Úvod do knihy proroka Malachiáša
Malachiáš je posledným zo starozákonných prorokov. Význam jeho mena je „Posol Pánov.“ Svoju prorockú službu vykonával až po vystavaní chrámu v Jeruzaleme a obnovení služieb Božích. Pretože sa sťažuje na nedbanlivosť ľudu (porov. Neh 13, 10 - 11), tak je pravdepodobné, že prorokoval za neprítomnosti Nehemiáša a svoj spis napísal medzi rokmi 420 – 430.
Knihu Malachiášovu podľa úvodu (1,1-5), v ktorom sa Boh dovoláva svojej lásky k izraelskému národu, možno rozdeliť na dve časti:
Prvá časť kára hriechy kňazov i ľudu (1,6-2,16). Obete, ktoré kňazi konajú nie sú bezchybné (1,6-9), preto ich Boh zamieta a prisľubuje obetu novú, bez úhony, čistú, ktorá mu bude podávaná na celom svete (1,10 n). Cirkev učí, že touto obetou je Novozákonná obeta svätej omše. Kňazstvo nemá náležitej úcty k Pánovej velebnosti (1,12-14); preto bude potrestané (2, 1-4). Nenasleduje starobylý vzor kňaza, ktorý bol služobníkom Božím podľa Božieho srdca (2,5-9), preto budú v opovrhnutí (2, 5-9). Kňazi sú neverní zmluve s Bohom (2, 4-5. 8.10), uctievajú ho len formálne (1, 7-2,9), modlárčili (2, 10-12) a muži si berú cudzinky za manželky (2,11 n), pričom manželky, ktoré si vzali za svojej mladosti, prepúšťajú (2, 13-16).
Druhá časť naznačuje budúcu obnovu Izraela (2,17-4,3)
Na sťažnosť židov, že bezbožníci sa majú dobre (2,17), Boh odpovedá, že sa blíži deň jeho súdu: Pán príde, očistí si kňazstvo a vzdiali z národa všetko zlo (3, 1-5). Len nech sa národ obráti kajúcne k Pánovi a odvádza povinné desiatky! Potom ho neminie hojné požehnanie (3,6-12). Na novú sťažnosť židov, že spravodliví trpia, i keď bezbožníkom je dobre (3, 13-15), Pán Boh odpovedá, že všetko bude spravodlivým odmenené v deň, keď Pán príde na súd, aby urovnal všetky nezrovnalosti; pričom bezbožníci biedne zahynú a spravodliví budú jasať z dokonalého víťazstva (3,16-21). „Lebo, hľa, deň prichádza, blčí ako pec a všetci namyslenci a všetci, čo páchajú bezprávie, budú plevou. Deň, ktorý prichádza, ich spáli - hovorí Pán zástupov, a nenechá z nich ani koreň, ani konár. Vám však, ktorí sa bojíte môjho mena, vyjde slnko spravodlivosti, ktoré má na krídlach uzdravenie. Vtedy vyjdete a budete poskakovať ako teliatka z maštale!“ (v. 19 – 20). V prvom doslove (3, 22, Vulg. 4,4) vyzýva Malachiáš židov, aby starostlivo dbali na príkazy Mojžišove. V druhom doslove (3,23-24; Vulg. 4,5n) predpovedá činnosť proroka Eliáša pred posledným súdom. (Upravené podľa J. Hejčl, Bible česká, Díl I: Knihy Starého zákona, s. 1023-1024) V Novozákonnom chápaní Eliáš síce už prišiel, v podobe predchodcu Ježiša Krista – sv. Jána Krstiteľa (Lk 1, 17; Mt 11, 10. 14), ale je zrejmé, že Eliáš ešte skutočne vystúpi aj pred druhým Kristovým príchodom na zem, ako o tom píše Malachiáš a hovorí aj samotný Spasiteľ sveta (Mt 17, 10 – 13).
Božskú inšpiráciu tejto knihy dostatočne zaručuje okrem zmienených citátov aj sv. apoštol Pavol (Rim 9, 13), keď cituje výrok Malachiáša 2, 3. Zaujímavosťou štýlu tejto prorockej knihy je, že podáva výčitky v podobe rozhovoru Pána s národom.
Boh u Malachiáša kára najmä kňazov za to, že sa spreneverili svojej službe. (Prinášali chybné zvieratá na starozákonnú obetu, brali si cudzinky za manželky, nedávali desiatky). Podľa Božieho zámeru „pery kňaza majú zachovávať poznanie a z jeho úst sa vyhľadáva zákon, lebo je poslom Pána zástupov.“ (2, 7) No oni porušovali zákon Boží.
Súčasná doba je ešte horšia ako za čias Malachiáša. Na kňazoch oficiálnej katolíckej štruktúry spočíva za hlásanie heréz a prijatie Ducha Assisi – ducha antikrista, Božie prekliatie (porov. Gal 1, 8-9), pred ktorým ich Boh varoval: „Ak neposlúchnete, ak nebudete dbať o to a nevezmete si k srdcu, že máte vzdať česť môjmu menu - hovorí Pán zástupov, zošlem na vás kliatbu a prekľajem vaše žehnanie.“(3,2) Stačí si vypočuť herézy z Vatikánu a úprimný katolík hneď spozná, že Vatikán nemá Ducha Svätého, ale náboženského synkretizmu. Preto jediným východiskom pre kňazov v tejto alarmujúcej situácii je pokánie a návrat k živej viere v Trojjediného Boha Otca, Syna a Ducha Svätého.
