Výklad k Biblickej knihe Rút
„Ale Rút odpovedala (Noemi): "Nenaliehaj na mňa, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba: lebo kde pôjdeš ty, pôjdem i ja, kde sa zdržíš, zdržím sa aj ja: tvoj národ sa stane mojím národom a tvoj Boh bude mojím Bohom.“(Rút 1,16)
Kniha Rút hovorí o udalostiach v živote jednej izraelskej rodiny počas doby sudcov (1,1; zrejme roky 1375-1050 pred Kr.) V hebrejskej Biblii má kniha svoje miesto v časti zvanej ketubím (= spisy) a uvádza sa na prvom alebo na druhom mieste medzi piatimi zvitkami (hebr. megillót). Bola čítaná na sviatok Týždňov (letníc), lebo svojim obsahom (žatva a mlatba obilia) priliehala k sviatku, ktorý sa slávil na konci žatvy. Podľa Tradície Cirkvi je autorom knihy prorok Samuel. Dôvod, že osoby, vystupujúce v knihe Rút (Bóz, Rút, Obed) sú historické a skutočné, potvrdzuje aj Matúšovo evanjelium, ktoré uvádza čiastku Kristovho rodokmeňa podľa knihy Rút, ako sa uvádza na konci knihy (Porov. Rút 4,20-22; Mt 1,5).
Zaradenie knihy Rút podľa heretických teológov do poexilového obdobia je neprijateľné. (porov. J. Heriban, Sväté Písmo Starého a Nového zákona, Úvod do Knihy Rút, s. 482)
1. Rodokmeň kráľa Dávida je uvedený len po neho, a nie ďalej. V dobe po Babylonskom zajatí a návrate izraelitov do vlastnej zeme by k napísaniu len tohto krátkeho rodokmeňa nebol dostatočný námet.
2. Niektorí namietajú, že Jahveho požehnanie pohanke, ktorá sa hlási k viere izraelského národa, je opäť poukázanie na poexilové obdobie. Treba si však uvedomiť, že zásadu, podľa ktorej si i dobrí Izraeliti brali za manželky cudzinky (Machlon, Kiljon, Bóz), a že i takémuto manželstvu Boh žehnal (Bóz – Rút), sa nehodí do časov po návrate židov z babylonského zajatia, lebo vtedy sa židia mali takýmto manželstvám brániť, ani ich odporúčať (Ezd 9,1 n.; 10,1. n.; Neh 13,23. n.)
Táto kniha bola napísaná z toho dôvodu, aby vykreslila, ako sa skrze seba dávajúcu lásku a spravodlivé naplnenie Božieho zákona cnostná mladá moabská žena (Rút) stala prababičkou izraelského kráľa Dávida, z ktorého pokolenia prišiel Mesiáš. Kniha bola tiež napísaná s úmyslom zachovať obdivuhodný príbeh z doby sudcov o veriacej rodine, ktorej vernosť Bohu v protivenstvách stojí vo veľkom kontraste k duchovnému a morálnemu úpadku Izraela tej doby.
Ústrednou témou knihy je aj vykúpenie spolu s Bózom (manželom Rút podľa levirátského – švagrovského manželstva) v úlohe príbuzného – zástancu, ktorý predstavuje jeden z najjasnejších predobrazov SZ o sprostredkovanej službe Ježiša Krista.
Svätý Hieronym tvrdí, že v rodokmeni Pána Ježiša sa spomínajú štyri ženy, všetky štyri sú cudzinky a dve z nich, Tamar a Betsabe, aj mravne poklesli. Teda už v samom rodokmeni Spasiteľovom sa naznačuje, že Kristus prišiel zachrániť všetkých hriešnikov, tých, ktorí v Neho uveria, a to nielen Izraelitov, ale aj pohanov. (porov. Rim 1,5;16,26)
