Úvod do svätých evanjelií
Slovo evanjelium pochádza z gréčtiny („euangelion“) a znamená radostnú zvesť o živote, vykupiteľskej smrti a vzkriesení Pána Ježiša Krista. Spočiatku sa takto volali všetky spisy Nového Zákona. Od prvej polovice 2. stor. sa tento výraz vzťahuje len na slová a skutky samého Krista. Už od prvých storočí kolovalo mnoho spisov, ktoré sa vydávali za pravé, ale Cirkev uznala a prijala za kánonické iba štyri evanjeliá o živote Ježiša Krista. Sú to: Evanjelium podľa svätého Matúša, podľa svätého Marka, podľa svätého Lukáša a podľa svätého Jána. Už prví kresťania verili, že Evanjelium je len jedno, a to Kristovo, ale spracované a napísané štyrmi evanjelistami.
Prvé tri evanjeliá voláme synoptickými,(z gr. „sýnopsys“ – prehľad), pretože výberom a usporiadaním udalostí sa tak podobajú, že ich obsah možno zostaviť v jednom stručnom prehľade. Každý evanjelista písal podľa svojho osobitného zamerania a evanjeliá sa tak navzájom dopĺňajú. Dôvod pravosti evanjelií je i v tom, že sa v nadpise označujú slovom „podľa“ (gr. – „kata“). Napríklad Sväté Evanjelium podľa Marka alebo podľa Lukáša. Keby Marek a Lukáš neboli ich autormi, tak by v nadpise evanjelií muselo byť uvedené- „Kata Petron“, Kata Paulon“, lebo svätý Marek a Lukáš napísali svoje evanjeliá práve podľa slov svätého Petra a svätého Pavla.
To, že evanjeliá boli od počiatku iba štyri a nie menej, ani viac, potvrdzujú cirkevní otcovia a cirkevní spisovatelia vysvetľujúc, že počet štyri bol daný vnuknutím Ducha Svätého a každé z evanjelií má svoj hlboký význam. Svätý Irenej o tom píše: „Nie je viac...evanjelií, než tieto štyri. Lebo ako má tento náš svet štyri strany a štyri vetry a cirkev je po celej zemi rozšírená, stĺpom a základom cirkvi je evanjelium i dychom oživujúcim: vhodné je, aby mala tiež štyri stĺpy, od ktorých by vanul duch neporušenosti a oživoval ľudstvo.“(Adv. Haer. 3, 11, 8.)
Štyrom evanjelistom boli časom pridané symboly z videní proroka Ezechiela. Svätý Hieronym ich podáva takto: Štyri evanjeliá doporučuje kniha Ezechiel, v ktorej sa takto javí prvé videnie: Zo stredu tohto však podoba štyroch bytostí. Toto bol ich výzor: Mali podobu človeka... Výzor ich tvárí však bol tvár človeka, potom tvár leva po pravej strane tých štyroch, ďalej tvár býka po ľavej strane tých štyroch a tvár orla.“(Ez 1, 5.10). Prvá tvár znamená Matúša, ktorý začal písať akoby o človekovi: „Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho.“ Druhá Marka, v ktorej je počuť hlas leva revúceho na púšti: „Hlas volajúceho na púšti: »Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!«". Tretia tvár býka, ktorý predobrazuje, že Lukáš začal u kňaza Zachariáša (Lk 1,5). Štvrtá tvár zobrazuje evanjelistu Jána, ktorý sa na krídlach ponáhľa do výšin a rozpráva o Slove Božom.“(Prol. In ev. s. Mat.)
Je dôležité ešte spomenúť, že autori evanjelií i celého Nového zákona boli pri písaní Božieho zjavenia vedení a inšpirovaní Duchom Svätým. Buď použili do svätých spisov slová priamo počuté od Spasiteľa, Pána Ježiša, alebo ich prebrali od apoštolov. Čiže za autorov sa pokladali iba tí, o ktorých sa jednoznačne od počiatku vedelo, že sú svätí a pomenovanie evanjelií pochádza naozaj od tých, ktorí ich aj napísali. Preto bludne tvrdí biblista Jozef Heriban, „že otázka, kto je autor evanjelia alebo iného novozákonného spisu, vôbec nesúvisí s otázkou jeho inšpirácie.“
Preto, milý čitateľ, chceš prijať Ježišovo evanjelium? Ak si utrápený, Boh ti v ňom ponúka POKOJ (Jn 16,33). Ak si zotročený, Boh ti ponúka OSLOBODENIE (Jn 8,36). Ak si smutný, Boh ti ponúka RADOSŤ(Jn 15,11). Ak hľadáš zmysel života, Boh ti ponúka CESTU (Jn 14,6). Ak sa bojíš smrti, Boh ti ponúka VEČNÝ ŽIVOT (Jn 20,31).
Sťahuj: Úvod do svätých evanjelií
