Úvod do knihy proroka Ozeáša
Autor
Ozeáš je prvým z tzv. malých 12 prorokov. Jeho meno (hebr. Hošéa) znamená spása alebo Jahve vyslobodil. V úseku 7, 5 volá Ozeáš kráľa severnej ríše „našim kráľom“, pričom v spise viac krát spomína aj mestá tohto kráľovstva, z čoho sa usudzuje, že prorokoval pre svoju vlasť, severnú ríšu Izraela. No v krátkych rečiach spomína aj výstražné slová Judskému kráľovstvu. Pôsobil za panovania judských kráľov Oziáša, Achaza, Joatama a Ezechiáša a bol súčasníkom proroka Izaiáša. Prorokoval pravdepodobne od r. 750 do r. 736. Účinkoval za vlády severného (izraelského) kráľa Jeroboama II. (783-743). Za tohto kráľa vládol v krajine blahobyt a rozkvet, čoho výsledkom boli mnohé hriechy, ako náboženská a mravná skazenosť, okultizmus alebo sociálna nespravodlivosť. Proti týmto hriechom varoval Ozeáš vo svojom proroctve, napríklad trestom v podobe Asýrskeho vojska (5, 13; 7, 11; 8, 9; 11,5; 12, 2), ktoré o niekoľko rokov vyvrátilo severnú ríšu.
Biblista J. Heriban tvrdí, že zbierky Ozeášových rečí a výrokov zozbierali jeho súčasníci a ďalej: „Neskôr k nim pridali niektoré aktualizačné dodatky proti Judskému kráľovstvu (porov. 1, 7; 4, 15...) Dnešná forma knihy je...výsledkom dlhšieho kompilačného a redakčného procesu.“ Avšak tieto nepravdivé hypotézy spochybňujú historickú hodnotu knihy, ako aj jej autora, čo si protirečí s pravoverným výkladom Cirkvi i s kresťanskou Tradíciou. Spis je dielom jedného autora. To, že sa často Ozeáš zmieňuje i o Judsku, je kvôli obhajobe zákonitej dynastie Dávidovcov, vládnucej v Judsku, ako aj zákonitej bohoslužby Jeruzalemskej. (porov. Hejčl J., Malí proroci I. Proroctví Oseášovho., s. 788)
Cieľ Knihy
Prorocký spis bol napísaný, aby ukázal, že Božia láska k svojmu ľudu sa nemení a stále ho túži vykúpiť z jeho hriechov. „Povrazmi ľudskosti som ich tiahol, lanami lásky; bol som, ako kto dvíha
jarmo ponad ich líca, a skláňal som sa k nemu chovať ho.“ (11, 4) Iným dôvodom je memento, že ak národ nechce byť poslušný Bohu a odmieta Božiu vykupujúcu lásku, príde spravodlivý trest. „Zničená bude Samária...spustošené budú hriešne výšiny, zločin Izraela, tŕnie a bodľačie vyrastie na ich oltároch. Vtedy povedia vrchom: "Prikryte nás!" a kopcom: "Padnite na nás!"(10, 7-8)
Pohľad na hlavnú myšlienku knihy
Podľa Oz 1, 2 n. dostal prorok rozkaz od Boha, aby prijal za manželku bývalú neviestku menom Gomera. Prorok poslúchol. Týmto vonkajším náznačným úkonom (sv. Augustín, sv. Tomáš Akvinský) mal Ozeáš svojim vrstovníkom predstaviť „cudzoložstvo“, t. j. modlárstvo a zločiny s ním spojené, ktorému sa vtedy oddávala synagóga (nevesta Pánova). Gomera zachovávala prorokovi manželskú vernosť. (Tak učí Hieronym, Augustín, Teodoret...) Manželstvo Ozeášovo s bývalou smilnicou tu znamená len vtedajšie Izraelské modlárstvo, nič viac. Prečo si Ozeáš zobral za manželku ženu zlého života? Preto, aby Boh názorne vytkol národu jeho okultné praktiky! Z manželstva Ozeášovho s bývalou neviestkou sa narodili tri deti, ktorým dal prorok naznačujúce mená. Prvého syna nazval Jezrael („Boh rozptyľuje“). Ten bol zárukou, že ukrutnosti spáchané nedávno na rovine Jezrael budú potrestané skazou Jehuovho rodu i kráľovstva. Dcéru nazval Lórucháma („neomilostená“, „nepoľutovaná“). Jej meno malo pripomínať Izraelitom, že Boh už s nimi nemá zľutovanie. Tretie dieťa, chlapec menom Lóami („Nie ste ľud môj“) znamená, že ich Boh už nepokladá za svoj národ. Ozeáš sa potom oženil v druhom manželstve s inou neviestkou, za ktorú zaplatil snubné, a s ktorou učinil zmluvu vzájomnej manželskej vernosti. I toto manželstvo bol vonkajší náznačný úkon, ktorý sa vysvetľuje takto: 1. Ako bolo Ozeášovi od Boha nariadené, aby miloval ženu skazených mravov, tak Boh miluje ustavične izraelský národ napriek jeho oddávaniu sa modlárstvu. 2. A ako v manželstve manželka Ozeášova má patriť jemu jedinému a nikomu inému, tak aj Izraelský ľud sa zdrží dlhú dobu všetkého modlárstva. Na koniec tejto vynútenej zdržanlivosti nastane čas, kedy sa navráti konečne a na trvalo už k úcte Božej, kedy spozná jeho vlastnosti, najmä milosrdenstvo, ktoré tak výstižne hlása kniha Ozeášova. Ten deň zasvitne, až príde Mesiáš („Dávid“). „Potom sa synovia Izraela obrátia a hľadať budú Pána, svojho Boha, i Dávida, svojho kráľa. Privinú sa k Pánovi a jeho darom na konci dní.“ (Oz 3,5) (porov. Hejčl J., Malí proroci I. Proroctví Oseášovho., s. 789- 791)
Niektorí exegéti, medzi nim i Heriban, si kladú otázku, či Ozeáš mal len jednu manželku alebo dve a ďalej, či jeho manželstvo bolo len symbolickým úkonom alebo doslovným. Nakoniec tvrdí, že Ozeáš mal len Gomeru a že jeho manželstvo bolo len symbolické. (porov. Úvod do knihy proroka Ozeáša, s. 1872) Sú však aj iné výklady. Napríklad podľa Hieronyma a Teodorta prijal Ozeáš aj druhú neznámu ženu, neviestku, za manželku. Boží rozkaz Oz 3,1 nehovorí však o žene, známej už z kap. 1, ale o žene neznámej. Ozeáš si ju kúpil snubným darom (3,2); svoju ženu Gomeru by nekupoval, a pokiaľ by ho podľa niektorých výkladov opustila, jednoducho by ju zaviedol domov. Veď komu by bol snubný dar za ňu druhý krát zaplatil? Ak zostala Gomera verná prorokovi, tak niet príčiny, aby si ju znova kupoval, teda Ozeáš mal i druhú ženu. O tom, že Ozeášovo manželstvo bolo skutočné a nie obrazné, svedčí fakt, že Božiu výzvu naplnil doslova: „Išiel teda a vzal si Gomeru...“(Oz 1,2). (Hejčl J., Malí proroci I. Proroctví Oseášovho., s. 789- 791)
Stručné rozdelenie knihy
- Prvý Oddiel (Kap. 1-3) hovorí o manželstvách a deťoch, ktoré z nich pochádzajú, čím sa zdôrazňuje pomer národa k Bohu, ako nevesta k ženíchovi, ako aj budúce osudy národa. Zmluva Boha s vyvoleným národom sa tu zobrazuje zmluvou manželskou. Nevernosť Izraela voči Bohu sa prirovnáva k porušeniu manželského zväzku a to duchovným cudzoložstvom – modlárstvom (uctievanie Bála).
- Druhý oddiel (Kap. 4-14) obsahuje prorokove slová, ktorými napomína hriechy národa, vyzýva k obráteniu, ohlasuje tresty, ale zároveň sľubuje aj nádej a spásu.
Božská inšpirácia Ducha Svätého v tomto spise je dostatočne zaručená; viac krát sa cituje v Novom zákone. (Mt 2, 15 – Oz 11, 1; Mt 9, 13 a 12, 7 – Oz 6, 6; Lk 23, 30 – Oz 10, 8; Rim 9, 25 – Oz 2, 25; 1 Kor 15, 55 – Oz 13, 14; 1 Pt 2, 10 – Oz 1, 6-9 a Oz 2, 3-25)
Odkaz pre Novozákonnú cirkev
Posolstvo knihy Ozeáša ukazuje cestu aj súčasnému kresťanovi. Je to v prvom rade návrat k Bohu skrze úprimné pokánie: „Sejte si podľa spravodlivosti, žnite podľa lásky, preorte si úhor, je čas hľadať Pána, kým príde a naučí vás spravodlivosti.“(10, 12) Iným odkazom knihy je vernosť pravému Božiemu Zjaveniu, ktoré sa dokonale zavŕšilo príchodom Božieho Syna a Mesiáša, Pána Ježiša Krista. „Lebo milosrdenstvo chcem, a nie obetu a poznanie Boha viac ako celopaly.“ (6,6)
