Výklad k Biblickej knihe Príslovia
Úvod a cieľ knihy
Táto kniha obsahuje v 31 kapitolách Príslovia, tzn. múdroslovné ponaučenia v krátkych výrokoch. V podstate Kniha predstavuje zbierku zásad pre spravodlivý a správny život veriaceho v Boha, pričom nevyhnutným základom na získanie múdrosti je bázeň pre Bohom, veď „počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.“ (Prís 9,10) V Hebrejskej Biblii má kniha názov „Mešalím“ = Príslovia, alebo „Mišlé Šelómó“ = Kniha prísloví Šalamúnových. Hebrejské slovo pre príslovie v jednotnom čísle znie „mášal“. Toto znamená v rôznych kontextoch aj podobenstvo, múdre porekadlo, alebo "veštby" - v zmysle biblickom ako proroctvo Božie. Cirkevní otcovia volali Spis Prísloví aj „Všecnostná múdrosť hovorí“, pretože vyučuje všetkým cnostiam. Hlavným autorom knihy je Izraelský kráľ Šalamún, ktorý bol obdarovaný múdrosťou od Boha. Prvá kniha kráľov o ňom hovorí: „Boh uštedril Šalamúnovi múdrosť a rozvahu vo veľmi veľkej miere, aj šírku srdca, ako je piesku na morskom brehu...Povedal tritisíc prísloví a piesní mal tisíc a päť.“ (1 kr 5,9.12)
Rozdelenie knihy
Prvých deväť kapitol tvorí úvod k Prísloviam, v ktorých sa velebí Božia múdrosť, ku ktorej nadobudnutiu kráľ povzbudzuje a taktiež sa v úvode hovorí o 13 múdrych ponaučeniach mladým. Kráľ Šalamún tu napr. pobáda k manželskej vernosti, vystríha pred cudzoložstvom, mamonárstvom, lenivosťou a nasledovaním bláznivých ciest hriešnikov. Od 10. kapitoly až po 25. kapitolu začínajú samotné príslovia, ktoré svedčia v podstate o tom, že život spravodlivého, múdreho človeka veriaceho v Boha prináša požehnanie, kým život bezbožného a pochabého človeka, prekliatie. Od úseku 22, 17 až po 24, 34 sú vsunuté výroky istých mudrcov. Píše sa v nich napr. o dôvere v Boha, proti závisti, či o poslušnosti rodičom. Pozn.:Niektorí liberáli tvrdia tézy, že tieto výroky ako keby boli inšpirované egyptskými prísloviami z 10. – 7. stor. pred Kr. Toto je blud, veď pisateľ Prísloví bol vedený Duchom Svätým a tvrdo sa dištancoval od pohanov a ich náuk! (Medzi nich patrí aj Heriban. Porov. J Heriban, Úvod do knihy Prísloví, s. 1180)
Od 25. kapitoly až po 29. kapitolu sa citujú Šalamúnove príslovia, ktoré boli neskôr doplnené do spisu a to od svätých mužov v čase judského kráľa Ezechiáša (Prís 25,1). Táto tzv. Druhá zbierka Šalamúnových prísloví bola známa už za čias Šalamúna. Varuje sa v nej napr. pred ľudskou namyslenosťou a falošnosťou a porovnáva sa v nej odmena spravodlivých s trestom lakomých a bezcitných ľudí. Kapitolu 30. uzatvára poučenie Agura, Jakeho syna z Massy. 31. kapitola hovorí o učení Lamuelovej matky (možno Betsabe), kráľovi Lamuelovi (t. j. Bohu zasvätenému), ktorý je podľa iných považovaný za Šalamúna, no nemusí to tak byť. Koniec knihy tvorí chvála o statočnej žene, podľa niektorých, zložená od tohto kráľa. Každý verš tejto chvály začína iným písmenom podľa poriadku abecedy, preto sa tiež nazýva abecedou pre veriace ženy.
Obsah knihy
Mnohé z múdrych ponaučení Prísloví majú formu nábožného poučenia otca mladému synovi, alebo synom. Táto kniha je v SZ najpraktickejšia, lebo rozoberá oblasti všeobecných princípov správnych vzťahov a chovania sa v živote (napr. v rodine) – princípov, ktoré možno uskutočňovať v každom pokolení a národe. Jej nábožné zásady, praktická múdrosť a hlavné životné princípy sú podané krátkymi výrokmi, ktoré si zvlášť mladí ľudia môžu ľahko zapamätať a využiť ako smerovku v živote. Múdry je podľa knihy Prísloví ten, kto má bázeň pred Bohom, zachováva Jeho Zákon a žije spravodlivým aj cnostným životom. Ten však, kto pohŕda Božou múdrosťou a nácvikom v cnostiach, je nerozumným a bláznivým človekom. (Prís 1,7)
Vznik Knihy
Tradične sa učí, že Príslovia dostali definitívnu formu od redaktorov až v 5 – 4. stor. pred Kr. (Porov. J Heriban, Úvod do knihy Prísloví, s. 1180) Toto je však neistá domnienka. Je isté, že väčšina prísloví pochádza z 10. stor. pred Kr. A čo sa týka úpravy je pravdepodobné, že najskôr mohla byť kniha kompletná v ucelenej podobe za vlády už spomenutého zbožného kráľa Ezechiáša, tzn. okolo r. 700 pred Kr. Prečo? Pretože muži kráľa Ezechiáša zbierali Šalamúnove príslovia (25,1 – 29,27) zrejme medzi rokmi 715 – 686 pred Kr, a to v období duchovného prebudenia Izraelitov, v ktorého popredí stál tento hlboko veriaci kráľ.
Naplnenie v Novom Zákone
Z knihy Prísloví často citujú aj apoštoli v Novom zákone: Rim 12,20; Hebr 12,5; Jak 4,6. Naráža sa na ňu v 1Pt 2,17; 4,8.18; 5,5; v 2Pt 2,22 a inde. Zo štúdia Prísloví a Novozákonných spisov vyplýva, že tzv. personifikovaná múdrosť z 8. kapitoly knihy Prísloví je Druhou Božskou osobou, Božím Synom – Pánom Ježišom Kristom! Veď Múdrosť mala podiel na stvorení (3,19-20; 8,22-31) a je dostupná pre všetkých, ktorí ju vyhľadávajú (Napr. 2, 1-10; 8, 8-9) Priamo sa v Prísloviach hovorí aj o Synovi Božom (30, 4) Preto Múdrosť v tejto knihe nachádza najplnšie uplatnenie v Ježišovi Kristovi, ktorý je „väčší ako Šalamún“(Lk 11,31), „ktorý sa pre nás stal múdrosťou od Boha“(1 Kor 1,30) a „v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania.“(Kol 2,3)
