka Jonáša je aktuálne i pre kresťanov súčasnosti. Boh nás prostredníctvom Jonáša povzbudzuje, aby sme denne konali pokánie, boli verní v Jeho službe a bezhranične mu dôverovali aj vtedy, keď nás pošle tam, kam chce, aby sme išli a zvestovali jeho Slovo.
